4 Tost 24/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Gabriely Šimonovej v trestnej veci
obžalovaného R. L. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí 01. októbra 2015,
o sťažnostiach prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky a poškodenej V. D. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu,
pracovisko Banská Bystrica z 30. júla 2015, sp. zn. BB-3T 32/2014, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a poškodenej V. D.
sa z a m i e t a j ú.
O d ô v o d n e n i e :
Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len súd prvého stupňa)
uznesením z 30. júla 2015, sp. zn. BB-3T 32/2014 podľa § 281 ods. 1 Tr. por. s poukazom
na § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. por. trestné stíhanie proti obžalovanému Ing. M. T., nar. XY v B.,
trvale bytom Z., pre skutok v obžalobe Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky z 25. septembra 2014, sp. zn. VII/1 Gv 164/12/1000-638, právne
kvalifikovaný ako trestný čin vraždy formou účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. b/ Tr. zák.,
§ 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. h/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 183/1999 Z. z.,
ktorého skutku sa mal dopustiť tak, že
v presne nezistenom čase v období mesiacov júl a august roku 1999 v reštaurácií T.B.
na ulici P. zadal požiadavku P. H. a I. C. na vykonanie vraždy poškodeného Ing. R. D., nar.
XY, za poskytnutie finančnej odmeny vo výške 10.000.000,- Sk (331.939,19 EUR) za jej splnenie, najmä s úmyslom získania majetkového prospechu a následne R. L. s I. C.
naplánovali jej vykonanie, pričom R. L. stanovil a odsúhlasil úlohy ďalších osôb, ktoré
sa zúčastnia na vykonaní usmrtenia poškodeného, určil strelcov J. R. a J. F. a dal úlohu
na zabezpečenie garáže D. V., kde M. B. umiestni odcudzené motorové vozidlo, ktoré
sa použije pri vykonaní činu, a na zabezpečenie chaty pre následné ukrytie, po zabezpečení
garáže na B. a chaty v R. D. V., na čo poskytol finančné prostriedky R. L., M. B. zabezpečil
odcudzené motorové vozidlo zn. Š. modrej farby, ktoré doviezol do pripravenej garáže spolu
s pripravenými ďalšími tabuľkami s b. evidenčnými číslami, dňa 20.10.1999 okolo 19:00 hod.
priviezol M. K. k uvedenej garáži J. F., I. C. a M. B., M. B. presadol ako vodič spolu s J. F.
a I. C. do uvedeného vozidla v garáži, s ktorým odišli s vymenenými tabuľkami s b.
evidenčnými číslami za vozidlom M. K. do B., následne M. B. doviezol J. R. a J. F. do
blízkosti B.B., I. C. a P. H. vykonával v okolí B. ulice zisťovanie prítomnosti poškodeného
a následné istenie J. R. a J. F., pričom dňa 20.10.1999 v čase o 20:15 hod. J. R. a J. F. usmrtili
poškodeného tým spôsobom, že vystúpili z motorového vozidla a na poškodeného, ktorý
vyšiel na B. ulicu v B. a kráčal k ľavým predným dverám svojho vozidla zn. M., evidenčné
číslo XY, zozadu vystrelili spolu minimálne 19 krát, J. R. najmenej 12 krát tesne za sebou zo zbrane kalibru 7,65 mm a J. F. najmenej 2 krát zo zbrane kalibru 9 mm, ktorú si vzal
z vozidla, pričom poškodeného zasiahli spolu 19-timi strelami a spôsobili mu 32 strelných
defektov, v mozgovej časti hlavy v počte štyri, v tvárovej časti hlavy v počte štyri, v časti
hrudníka a pliec v počte osem, brucha v počte tri, chrbta v počte deväť, pravej hornej
končatiny v počte dve, ľavej hornej končatiny v počte dve a zapríčinili mu tak mnohonásobné
poranenia hlavy, mozgu, krku, hrudníka, brucha a horných končatín, pričom došlo k zlyhaniu
pre život dôležitých centier mozgu, čo bezprostredne zapríčinilo smrť poškodeného, následne
z miesta činu ušli, vozidlo Š. M. K. následne dňa 21.10.1999 v čase približne o 03:15 hod.
doviezol spolu so zbraňami naspäť do uvedenej garáže, pričom pre koordináciu ukrytia
vozidla komunikoval s D. V. prostredníctvom telefónov s neregistrovanými SIM kartami,
ktoré vopred zadovážil, časť finančných prostriedkov za spáchanie skutku odovzdal R. L.
osobám, ktoré sa zúčastnili na skutku krátko po jeho spáchaní, pričom finančné prostriedky
mu poskytol M. T., neskôr po vykonaní činu v roku 2007 sa M. T. vo svojom rodinnom dome
v B. na N. dvakrát stretol s R. L., ktorému pri oboch stretnutiach odovzdal za vykonanie
vraždy presne nezistenú výšku hotovosti, pri prvom stretnutí minimálne vo výške 3 milióny
Sk (99.581,76 EUR), získanú hotovosť R. L. rozdelil medzi osoby, ktoré sa podieľali na spáchaní skutku a s J. F. sa dohodol, že sumu 500.000,- Sk (16.596,96 EUR), ktorú mu chcel
dať za vykonanie vraždy mu neodovzdá, ale započíta s pohľadávkou, ktorú má voči nemu,
zastavil, pretože je premlčané.
Proti tomuto uzneseniu včas podali sťažnosť prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátor) a poškodená V. D. (ďalej
len poškodená).
V písomnom odôvodnení podanej sťažnosti prokurátor podrobne poukázal na dôkazy,
ktoré podľa jeho názoru tvoria spoľahlivý podklad pre záver, že obžalovaný Ing. M. T.
si objednal vraždu poškodeného Ing. R. D. a za ňu zaplatil, pričom vedel, že k jeho usmrteniu
môže dôjsť spôsobom, ktorým bol skutok spáchaný, bol s tým vnútorne uzrozumený a konal
v úmysle získať majetkový prospech. Z týchto dôvodov uviedol, že konanie obžalovaného
Ing. M. T. napĺňa zákonné znaky trestného činu vraždy formou účastníctva podľa § 10 ods. 1
písm. b/ Tr. zák., § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zák.
č. 183/1999 Z. z.
Aj poškodená v písomnom odôvodnení sťažnosti upriamila pozornosť na dôkazy
vykonané na hlavnom pojednávaní, obsah ktorých podľa jej názoru odôvodňuje záver,
že objednávateľom vraždy jej syna bol obžalovaný Ing. M. T., ktorý tak konal s pohnútkou
získať majetkový prospech.
Z týchto dôvodov prokurátor aj poškodená navrhli, aby najvyšší súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
V písomnom vyjadrení podanom prostredníctvom obhajcov, obžalovaný Ing. M. T.
k sťažnostiam prokurátora a poškodenej uviedol, že návod na usmrtenie poškodeného Ing. R.
D. nie je obsahom výrokovej ani odôvodňujúcej časti napadnutého rozhodnutia, a poukázal
na jeho záverečnú časť, v ktorej súd prvého stupňa konštatoval stratu možnosti posudzovať
jeho vinu podľa § 10 ods. 1, § 219 ods. 1 Tr. zák.
Zároveň namietol, že hodnotenie dôkazov prokurátorom, v ním podanej sťažnosti,
vychádza výlučne len z predpokladov, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Zdôraznil, že výpovede svedkov, o ktoré prokurátor svoje tvrdenia o jeho vine oprel,
sú len nepriame dôkazy svedkov tzv. „kajúcnikov“, ktoré navyše sú v podstatných skutkových
okolnostiach vo vzájomných priamych rozporoch. Tieto prokurátor však neskúmal stručne
konštatujúc, že mohlo dôjsť k „zmiešaniu“ informácii.
Upriamil pozornosť aj na nesprávnosť sťažnostných tvrdení prokurátora, týkajúcich sa
obsahu niektorých z vykonaných dôkazov, a podrobne uviedol z akých dôvodov nesúhlasí
s úvahami prokurátora týkajúcimi sa právneho posúdenia jeho konania podľa § 219 ods. 2
písm. b/, písm. h/ Tr. zák.
Z týchto dôvodov navrhol, aby najvyšší súd sťažnosti prokurátora a poškodenej
ako nedôvodné zamietol.
Najvyšší súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v rozsahu § 192 ods. 1 Tr. por.
správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia, a zistil, že sťažnosti prokurátora a poškodenej V. D. nie sú dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní zákonom predpísaným spôsobom
všetky dostupné a potrebné dôkazy na zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie v súlade s ustanovením § 2 ods. 10
Tr. por.
Prvostupňový súd vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym
záverom, ktoré aj podľa názoru najvyššieho súdu zodpovedajú výsledkom vykonaného
dokazovania. V odôvodnení napadnutého uznesenia potom súd prvého stupňa vyložil, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe
podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti.
Keďže písomné odôvodnenie napadnutého uznesenia zodpovedá ustanoveniu § 176
ods. 2 Tr. por. a sťažnostné námietky prokurátora a poškodenej V. D. nemajú zásadný vplyv
na rozhodnutie o posudzovanej otázke, odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na tam
uvedené dôvody, ktoré si osvojuje.
Nad rámec odôvodnenia napadnutého uznesenia však považuje najvyšší súd
za potrebné k sťažnostným námietkam sťažovateľov uviesť nasledovné.
Podľa § 10 ods. 1 písm. b/ zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005
(Tr. zák.) v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) účastníkom na dokonanom trestnom čine
alebo jeho pokuse je, kto úmyselne naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca).
Podľa § 219 ods. 1 tohoto zákona, kto iného úmyselne usmrtí, potresce sa odňatím
slobody na desať až pätnásť rokov.
Podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo
výnimočným trestnom sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1:
b) obzvlášť surovým alebo trýznivým spôsobom,
h) v úmysle získať majetkový prospech alebo v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný
čin alebo z inej obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky.
Podľa ustálenej judikatúry za „obzvlášť surový“ je možno označiť útok vyznačujúci sa
extrémne výraznou brutalitou, sprevádzaný nezriedka použitím väčšieho počtu nástrojov
alebo mechanizmov. Pritom je vždy potrebné prihliadať k tomu, že spáchanie trestného činu
vraždy v sebe nevyhnutne obsahuje určité prvky surovosti. Musí teda ísť o takú mieru
surovosti, ktorá sa výrazne vymyká z rámca bežného u väčšiny trestných činov tohto druhu.
Typický bude taký spôsob útoku, ktorý je spojený s ubíjaním obete a nápadnejšou devastáciou
jej tela (napríklad vražda vykonaná ukopaním alebo rozdupaním hlavy obete alebo vražda
vykonaná najprv zasadením väčšieho množstva bodných rán a potom škrtením obete,
prípadne vražedný útok sekerou, pri ktorom bola takmer oddelená hlava obete od tela, pričom obeti boli zasadzované aj ďalšie rany do rôznych častí tela a pod.). O taký spôsob vykonania
činu nejde, keď páchateľ okamžite iného usmrtí jediným úderom palice, jednou ranou sekery
do hlavy obete, bodnou ranou do srdca, uškrtením po privedení do bezvedomia alebo
zastrelením.
O obzvlášť trýznivý spôsob vraždy pôjde, keď je obeť vystavená bolestiam na hranici
znesiteľnosti, trvajúcim hoci i kratší čas alebo síce menej intenzívnym, ale zato dlhšie
trvajúcim, ktoré veľmi citeľne zasahujú celú osobnosť poškodeného. Záleží tu aj na
subjektívnom prežívaní útoku páchateľa zo strany jeho obete. Pôjde napríklad o usmrtenie
vyhladovaním alebo nedostatkom tekutín, pomalé usmrcovanie rôznymi spôsobmi, kedy
je obeť pomaly škrtená či priškrcovaná, topená vo vode alebo obeť je rezaná britvou
na rôznych častiach tela až do vykrvácania a pod.
V úmysle získať majetkový prospech, ku ktorému však nemusí dôjsť a jeho minimálna
výška nie je určená, bude vražda predovšetkým spáchaná v prípadoch, kedy konanie
páchateľa bude smerovať k zmocneniu sa veci, peňazí alebo iného majetku obete. Môže však
ísť i o prípad premyslenej vraždy, pri ktorej má páchateľ úmysel získať majetkový prospech
vo forme dedičstva po usmrtení a pod.
Podľa § 281 ods. 1 zák. č. 301/2005 Z. z. (Tr. por.) súd zastaví trestné stíhanie,
ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. por. trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté,
nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stínanie premlčané.
Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest
sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije,
ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho
nemožno odsúdiť za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase keď bolo spáchané, nebolo
podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom. Tak isto nesmie byť
uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania činu.
Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, účinného
od 01. januára 2006 (Tr. zák.) trestnosť činu sa posudzuje a trest ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením
rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší (dovtedy § 16 ods. 1 zák. č. 140/1961 Zb.
v znení neskorších predpisov).
Za priaznivejší z viacerých zákonov platných v čase od spáchania trestného činu
do vynesenia rozsudku treba považovať ten zákon, ktorý pri použití súhrnu všetkých jeho
ustanovení vzťahujúcich sa na súdený trestný čin, poskytuje miernejší výsledok
pre obvineného. To je prípad, keď pri úvahe uloženia trestu odňatia slobody má význam
horná a dolná hranica trestu odňatia slobody alebo úplná beztrestnosť.
Ako na to už prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne
a podrobne poukázal, neskorší zákon (zák. č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov)
nie je pre obžalovaného Ing. M. T. priaznivejší.
Podľa § 67 ods. 1 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005 (Tr. zák.) trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je:
a) dvadsať rokov, ak ide o trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje
uložiť výnimočný trest,
b) desať rokov, ak je horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody najmenej desať
rokov.
Výnimočným trestom sa podľa tohto zákona rozumel jednak trest odňatia slobody
nad pätnásť až do dvadsaťpäť rokov, jednak trest odňatia slobody na doživotie.
Podľa § 67 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. premlčanie trestného stíhania sa prerušuje
vznesením obvinenia pre trestný čin, o premlčanie ktorého ide, ako aj po ňom nasledujúcimi
úkonmi policajného orgánu, vyšetrovateľa, prokurátora alebo súdu smerujúcimi k trestnému
stíhaniu páchateľa.
Podľa § 67a ods. 3 Tr. zák. uplynutím premlčacej doby nezaniká trestnosť:
a) trestných činov uvedených v desiatej hlave s výnimkou trestného činu podľa § 261,
b) trestného činu teroru (§ 93 a 93a), všeobecného ohrozenia (§ 179 ods. 2, ods. 3),
vraždy (§ 219), ublíženia na zdraví (§ 221 ods. 2 písm. b/, ods. 3 a ods. 4, § 222),
obmedzovania osobnej slobody (§ 231 ods. 4), pozbavenia osobnej slobody (§ 232),
zavlečenia do cudziny (§ 233) a porušovania domovej slobody (§ 238 ods. 2, ods. 3),
pokiaľ boli spáchané za takých okolností, že zakladajú vojnový zločin alebo zločin
proti ľudskosti, podľa predpisov medzinárodného práva,
c) trestného činu podľa § 1 zákona z 20. decembra 1950 č. 165 Zb. na ochranu mieru.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je
dôvodná.
Prokurátor podal 25. septembra 2014 na špecializovaný trestný súd obžalobu, podľa
ktorej mal Ing. M. T. v bode 7/ spáchať trestný čin vraždy formou účastníctva podľa § 10
ods. 1 písm. b/, § 219 ods. 1 ods. 2 písm. b/, písm. h/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona
č. 183/1999 Z. z. na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti odôvodnenia tohto
rozhodnutia.
Z obsahu skutkovej vety tohoto bodu podanej obžaloby vyplýva, že obžalovaný Ing.
M. T. mal žalovaný skutok spáchať v presne nezistenom čase v období mesiacov júl a august
roku 1999. Uvedený trestný čin nie je v zákone zaradený medzi tie trestné činy,
pri ktorých uplynutím premlčacej doby ich trestnosť nezaniká (§ 67a ods. 3 Tr. zák.).
Bez toho, aby došlo ku skutočnosti uvedenej v § 67 ods. 3 písm. a/ Tr. zák., majúcej
za následok prerušenie premlčania trestného stíhania, obvinenie bolo obžalovanému
pre predmetný trestný čin vznesené až 12. apríla 2013, t. j. po uplynutí desaťročnej
premlčacej doby vzťahujúcej sa na § 219 ods. 1 Tr. zák., ako to konštatoval v napadnutom
uznesení nielen špecializovaný trestný súd, ale aj Ústavný súd Slovenskej republiky
vo svojom náleze z 18. februára 2015, sp. zn. III. ÚS 29/2015 v bode 28, ktorý rozhodoval
o sťažnosti obžalovaného Ing. M. T. vo veci v nej uvedených porušení základných práv
a práv podľa príslušných článkov Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
Z tohto dôvodu, ako aj pre spoľahlivé vyriešenie viny menovaného vo vzťahu k § 219
ods. 2 písm. b/, písm. h/ Tr. zák., prvostupňový súd dokazovanie na hlavnom pojednávaní
správne zameral na objasnenie otázky, či boli v posudzovanom prípade naplnené zákonné
znaky tzv. kvalifikovanej skutkovej podstaty tohoto trestného činu. Dokazovaním vykonaným
na hlavnom pojednávaní preto objasňoval, či si obžalovaný Ing. M. T. objednal vraždu
poškodeného Ing. R. D. obzvlášť surovým alebo trýznivým spôsobom, alebo či aspoň mohol
vedieť, že táto bude vykonaná uvedeným spôsobom a bol s tým uzrozumený. Zároveň
vykonaným dokazovaním objasňoval, či tak obžalovaný konal v úmysle získať majetkový
prospech alebo v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin alebo z inej obzvlášť
zavrhnutiahodnej pohnútky a správne zistil, že tomu tak nie je.
Obžalovaný Ing. M. T. spáchanie skutku v celom rozsahu poprel a uviedol,
že od roku 1996 nemal s poškodeným Ing. R. D. žiadnu podnikateľskú aktivitu. Na jeho
usmrtení nemal žiaden záujem a smrť poškodeného nijako nezmenila jeho majetkové pomery.
Podstatou väčšej časti sťažnostnej argumentácie prokurátora je, že obžalovaný Ing. M.
T. si objednal vraždu poškodeného Ing. R. D., za túto aj zaplatil, pričom minimálne vedel
akým spôsobom bude táto vykonaná a bol s tým uzrozumený, a konal tak s úmyslom získania
majetku poškodeného. Na podporu svojich tvrdení podrobne poukázal na dôkazy, z ktorých
podľa jeho názoru možno tieto závery vyvodiť.
Zároveň však v odôvodnení podanej sťažnosti sám konštatoval, že žiadnym z dôkazov
vykonaných na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, že obžalovaný Ing. M. T. mal zadať
požiadavku na usmrtenie poškodeného Ing. R. D. konkrétnym spôsobom, alebo že sa mal
podieľať na rozhodovaní o spôsobe usmrtenia Ing. R. D..
Z obsahu znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva
vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti poškodeného Ing. R. D. bolo zlyhanie pre život
dôležitých centier mozgu pri mnohonásobnom poranení hlavy, mozgu, krku, hrudníka, brucha
a horných končatín, spôsobených strelnými zbraňami. Viacnásobným účinkom guľového
projektilu došlo ku pomliaždeniu tkaniva mozgu a zlyhaním pre život dôležitých centier
mozgu bezprostredne ku smrti poškodeného Ing. R. D.
Ako správne konštatoval prokurátor, dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa
nebolo spoľahlivo preukázané, že obžalovaný Ing. M. T. zadal požiadavku na spôsob
usmrtenia Ing. R. D., ani že sa podieľal na rozhodovaní o spôsobe jeho usmrtenia, avšak
spoľahlivo bola preukázaná tá skutočnosť, že smrť poškodeného Ing. R. D. nastala
zastrelením a okamžite v dôsledku strelných zranení nezlučiteľných so životom.
Na podklade uvedeného možno preto vysloviť, že smrť poškodeného nebola spojená
s extrémne výraznou brutalitou, formy ktorej najvyšší súd uviedol príkladmo na strane 6 tohto
rozhodnutia, ale zastrelením aj keď dvoma strelnými zbraňami. Keďže poškodený Ing. R. D.
nebol vystavený ani bolestiam, či už na hranici znesiteľnosti, trvajúcich hoci i kratší čas alebo
síce menej intenzívnym, ale zato dlhšie trvajúcim, ktoré by citeľne zasahovali jeho osobnosť,
k jeho smrti nedošlo ani obzvlášť trýznivým spôsobom.
Hoci najvyšší súd dospel k názoru, že útok na poškodeného Ing. R. D. nebol vykonaný
obzvlášť surovým spôsobom, napriek tomu navyše poznamenáva, že vykonaným
dokazovaním nebol preukázaný ani nepriamy úmysel obžalovaného Ing. M. T. na spôsobe
usmrtenia poškodeného Ing. R. D.
Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom vyplýva, že vraždy, ktoré mala
vykonať skupiny tzv. „S.“ mal plánovať a pokyn na ich vykonanie vydávať obžalovaný R. L.,
ktorý tak mal konať vždy so zreteľom na okolnosti toho ktorého prípadu. Ing. M. T. však
obžalovaný zo spáchania zločinu založenia, zosnovania a podporovania tejto zločineckej
skupiny podľa § 296 Tr. zák. nebol a jeho rôzne vedomosti, na ktoré poukázal prokurátor
v podanej sťažnosti (napr. o odpočúvaní, spôsobe usmrtenia E. a R. D.) alebo vzťahy s P. H.,
či obžalovaným R. L., samé osobe neodôvodňujú spoľahlivý záver o tom, že vedel, akým
spôsobom bude poškodený usmrtený, a bol s tým uzrozumený.
Z obsahu skutkovej vety podanej obžaloby v bode 7/ okrem iného vyplýva,
že obžalovaný Ing. M. T. mal zadať požiadavku na vykonanie vraždy poškodeného Ing. R. D.
P. H. a I. C. najmä s úmyslom získania majetkového prospechu.
Pohnútku tejto požiadavky mohli preto spoľahlivo objasniť svojimi výpoveďami
predovšetkým samotný obžalovaný Ing. M. T., P. H. a obžalovaní I. C. a R. L.
Obžalovaní Ing. M. T. a I. C. však akúkoľvek účasť na predmetnom skutku v celom
rozsahu popreli, obžalovaný R. L. vypočutý nebol a konanie voči nemu sa vedie ako proti
ušlému a P. H. pre svoje úmrtie vypočutý byť nemohol.
Hoci prokurátor a poškodená v odôvodneniach podaných sťažností poukázali
na dôkazy, ktoré podľa ich názoru uvedenú pohnútku konania obžalovaného Ing. M. T.
dokazujú, ani výpovede svedkov J. B., MUDr. S. M. a obžalovaných J. F., D. V. a M. K.,
na tento dôvod usmrtenia poškodeného Ing. R. D. spoľahlivo nesvedčia.
Výpovede svedkov J. B. a obžalovaných J. F., D. V. o tejto otázke sú diametrálne
odlišné (budova na K., obžalovaným F. neidentifikovaná slepičkáreň alebo obžalovaným V.
uvádzaný nejaký pozemok) a obžalovaný M. K. sa k motívu usmrtenia poškodeného vyjadriť
nevedel.
Svedkyňa MUDr. S. M., v tom čase manželka poškodeného Ing. R. D., ani ďalší
v tomto smere vypočutí svedkovia sa k dôvodu usmrtenia poškodeného vyjadriť nevedeli.
Svedkyňa síce na hlavnom pojednávaní vypovedala, že po smrti poškodeného ju obžalovaný,
s ktorým sa z minulosti poznala, kontaktoval a bez bližšej konkretizácie jej ponúkol pomoc
súvisiacu s dedičským konaním s tým, že z dedičstva dostane okolo sedem a pol milióna
korún, nepamätala sa však, či obžalovaný od nej žiadal plnú moc a „povedať, že chcel od nej
plnú moc by nebolo správne“. Bližšie sa pre odstup času k tejto skutočnosti vyjadriť nevedela,
ale pointou bolo, že obžalovaný jej ponúkol pomoc pri získaní dedičstva. Na jeho návrh
nereflektovala, a potom ju už obžalovaný nekontaktoval.
Z dokazovania zameraného na objasnenie otázky získania majetkového prospechu
obžalovaným naopak spoľahlivo vyplýva, že žiaden majetok poškodeného Ing. R. D., ani jeho
časť, obžalovaný Ing. M. T. nezískal. Získali ho však rôzne iné osoby, ktorých akákoľvek
spojitosť s obžalovaným v tomto smere preukázaná nebola. Vykonaným dokazovaním nebola
preukázaná ani tá skutočnosť, že obžalovaný mal úmysel tento majetok alebo jeho časť
získať alebo sa ho aspoň pokúsiť získať.
Sťažovatelia v odôvodneniach podaných sťažností k posúdeniu naplnenia zákonných
znakov tzv. kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu, pre ktorý bola na obžalovaného
Ing. M. T. podaná obžaloba, poukázali aj na ďalšie zistenia vyplývajúce z výpovede poškodenej V. D., a niektorých svedkov o vzťahoch medzi obžalovaným a poškodeným,
ako aj o vzťahoch obžalovaného s rôznymi osobami v procesnom postavení obžalovaných
a ich vzájomných prepojeniach, alebo obsah oboznámených listinných dôkazov.
Po preskúmaní obsahu týchto však najvyšší súd konštatuje, že nech už boli tieto vzťahy
akejkoľvek povahy, t. j. priateľské či menej priateľské, len na ich podklade spoľahlivý záver,
že obžalovaný svojím konaním naplnil zákonné znaky tzv. kvalifikovanej skutkovej podstaty
žalovaného trestného činu založiť bez ďalšieho nie je možné. Závažnosť posudzovania
predmetnej otázky, a s ním spojená nevyhnutnosť jej spoľahlivého zistenia, tiež vylučuje
osvojiť si názor prokurátora, že rozdielnosť výpovedí svedka J. B. a obžalovaných J. F. a D.
V. o majetkovom motíve možno prisúdiť „zmiešavaniu informácii“. Uvedené platí o to viac,
že o tejto nimi uvádzanej skutočnosti sa menovaní mali dozvedieť sprostredkovane buď
od tých istých osôb alebo priamo na stretnutí, na ktorom mal obžalovaný predmetnú
objednávku zadať.
Napokon ani zo skutkovej vety bodu 7/ podanej obžaloby nevyplýva, aký majetok
poškodeného Ing. R. D. mal obžalovaný Ing. M. T. úmysel získať. Je v nej prevzaté len
znenie písm. h/ ods. 2 § 219 Tr. zák. “...v úmysle získať majetkový prospech...“ premietnuté
do slovného vyjadrenia “...najmä s úmyslom získania majetkového prospechu...“. Bližšiu
konkretizáciu v tomto smere skutková veta neobsahuje zrejme preto, že dokazovaním
vykonaným v prípravnom konaní sa nepodarilo spoľahlivo preukázať aký majetok
poškodeného alebo jeho časť mal predstavovať dôvod, pre ktorý si mal obžalovaný Ing. M. T.
objednať usmrtenie poškodeného, a túto skutkovú okolnosť sa nepodarilo objasniť
ani dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní.
K obsiahlej analýze dôkazov prokurátora a poškodenej, ktorých obsah podľa
ich názoru svedčí pre záver, že obžalovaný Ing. M. T. zadal objednávku na usmrtenie
poškodeného Ing. R. D., a za jeho usmrtenie zaplatil peniazmi a osobným motorovým vozidlom, t. j., že naplnil zákonné znaky účastníctva vo forme návodu na trestný čin vraždy
podľa § 10 ods. 1 písm. b/, § 219 Tr. zák., je potrebné uviesť nasledovné. Prvostupňový a ani najvyšší súd ako súd rozhodujúci o podaných sťažnostiach neboli so zreteľom
na ustanovenie § 281 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. por. oprávnené
bez spoľahlivého preukázania konania obžalovaného Ing. M. T., ktoré by napĺňalo zákonné
znaky tzv. kvalifikovanej skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, zaoberať sa týmito otázkami, pretože takému postupu bránilo premlčanie trestného stíhania obžalovaného
za tento skutok.
Správne a v súlade so zákonom na túto skutočnosť poukázal v záverečnej časti
odôvodnenia napadnutého uznesenia už prvostupňový súd, a aj obžalovaný v písomnom
vyjadrení k podaným sťažnostiam prokurátora a poškodenej V. D. správne konštatoval,
že táto skutočnosť nebola obsahom výroku ani odôvodnenia napadnutého uznesenia.
Právna a skutková argumentácia prvostupňového súdu vyslovená v napadnutom
rozhodnutí je preto správna, logická a zodpovedá súčasnému stavu právnej úpravy.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 01. októbra 2015
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová