4 Tost 22/2016
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Štefana Harabina
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23. júna 2016 v Bratislave, v trestnej veci odsúdeného
P. H., pre trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 140 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 a iné, o sťažnosti matky odsúdeného D. H. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 2. mája 2016, sp. zn. 7 Ntok 1/2016, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť matky odsúdeného P. H., D. H.,
s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach uznesením z 2. mája 2016, sp. zn. 7 Ntok 1/2016,
podľa § 402 ods. 2 Tr. por. z dôvodu podľa § 399 ods. 2 Tr. por. odmietol návrh
D. H., matky odsúdeného P. H., na povolenie obnovy konania
v trestnej veci odsúdeného vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 2 T 45/1996.
Proti tomuto rozhodnutiu podala matka odsúdeného sťažnosť, ktorú písomne
prostredníctvom obhajkyne JUDr. Viery Ferčákovej odôvodnila tým, že rozsudok bol vydaný
na základe nezákonných dôkazov, krivých výpovedí svedkov, ktorí sú a aj boli stíhaní
za závažnú trestnú činnosť, a jej syn má v dôsledku odsúdenia vážne zdravotné problémy. Jej
syn sa trestného činu nedopustil, nevedel o pláne spoluobžalovaného Sopatu a je nevinný.
Na základe uvedeného žiadala, aby najvyšší súd napadnuté rozhodnutie zrušil, pretože je
potrebné vykonať výsluch svedkov, ktorých navrhla.
Najvyšší súd ako súd nadriadený po preskúmaní veci zistil, že sťažnosť proti
napadnutému rozhodnutiu je prípustná (§ 402 ods. 3 Tr. por.), bola podaná oprávnenou
osobou (§ 186 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 3 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote
a na zákonom určenom mieste (§ 187 ods. 1 Tr. por.).
Na základe podanej sťažnosti najvyšší súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že sťažnosť matky odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným
rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti
alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine,
alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu
alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom
trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa,
alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne,
ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.
Podľa § 402 ods. 1 Tr. por. o návrhu na povolenie obnovy konania rozhoduje súd
na verejnom zasadnutí.
Podľa § 402 ods. 2 Tr. por. odmietnuť návrh z dôvodov uvedených v § 399 ods. 1
môže aj na neverejnom zasadnutí. Z dôvodu uvedeného v § 399 ods. 2 môže návrh odmietnuť
na neverejnom zasadnutí iba v tom prípade, ak návrh uvádza tie isté skutočnosti a dôkazy,
ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté, a návrh nanovo podaný je len jeho opakovaním.
Pri posudzovaní, či sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v zmysle
§ 394 ods. 1 Tr. por., súd rozhodujúci o návrhu postupuje v dvoch na seba nadväzujúcich
etapách : v prvom rade hodnotí návrh na obnovu konania z hľadiska, či sú v ňom uvádzané
také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli skôr, teda v pôvodnom konaní alebo v konaní o predchádzajúcich návrhoch na povolenie obnovy konania, súdu známe. Skutočnosťou súdu
skôr neznámou sa pritom rozumie objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci
dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10
Tr. por., alebo rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúce porušenie
základných ľudských práv alebo slobôd obvineného bez možnosti nápravy jeho negatívnych
dôsledkov (§ 394 ods. 4 Tr. por.). Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol zahrnutý
do pôvodného konania, t.j. nebol v konaní vôbec uplatnený alebo vykonaný, prípadne ak
takýto dôkaz bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak po právoplatnosti rozhodnutia
nadobudol nový obsah (R 72/1980). Po zistení, že o takéto skutočnosti alebo dôkazy ide,
prichádza do úvahy hodnotenie súdu v tom smere, či by tieto mohli samy osebe alebo
v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi skôr známymi viesť k inému procesnému
výsledku, ako je pôvodný právoplatný rozsudok (druhá etapa). Až v prípade, že sú
kumulatívne splnené obe uvedené podmienky, súd môže obnovu konania v zmysle citovaného
ustanovenia povoliť, v opačnom prípade návrh na obnovu konania zamietne pre nesplnenie
zákonných predpokladov. Dôvodom obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por. teda nemôže
byť každá nová skutočnosť alebo nový dôkaz, o ktorých sa súd dozvie, ale len tie kvalifikované, teda také, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie o vine a treste, pričom toto
posúdenie je výlučne úlohou rozhodujúceho súdu. Samotné tvrdenie osoby, ktorá podala
návrh na povolenie obnovy konania, nie je pre takéto zásadné rozhodnutie postačujúce a súd
ani nie je povinný vydať rozhodnutie v súlade s jeho právnymi názormi (I. ÚS 50/04) alebo
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).
V posudzovanej veci prvostupňový súd správne postupoval, keď návrh na povolenie
obnovy konania odmietol z dôvodu, že uvádzané skutočnosti nie sú dôvodom na povolenie
obnovy konania a tieto už boli predmetom konania o takomto návrhu podaného matkou
odsúdeného v inom konaní.
Sťažnostný súd sa s uvedeným názorom krajského súdu stotožňuje a v podrobnostiach
poukazuje na odôvodnenie jeho rozhodnutia, ktoré je vecne správne. Sťažovateľka neuviedla
vo svojom návrhu na obnovu konania vedenom pod sp. zn. 7 Ntok 1/2016 žiadne nové
skutočnosti, ani súdu skôr neznáme dôkazy, ktorých existencia by mohla viesť k inému
záveru pre rozhodnutie o vine jej syna P. H., ale namietala len procesné nedostatky a spôsob
hodnotenia dôkazov, ktoré nemôžu byť predmetom posudzovania v konaní o povolenie
obnovy konania. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na to, že skutočnosti uvádzané matkou odsúdeného boli už predmetom konania sp. zn. 7 Ntok 1/2011, v ktorom súd návrhu
na povolenie obnovy konania nevyhovel. S týmto názorom sa pri rozhodovaní o sťažnosti
stotožnil aj najvyšší súd, ktorý sťažnosť matky odsúdeného zamietol ako nedôvodnú
uznesením z 3. novembra 2011, sp. zn. 6 Tost 34/2011.
Z dôvodov vyššie uvedených preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,
ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 23. júna 2016
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová