N a j v y š š í   s ú d  

4 Tost/ 21/2015

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Petra Szaba na neverejnom

zasadnutí 05. augusta 2015 v trestnej veci vyžiadanej osoby P. P., pre trestný čin sprenevery

podľa § 206 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona Českej republiky o sťažnosti

P.   P. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 09. júla 2015, sp. zn. 2Ntc/2/2015

rozhodol

t a k t o :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby P. P. s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 09. júla 2015, sp. zn., 2Ntc/2/2015 podľa § 32

ods. 3 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por. rozhodol tak, že sudcovia

Krajského súdu v Trenčíne JUDr. Jozef Janík ako predseda senátu, JUDr. Peter Tóth a

JUDr. Dušan Krč – Šebera, členovia senátu nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného

konania v trestnej veci proti vyžiadanej osobe P. P., vedenej na Krajskom súde v Trenčíne

pod sp. zn. 2Ntc/2/2015.

Proti tomuto uzneseniu podala včas sťažnosť vyžiadaná osoba P. P..

Z jej písomného odôvodnenia je zrejmé, že sťažovateľ v nej v podstate namieta postup

a spôsob rozhodovania   Krajského súdu v Trenčíne v predchádzajúcich štádiách trestného

konania, ktorý je podľa neho súladný s návrhmi krajskej prokuratúry a to i napriek tomu, že

jeho vydanie môže mať za následok bezprostredné ohrozenie jeho života. Zároveň tiež vyslovil, že krajský súd má pomer k súdom Českej republiky, ktoré sú informované o tom, že

na Slovensku kladie účelové prekážky, ktoré bránia súdu vec uzavrieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťažnosti vyžiadanej osoby

P. P. preskúmal v rozsahu § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia,

proti ktorému môže sťažovateľ podať sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku

a zistil, že sťažnosť menovaného nie je dôvodná.

Podľa čl. 38 ods. 1Listiny základných práv a slobôd a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky „Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi“.

Podľa § 31 ods. l Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať

pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa

úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Podľa § 32 ods. 3 Tr. por. o vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 na základe

námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako podľa odseku 2 rozhoduje

orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú. O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý

rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát.

Z napadnutého uznesenia a písomných vyjadrení predsedu senátu

JUDr. Jozefa Janíka, sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Dušana Krč – Šeberu vyplýva, že sa

necítia byť zaujatí, pretože žiaden pomer k posudzovanej veci ani k osobám, ktorých sa úkon

týka nemajú a nie sú im známe žiadne skutočnosti, pre ktoré by mali byť z jej prejednania

a rozhodnutia vylúčení (č. l. 166 - 168).

Z ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že dôvody na vznik pochybností

uvedených v tomto ustanovení sú uvedené taxatívne a nie príkladmo. Spočívajú

v okolnostiach, ktoré charakterizujú pomer úradnej osoby k prejednávanej veci, alebo pomer

úradnej osoby k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne k ich obhajcom alebo

splnomocnencom alebo k inému orgánu činnému v trestnom konaní.

Z obsahu podanej sťažnosti vyplýva, že túto odôvodnil doterajším postupom

Krajského súdu v Trenčíne a spôsobom jeho rozhodovania, ktorý rozhoduje v konaní

o európskom zatýkacom rozkaze vydanom na jeho osobu.

Najvyšší súd konštatuje, že konanie o európskom zatýkacom rozkaze sa skladá

z viacerých štádií, presne upravených zákonom č. 154/2010 Z. z. a pre rozhodnutie

príslušného súdu o posudzovanej otázke je rozhodujúce splnenie zákonom vymedzených

podmienok. V prípade, ak však oprávnená osoba dospeje   k záveru, že tieto splnené neboli

môže využiť svoje právo a v zákonom určenej lehote podať voči rozhodnutiu prvostupňového

súdu sťažnosť.

Z obsahu predloženého spisu nepochybne vyplýva, že P. P. takto aj v minulosti

postupoval, svoje právo využil a voči rozhodnutiu prvostupňového súdu z 08. júna 2015,

sp. zn. 2Ntc 2/2015 sťažnosť podal, vyslovil v nej svoj nesúhlasný postoj voči citovanému

uzneseniu a tento aj odôvodnil. O sťažnosti vyžiadanej osoby následne rozhodol

Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že ju ako nedôvodnú zamietol, pretože postup súdu

prvého stupňa považoval za zákonný a správny a žiadne relevantné skutočnosti odôvodňujúce

iné rozhodnutie o posudzovanej otázke nezistil (uznesenie zo 16. 06. 2015, sp. zn. 6 Tost 18/2015).

Možno vysloviť, že v prípade ak vyžiadaná osoba bude mať voči ďalšiemu postupu

krajského súdu, ktorý má v tomto štádiu trestného konania rozhodnúť o návrhu krajskej

prokuratúry o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu námietky a s jeho rozhodnutím

nebude súhlasiť, môže proti nemu v zákonom stanovenej lehote znovu podať riadny opravný

prostriedok, o ktorom po splnení svojej prieskumnej povinnosti opätovne rozhodne Najvyšší

súd Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto na podklade týchto zistení dospel k záveru, že

v posudzovanom prípade neboli preukázané žiadne konkrétne skutočnosti svedčiace pre záver

o možných pochybnostiach z hľadiska   zaujatosti menovaných voči vyžiadanej osobe P. P.

a preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Pri rozhodovaní o sťažnosti vyžiadanej osoby pozornosti najvyššieho súdu neušlo ani

ustanovenie § 32 ods. 6 Tr. por. o námietkach voči procesnému postupu súdu o ktorých sa nekoná, avšak so zreteľom na celkovú povahu uplatnených námietok vyžiadanej osoby sa

týmito zaoberal a o nich rozhodol.

Celkom na záver najvyšší súd len poznamenáva, že v inom konaní o návrhu

vyžiadanej osoby na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por. táto taktiež uvádzala

dôvody nachádzajúce sa v podanej sťažnosti a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

tak, že trestná vec vyžiadanej osoby P. P. vedená na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn.

2Ntc 2/2015 sa tomuto súdu neodníma.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 05. augusta 2015

  JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová