4 Tost 20/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského

na neverejnom zasadnutí 4. júna 2014 v trestnej veci obžalovaného M.   U.   pre trestný čin

vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. a iné, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo 7. mája 2014, sp. zn. 3T 9/2005, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného M. U. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 7. mája 2014, sp. zn. 3T 9/2005, podľa

§ 32 ods. 3 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por. rozhodol tak, že sudcovia

senátu 3 To Krajského súdu Banská Bystrica JUDr. Alojz Palaj, JUDr. Jozef Ryant

a JUDr. Peter Chovanko nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania vo veci

obžalovaného M. U., vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 3T 9/2005.

Proti tomuto uzneseniu podal včas sťažnosť obžalovaný M. U..

V jej písomnom odôvodnení uviedol, že predseda senátu JUDr. Alojz Palaj a sudca

JUDr. Jozef Ryant rozhodovali v predmetnej trestnej veci aj v pôvodnom konaní

pred povolením obnovy konania, kedy mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere

štrnásť rokov a viackrát porušili jeho ľudské práva a právo na obhajobu. Navyše mu obhajca

JUDr. M. B. povedal, že títo dvaja sudcovia svoje rozhodnutie nebudú meniť a znovu mu idú

uložiť rovnaký trest.

Z týchto dôvodov zotrval na tom, aby menovaní sudcovia boli z prejednania jeho

trestnej veci vylúčení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťažnosti obvineného M. U. preskúmal

v rozsahu § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému môže

sťažovateľ podať sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť

obvineného M. U. nie je dôvodná.

Podľa § 31 ods. l Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať

pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých

sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer

k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Podľa § 32 ods. 3 Tr. por. o vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 na základe

námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako podľa odseku 2 rozhoduje

orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú o tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý

rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát.

Z písomných vyjadrení predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja, sudcov JUDr. Jozefa

Ryanta a JUDr. Petra Chovanka vyplýva, že okrem toho, že vec prejednávali v pôvodnom

konaní (JUDr. Alojz Palaj a JUDr. Jozef Ryant)   žiaden pomer k posudzovanej veci ani

k obžalovanému nemajú a nie sú im známe žiadne skutočnosti, pre ktoré by mali byť z jej

prejednania a rozhodnutia vylúčení (č. l. 1008).

Z ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že dôvody na vznik pochybností

uvedených v tomto ustanovení sú uvedené taxatívne a nie príkladmo. Spočívajú

v okolnostiach, ktoré charakterizujú pomer úradnej osoby k prejednávanej veci alebo pomer

úradnej osoby k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne k ich obhajcom alebo

splnomocnencom alebo k inému orgánu činnému v trestnom konaní.

Z obsahu sťažnosti obžalovaného vyplýva, že túto odôvodnil výškou trestu, ktorý mu

bol v pôvodnom konaní uložený, údajným oznámením jeho obhajcu o stanovisku dvoch

pôvodných členov senátu k tomuto trestu a porušením jeho ľudských práv a práva

na obhajobu.

Najvyšší súd k sťažnostným námietkam obžalovaného uvádza, že uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. februára 2014, sp. zn. 2Ntok 2/2013, v bode I. bola

povolená obnova konania (o ktorej rozhodol senát krajského súdu v súlade s ustanovením

§ 397 ods. 2 Tr. por.), ktorej dôvodom však bol výlučne len nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL.ÚS 106/2011, uverejnený v Zbierke zákonov

21. decembra 2012 pod č. 428/2012 Z. z., ktorým rozhodol, že druhá časť prvej vety

ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. za bodkočiarkou (súd uloží páchateľovi trest nad jednu

polovicu takto určenej sadzby k trestu odňatia slobody) nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky (tzv. asperačná zásada). Iné skutočnosti subjektívnej povahy napadnuté

sťažnostnými námietkami obžalovaného teda dôvodom postupu krajského súdu neboli.

Navyše je potrebné zdôrazniť, že bez splnenia zákonných podmienok nie je možné vec odňať

zákonnému sudcovi a je právom obžalovaného podať proti rozhodnutiu prvostupňového súdu

riadny opravný prostriedok, na podklade ktorého po splnení zákonných podmienok

je povinnosťou odvolacieho súdu preskúmať zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania,

ktoré im predchádzalo tak, ako sa to napokon stalo aj v pôvodnom konaní. V tomto

na podklade odvolania obžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. apríla 2006, sp. zn. 3T 9/2005. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

z 24. januára 2007, sp. zn. 1 To 84/2006, rozhodol tak, že podľa § 256 Tr. por. odvolanie

obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade týchto zistení dospel k záveru,

že okrem tvrdenia obžalovaného obsiahnutého v jeho sťažnostných námietkach

v posudzovanom prípade neboli preukázané žiadne konkrétne skutočnosti svedčiace pre záver

o možných pochybnostiach z hľadiska subjektívnej alebo objektívnej zaujatosti predsedu

senátu JUDr. Alojza Palaja a a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Petra Chovanka.

Na záver Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť,

že sa zaoberal aj ustanovením § 31 ods. 4 Tr. por., z ktorého vyplýva, že námietku zaujatosti

je strana povinná vzniesť bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia.

V posudzovanej veci   obžalovaný vzniesol námietku zaujatosti 16. apríla a 24. apríla 2014,

hoci o zložení senátu vedel už 9. apríla 2014, teda sú pochybnosti o tom, či námietka

zaujatosti bola vznesená „bezodkladne“ v zmysle uvedeného ustanovenia. Vzhľadom na to, že odvolací súd nemal dostatok podkladov pre nepochybný záver o tejto skutočnosti,

preskúmal napadnuté uznesenie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 4. júna 2014

  JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová