4 Tost 2/2016

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Štefana Harabina v trestnej veci

obžalovaného M.   A.   a spol., pre zločin založenia, zosnovania   a podporovania zločineckej

skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí 12. januára 2016,

o sťažnostiach obžalovaných T. K., P. B., M. B. a D. O. proti uzneseniu Špecializovaného

trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 09. decembra 2005, sp. zn. BB – 3T 17/2015,

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosti obžalovaných T. K., P. B., M. B. a D. O.

sa z a m i e t a j ú.

O d ô v o d n e n i e :

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica uznesením z 09. decembra

2015, sp. zn. BB – 3T 17/2015 podľa § 79 ods. 3 Tr. por. v bode I. žiadosti obžalovaných

T. K., P. B., M. B. a D. O. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol, v bode II. podľa § 80

ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. por. písomný sľub obžalovaných neprijal a v bode III. podľa § 80

ods. 1 písm. c/, ods. 2 Tr. por. väzbu obžalovaných dohľadom probačného a mediačného

úradníka nad obžalovanými nenahradil.

Proti tomuto uzneseniu včas podali sťažnosti obžalovaní T. K., P. B., M. B. a D. O..

V písomnom odôvodnení podanej sťažnosti prostredníctvom obhajcu obžalovaný

T. K. namietol, že napadnuté uznesenie nie je konzistentné s predchádzajúcim rozhodnutím

prvostupňového súdu z 11. septembra 2015, sp. zn. BB – 3T 17/2015, ktorým bol prepustený

z väzby na slobodu a ktoré bolo na podklade riadneho opravného prostriedku prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zrušené

rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. septembra 2015, sp. zn.

2 Tost 32/2015. Zároveň nie je konzistentné ani s rozhodnutím vo veci samej, ktorým mu bol

uložený trest odňatia slobody vo výmere dva roky a osem mesiacov. V podrobnostiach

poukázal na odôvodnenie citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu, podľa ktorého pokiaľ

prvostupňový súd nedospeje k relevantnému záveru o vine či nevine obžalovaného, nie je

možné súdiť na výnimočné okolnosti, ktoré by zásadne menili jeho postavenie a mali vplyv

na úvahy o trvaní dôvodov väzby. Z tohto dôvodu pokiaľ bol uznaný za vinného v nepomerne

menšom rozsahu, než navrhovala obžaloba, bola prekonaná prekážka brániaca vyhovieť jeho

žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu. Poukázal aj na faktickú stránku veci spočívajúcu

v trvaní jeho väzby od 02. novembra 2013, pričom mu bol prvostupňovým rozsudkom

uložený trest odňatia slobody vo výmere dva roky a osem mesiacov, a teda do vykonania

uloženého trestu mu zostáva cca šesť mesiacov. So zreteľom na skutočnosť, že väzba nemá

mať sankčnú povahu a nemá plniť ani výchovnú funkciu, má za to, že so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu spočívajúce vo výške zvyšku trestu, ktorý má vykonať,

dôvody väzby u neho pominuli.

Z týchto dôvodov navrhol, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho

z väzby na slobodu.

Obžalovaný P. B. v písomnom odôvodnení podanej sťažnosti prostredníctvom obhajcu

poukázal na dĺžku väzby, ktorú doposiaľ vykonal, rozsah a povahu trestnej činnosti, z ktorej

bol oproti obžalobe uznaný (hoc neprávoplatne) za vinného a výšku trestu, ktorý

mu bol uložený, ktoré podľa jeho názoru zoslabujú materiálne podmienky väzby. Podľa neho

doposiaľ vykonaná väzba je pre neho dostatočnou výstrahou, aby v trestnej činnosti

v budúcnosti už nepokračoval, a zdôraznil, že súdne trestaný doposiaľ nebol, žiaden iný

trestný čin podobnej povahy ako ten, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba nespáchal

a neexistujú konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu z jeho konania uvedeného v § 71

ods. 1 písm. c/ Tr. por., a preto v súčasnom štádiu trestného stíhania dôvod väzby u neho

pominuli.

Navrhol preto, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho z väzby

na slobodu. V prípade, ak by najvyšší súd však dospel k záveru, že dôvod väzby u neho

i naďalej trvá, alternatívne navrhol, aby túto nahradil náhradnými inštitútmi väzby uvedenými

v § 80 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por.

Obžalovaní M. B. a D. O. v písomnom odôvodnení podanej sťažnosti prostredníctvom

obhajcu namietli, že v posudzovanej veci neexistujú konkrétne skutočnosti odôvodňujúce

obavu z ich konania uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a tie, ktoré prvostupňový súd

v napadnutom uznesení uviedol, sú len opätovnou fikciou súdu. Ako obžalovaný T. K., aj oni

poukázali na rozhodnutie najvyššieho súdu z 23. septembra 2015, sp. zn. 2 Tost 32/2015,

v odôvodnení ktorého tento vyslovil, že pokiaľ prvostupňový súd nedospeje k relevantnému

záveru o vine, či nevine obžalovaných, nie je možné súdiť výnimočné okolnosti prípadu,

ktoré by zásadne menili postavenie obžalovaných a menili úvahy o ich väzobných dôvodoch.

Za výnimočné okolnosti prípadu by bolo pritom možné považovať také, ktoré sa dotýkajú

osoby obvineného alebo osobitosti povahy prerokúvaného prípadu. Podľa ich názoru za takéto

výnimočné okolnosti prípadu je možné považovať to, že prvostupňový súd ich oslobodil z dvoch skutkov, ktorých spáchanie im obžaloba kládla za vinu a najprísnejší skutok, ktorý

im bol kladený za vinu súd oproti obžalobe právne posúdil z obzvlášť závažného zločinu

na zločin, proti čomu podali odvolanie.

Z týchto dôvodov s poukazom na ustanovenia § 76 ods. 1 a čl. 17 ods. 2, ods. 5 Ústavy

Slovenskej republiky navrhli, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ich

z väzby na slobodu.

Najvyšší súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v rozsahu § 192 ods. 1 Tr. por.

správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovatelia podali sťažnosti,

a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosti

obžalovaných nie sú dôvodné.

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal 05. mája 2015 na špecializovaný trestný

súd, okrem iných osôb, na T. K., P. B., M. B. a D. O. obžalobu.

Na obžalovaného T. K. v bode 1/ pre zločin založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., v bode 12/ pre obzvlášť závažný zločin vydierania

podľa § 189 ods. 1, ods. 4 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák.,

v bode 14/ pre obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d/, ods. 3

písm. a/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák.,

na obžalovaného P. B. v bode 1/ pre zločin založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., v bode 4/ pre zločin krádeže v štádiu pokusu podľa

§ 14 ods. 1 Tr. zák. ku § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., v bode 5/

pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák.,

v bode 12/ pre obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 4 písm. b/

Tr. zák.,

na obžalovaného M. B. v bode 1/ pre zločin založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., v bode 4/ pre zločin krádeže v štádiu pokusu podľa

§ 14 ods. 1 Tr. zák.   ku § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., v bode 5/

pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák., v bode 12/ pre obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák.

a

na obžalovaného D. O. v bode 1/ pre zločin založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., v bode 4/ pre zločin krádeže v štádiu pokusu podľa

§ 14 ods. 1 Tr. zák. ku § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., v bode 5/

pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák.

a v bode 12/ pre obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 4 písm. b/

Tr. zák.

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica

zo 04. decembra 2015, sp. zn. BB – 3T 17/2015 boli menovaní uznaní za vinných nasledovne.

T. K. v bode 11/ zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve

podľa § 20 Tr. zák., P. B. v bode 5/ z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák., v bode 11/ zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1

Tr. zák. spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., M. B. v bode 5/ z prečinu

porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák., v bode

11/ zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. spáchaný v spolupáchateľstve podľa

§ 20 Tr. zák. a D. O. v bode 5/ z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,

ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. a v bode 11/ zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1

Tr. zák. spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.

Za to im boli uložené nasledovné tresty.

T. K. podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., trest odňatia slobody

v trvaní 2 (dva) roky a 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/

Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

P. B. podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h/, § 41

ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky a 2 (dva) mesiace, na výkon

ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

M. B. podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h/, § 41

ods. 1 Tr. zák., úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky, na výkon ktorého bol podľa

§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia.

D. O. podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h/, § 42

ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a s použitím nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28. novembra 2012 uverejneného pod

č. 428/2012 Z na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky a 2 (dva) mesiace,

na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia.  

Zároveň súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil rozsudok Okresného súdu vo Veľkom

Krtíši   sp. zn. 8 T 62/2013 zo dňa 15. júna 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3 To 106/2015 zo dňa 7. októbra 2015 vo výroku o treste, ktorý

bol uložený D. O., ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok o treste obsahovo nadväzujúce,

pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením trestu, stratili podklad.

Naproti tomu boli obžalovaní T. K., P. B., M. B. a D. O. podľa § 285 písm. a/ Tr. por.

oslobodení spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky sp. zn. VII/1 Gv 67/13/100-716 zo 04. mája 2015 pre skutok podľa

obžaloby v bode 1/ právne posúdený ako zločin založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok,

pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Obžalovaní P. B., M. B. a D. O. boli podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodení spod

obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky sp. zn. VII/1 Gv 67/13/100-716 zo 04. mája 2015 pre skutok podľa obžaloby v bode

4/ právne posúdený ako zločin krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 212

ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok,

pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Obžalovaný T. K. bol podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby

prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn.

VII/1 Gv 67/13/100-716 zo 04. mája 2015 pre skutok podľa obžaloby v bode 14/ právne

posúdený ako obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d/, ods. 3

písm. a/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák., v bode 15/ právne

posúdený ako obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ s poukazom

na § 138 písm. a/ Tr. zák. ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 141

písm. a/ Tr. zák., nakoľko nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.

V dôsledku odvolaní obžalovaných a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podaného v neprospech týchto obžalovaných

voči výrokom o vine a treste, ako i voči oslobodzujúcim výrokom, ktoré sa ich dotýkajú,

rozsudok nenadobudol právoplatnosť.

Obžalovaný T. K. bol do väzby vzatý uznesením sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 23. novembra 2013, sp. zn.

Tp 99/2013, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra

2013, sp. zn. 6 Tost 38/2013, z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/ a písm. c/

Tr. por. s tým, že väzba mu začala plynúť 20. novembra 2013 od 14.42 hod. a bude

sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici.  

Obžalovaní P. B., M. B. a D. O. boli vzatí do väzby uznesením sudcu pre prípravné

konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 05. júla 2013, sp. zn.

Tp 48/2013, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. júla 2013,

sp. zn. 1 Tost 24/2013, z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/ a písm. c/

Tr. por. s tým, že väzba u   P. B. začala plynúť 02. júla 2013 od 05.15 hod. a bude

sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Košiciach, u M. B. 02. júla 2013 od 05.00 hod.

a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Bratislave a u D. O. začala plynúť 02. júla

2013 od 05.00 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Bratislave.

V priebehu trestného stíhania boli na podklade návrhu prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 03. júla 2014, sp. zn. VII/1 Gv 67/13/1000-419 uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného

súdu, pracovisko Banská Bystrica z 23. júla 2014, sp. zn. Tp 48/2013 dôvody väzby

obžalovaných zúžené len na § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. u obžalovaného T. K.

a na § 71 ods. 1 písm. c/ u obžalovaných P. B., M. B. a D. O.

Ostatným rozhodnutím z 23. septembra 2015, sp. zn. 2 Tost 32/2015 o väzbe

obžalovaných, na ktoré obžalovaní v podaných sťažnostiach poukazujú, najvyšší súd v bode I.

podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. v celom rozsahu zrušil napadnuté rozhodnutie

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 11. septembra 2015, sp. zn.

BB – 3T 17/2015, v bode II. podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosti obžalovaných o prepustenie

z väzby na slobodu zamietol, v bode III. podľa § 80 ods. 1 písm. c/, ods. 2 Tr. por.

obžalovaným dohľad probačného a mediačného úradníka neuložil a v bode IV. podľa § 80

ods. 1 písm. b/ Tr. por. písomné sľuby obžalovaných T. K., M. B. a D. O. neprijal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného konštatoval, že prvostupňovým súdom

zistené pretrvávanie dôvodov väzby u obžalovaných je relevantné, avšak sa nestotožnil s jeho

názorom o existencii výnimočných okolností prípadu v zmysle § 80 ods. 2 predposledná veta

Tr. por., ktoré by zásadne menili postavenie obžalovaných a menili úvahy o ich väzobných

dôvodoch, ktorých trvanie napokon nespochybnil ani samotný Špecializovaný trestný súd,

ktorý však dospel k záveru, že ich možno nahradiť dohľadom probačného a mediačného

úradníka.

S poukazom na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu zároveň vyslovil názor, že

so zreteľom na závažnosť posudzovanej trestnej činnosti nie je možné nahradiť väzobný

dôvod postupom podľa § 80 ods. 1 písm. c/ alebo aj b/ Tr. por. z dôvodu, že chýbajú

výnimočné okolnosti prípadu najmä na strane obžalovaných a za výnimočné okolnosti nie je

možné považovať len prosté plynutie času, či úvahy súdu o jeho zámeroch pri meritórnom

rozhodovaní, ale skutočnú a zreteľnú zmenu v osobách obžalovaných, v ich správaní,

ktoré dávajú záruku, že dohľad probačného a mediačného úradníka, resp. sľub obžalovaného

bude postačujúci na zabránenie ďalšieho protiprávneho konania a   zaistí i   dostavenie sa

obžalovaného na každé predvolanie.

Výslovne uviedol, že za výnimočné okolnosti prípadu by bolo možné považovať také

okolnosti, ktoré sa dotýkajú osoby obvineného alebo osobitosti povahy prerokúvaného

prípadu, nie však úvahy súdu o jeho budúcom posudzovaní obžaloby a skutkov v nej

uvedených týkajúcich sa jednotlivých obžalovaných, ktoré v prerokúvanom prípade

nespôsobuje žiadne výnimočné okolnosti.

Svoje úvahy v tomto smere zakončil tým, že dĺžku trvania väzby u páchateľov

závažného zločinu a v rámci nej dĺžku trvania väzby v prípravnom konaní i konaní

pred súdom nepovažoval za výnimočnú okolnosť prípadu.

Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz

zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie,

bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal

obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že

a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä

ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí

vysoký trest,

c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo

vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Podľa § 79 ods. 2 Tr. por. policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd

sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či

sa zmenili. Sudca pre prípravné konanie tak koná iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora

na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov väzby a pri rozhodovaní o žiadosti

obvineného o prepustenie z väzby podľa ods. 3

Podľa § 80 ods. 1 Tr. por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ alebo

písm. c/, môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného

na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak

písm. b/ obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí

trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia a súd považuje

sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo

písm. c/ s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel

väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo

odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa

osobitného predpisu.

V súlade so stavom veci a zákonom postupoval Špecializovaný trestný súd, keď

dospel k záveru, že v posudzovanej veci aj v súčasnom štádiu trestného stíhania dôvodnosť

podozrenia, že obžalovaní mali spáchať skutky v čase a spôsobom uvedeným vo výroku jeho

skôr citovaného neprávoplatného rozsudku trvá aj naďalej, ako aj dôvody väzby, pre ktoré

sa obžalovaní nachádzajú vo väzbe.

Logicky pritom vychádzal jednak z dôkazov, na ktoré poukázal v odôvodnení svojho

doposiaľ neprávoplatného rozsudku, ako i zo skutočností, na ktoré bolo poukázané

v napadnutom rozsudku, ale aj v predchádzajúcich uzneseniach o väzbe obžalovaných.

Navyše je potrebné uviesť, že nič na tomto závere nemenia ani sťažnostné námietky

obžalovaných, keďže rozsudok, ktorým boli uznaní za vinných z konkrétnych i keď oproti

podanej obžalobe z miernejších trestných činov, a spod niektorých boli oslobodení, nie je

právoplatný. Ako už najvyšší súd skôr uviedol, okrem obžalovaných podal voči jeho výrokom

o vine, treste a oslobodzujúcim výrokom odvolanie aj prokurátor, a to v ich neprospech.

Keďže najvyšší súd bol v tomto konaní oprávnený preskúmať posudzovanú vec len z hľadiska

§ 192 ods. 1 Tr. por., avšak nie aj z hľadiska § 317 ods. 1 Tr. por., len poznamenáva,

že odvolanie prokurátora v neprospech obžalovaných so zreteľom na ustanovenie §   327

ods. 2 Tr. por. v   odvolacom konaní nevylučuje zmenu rozsudku prvostupňového súdu

v neprospech obžalovaných a to aj z pohľadu skutočností, ktorými podané sťažnosti

odôvodnili. Za toho stavu preto námietky obžalovaných opreté len o miernejšie právne

posúdenie ich konania oproti podanej obžalobe, oslobodení spod obžaloby pre niektoré

skutky, výšku uložených trestov odňatia slobody a dĺžku ich väzby, nemožno považovať

za skutočnosti zoslabujúce materiálne podmienky väzby alebo skutočnosti zakladajúce

výnimočné okolnosti prípadu. Najvyšší súd už vo svojom prechádzajúcom rozhodnutí v tomto

smere vyslovil, že za výnimočné okolnosti prípadu by bolo možné považovať len také

okolnosti, ktoré sa dotýkajú osoby obvineného alebo osobitosti povahy prerokúvaného

prípadu, ktoré však v posudzovanom prípade zistené neboli.

V súlade so stavom veci a zákonom sú aj výroky v bodoch II. a III. napadnutého

uznesenia, pretože v posudzovanom prípade vzhľadom na   skutočnosti výstižne uvedené

v odôvodnení napadnutého uznesenia, nemožno považovať náhradné inštitúty väzby uvedené

v § 80 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. por. za dostatočné a prijať ich.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to

uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 12. januára 2016

  JUDr. Martin P i o v a r t s y, v.r.

  predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová