N a j v y š š í   s ú d  

4 Tost 16/2016

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a členov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Štefana Harabina v trestnej

veci vyžiadanej osoby J.   H. v konaní o návrhu Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici na

vzatie vyžiadanej osoby do predbežnej väzby prejednal na neverejnom zasadnutí 5. mája 2016

sťažnosť vyžiadanej osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 23. marca 2016, sp. zn. 5Ntc/6/2016 a rozhodol

t a k t o :

Podľa § 194 ods. 1 Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 23. marca 2016, sp. zn. 5Ntc/6/2016

podľa § 15 ods. 1, ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov o európskom

zatýkacom rozkaze (ďalej len zákon o európskom zatýkacom rozkaze) na návrh Krajskej

prokuratúry v Banskej Bystrici z 23. marca 2016, sp. zn. 2 KPtm 20/16/6600 rozhodol tak, že

vzal slovenského štátneho občana J. H., nar. X. v D., trvale bytom P. X., L., okres L.

do predbežnej väzby s tým, že táto začala plynúť 22. marca 2016 o 06.15 hod. a bude sa

vykonávať v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská

Bystrica.

Zároveň rozhodol, že predbežná väzba sa nenahrádza ani sľubom vyžiadanej osoby

a ani dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Proti tomuto uzneseniu včas podal sťažnosť J. H..

V písomnom odôvodnení sťažnosti podanej prostredníctvom obhajcu uviedol,

že o svojom trestnom stíhaní v Českej republike žiadnu vedomosť nemal a preto neobstojí

tvrdenie krajského súdu uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia, že vedel o tom,

že okolnosti jeho podnikania potrebuje v jeho prítomnosti preveriť polícia Českej republiky.

Z dôvodu, že vedomosť o svojom trestnom stíhaní nemal, nebol povinný oznámiť polícii

Českej republiky adresu, na ktorej sa zdržiava. Trvalé bydlisko má na adrese P.

č. X., L., kde sa bude zdržiavať a preberať zásielky. Zároveň prisľúbil,

že v prípade prepustenia z väzby na slobodu sa bude dostavovať na predvolania príslušných

orgánov.

Z týchto dôvodov navrhol, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil

ho na slobodu. Alternatívne navrhol, aby v prípade, že najvyšší súd dospeje k záveru,

že dôvody predbežnej väzby sú dané, túto nahradil dohľadom probačného a mediačného

úradníka.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti preskúmal v rozsahu

§ 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ

podal sťažnosť a konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a zistil, že sťažnosť podala

oprávnená osoba v zákonnej lehote a táto je dôvodná avšak z iných ako vyžiadanou osobou

namietaných dôvodov.

Podľa § 15 ods. 5 zákona o európskom zatýkacom rozkaze predbežná väzba nesmie

trvať viac ako 40 dní odo dňa zadržania osoby.

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona na konanie podľa tohto zákona sa použije

všeobecný predpis o trestnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Z obsahu predloženého spisu (záznam o zadržaní osoby z 22. marca 2016, č. l. 3)

vyplýva, že vyžiadaná osoba bola zadržaná 22. marca 2016 o 06.15 hod.

Z predkladacej správy je nepochybné, že posudzovaná vec bola najvyššiemu súdu

predložená na rozhodnutie o sťažnosti obvineného proti citovanému uzneseniu krajského súdu

4. mája 2016.

Vychádzajúc z ustanovenia § 15 ods. 5 zákona o európskom zatýkacom rozkaze

a dňa zadržania vyžiadanej osoby (22. marca 2016 o 06.15 hod.) najvyšší súd zistil,

že štyridsaťdňová lehota predbežnej väzby vyžiadanej osobe J. H. uplynula

1. mája 2016 o 06.15 hod., t. j. ešte predtým, ako bola vec predložená najvyššiemu súdu.

Podľa § 194 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté

uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie postupuje spôsobom

upraveným pod písmenami a/ alebo b/ tohto odseku.

So zreteľom na kogentné ustanovenie § 15 ods. 5 zákona o európskom zatýkacom

rozkaze a včas podaný riadny opravný prostriedok oprávnenej osoby bol najvyšší súd povinný

postupovať podľa § 194 ods. 1 Tr. por. a napadnuté uznesenie bez ďalšieho zrušiť.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 5. mája 2016

  JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová