4Tost/12/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., v trestnej veci vyžiadanej osoby O. K., o sťažnosti vyžiadanej osoby O. K. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 21. marca 2018, sp. zn. 4Ntc/3/2018 o vzatí vyžiadanej osoby do predbežnej väzby, na neverejnom zasadnutí 17. apríla 2018 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby O. K. s a z amieta.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd") uznesením z 21. marca 2018, sp. zn. 4Ntc/3/2018, podľa § 15 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EZR") zobral vyžiadanú osobu O. K. do predbežnej väzby na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Zentrale Staatsanwaltschat zur Verfolgung von Wirtschaftsstrafsachen und Korruption zo dňa 19. februára 2018, sp. zn. 4 St 2/16p s tým, že väzba začala plynúť 18. marca 2018 o 17.20 hod. a vykonáva sa v Ústave na výkon väzby v Bratislave. Ihneď po vyhlásení tohto uznesenia podala proti nemu vyžiadaná osoba sťažnosť. V jej dodatočne (prostredníctvom obhajcu) predložených dôvodoch uvádza, že sa bude zdržiavať na adrese svojho trvalého pobytu, ktorý uviedla a na ktorom sa aj neustále zdržiava a bude sa dostavovať na všetky a akékoľvek úkony s predmetnou vecou súvisiace. Potrebuje si doriešiť pracovné a rodinné záležitosti, nakoľko bola zadržaná v rámci výkonu práce, je zamestnaná v očnej optike. Poukazuje tiež na to, že osoby, ktoré sa mali podieľať na spáchaní trestnej činnosti špecifikovanej v EZR pozná, a to V. F., s ktorým sa zoznámila v divadle pred 8 rokmi, tento mal byť šéfom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Trnavskom kraji, pôsobil na ňu veľmi seriózne a dôverovala mu z titulu jeho pozície v rámci výkonu verejnej funkcie. Pozná aj osobu V. B., ktorý mal riadiť stretnutie, na ktorom sa mala zúčastniť, tento hovoril celú dobu nemecky, ktorému jazyku ale nerozumie a vie iba to, že sa jednalo o stretnutie s rakúskymi podnikateľmi, ktorí chceli podnikať na území Slovenskej republiky v oblasti zatepľovania domov, pričom jej úloha mala byť v zmysle pokynu pána F. sedieť tam s nimi ako spoločnosť a tváriť sa prirodzene. Uvedomuje si, že nie je vecou súdu riešiť otázku viny v tomto konaní, avšak vzhľadom na skutočnosť, že je už staršieho veku, zdržuje sa na adrese svojho trvalého pobytu, nikdy nedostala žiadne peniaze od žiadnej z uvedených osôb, má zato, že môže byť v konaní o EZR stíhaná na slobode. Sťažovateľka zároveň zdôraznila, že jej žiadna úradná zásielka zo strany rakúskych orgánov činných v trestnom konaní neprišla, pokiaľ by bola niečo prevzala, bola by sa na úkon dobrovoľne dostavila, nakoľko nemá čo skrývať. Z týchto dôvodov sťažovateľka prostredníctvom obhajkyne navrhla, aby nadriadený súd jej sťažnosti vyhovel a prepustil ju na slobodu, prípadne v rámci prepustenia jej uložil primerané opatrenia alebo obmedzenia, aby nedošlo k zmareniu účelu konania. Postupujúc podľa § 1 ods. 2 zákona o EZR Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako nadriadený súd na podklade uvedenej sťažnosti, ktorú podala oprávnená osoba včas, preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podala vyžiadaná osoba sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná. Predovšetkým treba k veci uviesť, že v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo, boli dodržané lehoty, ktorých zachovanie je základným predpokladom vzatia vyžiadanej osoby do predbežnej väzby.Z obsahu predloženého spisu totiž vyplýva, že sťažovateľka bola zadržaná postupom podľa § 13 ods. 1 zákona o EZR 18. marca 2018 o 17:20 hod. a to na podklade formulára A zo dňa 19. februára 2018, sp. zn. 4 St 2/16p, vydaného Ústrednou prokuratúrou pre stíhanie hospodárskych trestných vecí a korupcie (Zentrale Staatsanwaltschat zur Verfolgung von Wirtschaftsstrafsachen und Korruption) vo Viedni, Rakúsko, ohľadom jej trestného stíhania pre profesionálny závažný podvod (gewerbsmäsig schwerer Betrug) podľa § 146, § 147 ods. 1 a ods. 3, § 148 druhý prípad, § 15 rakúskeho trestného zákona.Návrh na vzatie vyžiadanej osoby do predbežnej väzby podal prokurátor príslušnému krajskému súdu 20. marca 2018 o 13:55 hod., pričom sudca tohto súdu vypočul sťažovateľku 21. marca 2018 v čase od 09:45 hod. do 10:05 hod. a v rámci tohto výsluchu zároveň rozhodol napadnutým uznesením o jej vzatí do predbežnej väzby. Je teda zrejmé, že prokurátor podal návrh na vzatie sťažovateľky do predbežnej väzby do 48 hodín od jej zadržania a sudca krajského súdu rozhodol o jej vzatí do predbežnej väzby do 48 hodín od doručenia tohto návrhu a prevzatia zadržanej (§ 13 ods. 2, § 15 ods. 2 zákona o EZR). Najvyšší súd ďalej zistil, že v súlade s § 14 zákona o EZR bolo v doterajšom konaní rešpektované právo vyžiadanej osoby na obhajcu a na tlmočníka a prekladateľa, o čom bola aj riadne poučená. Po zistení, že v posudzovanej veci boli splnené všetky procesné podmienky pre rozhodnutie o vzatí sťažovateľky do predbežnej väzby, podrobil najvyšší súd prieskumu záver prvostupňového súdu o existencii materiálnych dôvodov tejto väzby.K tomu je potrebné úvodom vo všeobecnej rovine uviesť, že pri rozhodovaní o predbežnej väzbe nie je súd viazaný dôvodmi väzby podľa § 71 Tr. por. (§ 15 ods. 2 zákona o EZR), ale tieto vyplývajú výlučne z jej v zákone vymedzeného účelu, ktorým je zabezpečiť prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje (§ 15 ods. 1 zákona o EZR).Sťažovateľka síce v sťažnosti zdôraznila, že sa bude zdržiavať na adrese svojho trvalého pobytu, ktorý uviedla a na ktorom sa aj neustále zdržiava a bude sa dostavovať na všetky a akékoľvek úkony s predmetnou vecou súvisiace, je potrebné pripomenúť, že vyžiadaná osoba je podozrivá zo spáchania závažného majetkového trestného činu s hornou hranicou trestnej sadzby v Rakúskej republike na úrovni 10 rokov. Možno sa preto stotožniť s názorom krajského súdu, že okolnosti prípadu, ako aj výška hroziaceho trestu odňatia slobody vytvárajú odôvodnenú obavu, že by sa vyžiadaná osoba mohla vyhýbať úkonom a tým mariť účel konania o európskom zatýkacom rozkaze. Ani nadriadený súd nezistil také dôvody, ktoré by boli tak významné, že by mali za následok iný záver, než k akému dospel krajský súd. Na naplnenie účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze a z dôvodu potreby zabezpečenia prítomnosti vyžiadanej osoby je potrebné, aby osobná sloboda vyžiadanej osoby bola obmedzená v predbežnej väzbe až do doby, kým nebude predložený originál európskeho zatýkacieho rozkazu a následne rozhodnuté o vydávacej väzbe. Z týchto dôvodov najvyšší súd sťažnosť vyžiadanej osoby O. K. ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e :

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.