4 Tost 12/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. apríla 2013 v trestnej veci obvineného
J. F. a spol. pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
podľa § 296 Tr. zák. a iné, o sťažnosti obvinených J. F., I. C. a M. K. proti uzneseniu sudcu
pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská
Bystrica z 05. apríla 2013, sp. zn. Tp 86/2012, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosti obvinených J. F., I. C. a M. K.
sa z a m i e t a j ú.
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko
Banská Bystrica (ďalej len sudca pre prípravné konanie) uznesením z 05. apríla 2013, sp. zn.
Tp 86/2012, na podklade návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátor) z 21. marca 2013, sp. zn.
VII/1 Gv 164/12 - 167 rozhodol tak, že
I. podľa § 76 ods. 3 Tr. por. lehotu trvania väzby u obvinených
1/ J. F., nar. X. vo F., U., trvalý pobyt A. X./X., B., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon
väzby Žilina,
2/ I. C., nar. X. v K., trvalý pobyt I. X./X., B., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby
Žilina,
3/ M. K., nar. X. v B., trvalé bytom G. X./X., B., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon
väzby Banská Bystrica,
p r e d ĺ ž i l do 25. novembra 2013.
II. Podľa § 81 ods. 1 Tr. por. ponúknutú peňažnú záruku manželkou obvineného
J. F. n e p r i j a l.
III. Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obvineného M. K. o prepustenie z väzby
na slobodu z a m i e t o l.
Proti tomuto uzneseniu podali ihneď po jeho vyhlásení sťažnosti obvinení J. F., I. C.
a M. K..
Obvinení podané sťažnosti neodôvodnili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky primáme zistil, že všetky sťažnosti sú prípustné
a boli podané oprávnenými osobami v zákonom stanovenej lehote. Následne v rozsahu § 192
ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým
sťažovatelia podali sťažnosť ako i konanie týmto výrokom predchádzajúce a dospel k záveru,
že sťažnosti obvinených nie sú dôvodné.
Z predloženého spisu vyplýva, že menovaní boli vyšetrovateľom Úradu boja
proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, operatívneho odboru Bratislava
dňa 25. septembra 2012 v konaní pod sp. zn. ČVS: PPZ-266/BOK-CA-2012, obvinení
zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného
zákona, I. C. a J. F. aj za trestný čin vraždy formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 219
ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. h/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb., v znení zákona
č. 183/1999 Z. z. a M. K. aj za trestný čin vraždy formou účastníctva podľa § 10 ods. 1
písm. d/, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. h/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb., v znení
zákona č. 183/1999 Z. z., ktorých sa mali, spolu s ďalšími osobami, dopustiť na skutkovom
základe tam bližšie uvedenom.
Do väzby boli obvinení vzatí uznesením sudcu pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 28. septembra 2012, sp. zn. Tp 86/2012, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo 17. októbra 2012, sp. zn. 6 Tost 36/2012, z dôvodov uvedených
v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/ a písm. c/ (obvinení J. F. a I. C.) a z dôvodov uvedených
v § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ (obvinený M. K.) s tým, že obvineným J. F. a M. K. väzba
začala plynúť 25. septembra 2012 o 05.15 hod. a obvinenému I. C. väzba začala plynúť v ten
istý deň o 05.12 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby Leopoldov (obv. J. F.),
Žilina (obv. C.) a Banská Bystrica (obv. K.).
Podľa § 76 ods. 2 Tr. por. základná lehota väzby v prípravnom konaní je sedem
mesiacov; prokurátor je povinný prepustiť obvineného na slobodu najneskôr v posledný deň
tejto lehoty, ak nepodá najmenej dvadsať pracovných dní pred jej uplynutím obžalobu, návrh
na schválenie dohody o vine a treste alebo sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie
tejto lehoty.
Podľa § 76 ods. 3 Tr. por. súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodne o väzbe
alebo návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní tak, aby v prípade
podania sťažnosti proti rozhodnutiu mohol byť spis predložený nadriadenému súdu najneskôr
päť pracovných dní pred uplynutím lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní
alebo pred uplynutím lehoty väzby v prípravnom konaní; nadriadený súd rozhodne
do uplynutia lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní alebo lehoty, ktorá
sa má predĺžiť, inak predseda senátu nadriadeného súdu prepustí obvineného z väzby
na slobodu písomným príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený. Predĺžiť lehotu
väzby možno len vtedy, ak návrh podľa odseku 2 bol podaný včas a ak nebolo možné
pre obtiažnosť veci alebo z iných vážnych dôvodov trestné stíhanie skončiť a prepustením
na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného
konania. Predĺženie lehoty väzby môže trvať až sedem mesiacov, lehota väzby v prípravnom
konaní však nesmie presiahnuť dĺžku podľa odseku 7. Pri späťvzatí návrhu prokurátora
na predĺženie lehoty väzby sa postupuje primerane podľa § 72 ods. 3.
Podľa § 76 ods. 6 písm. c/ Tr. por. celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu
s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené
trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.
Podľa § 76 ods. 7 písm. c/ Tr. por. z lehoty uvedenej v § 76 ods. 6 Tr. por. pripadá
na prípravné konanie najviac dvadsaťpäť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť
závažný zločin. Ustanovenie § 78 Tr. por. tým nie je dotknuté.
Prokurátor a sudca pre prípravné konanie pri podaní a rozhodovaní o návrhu
na predĺženie lehoty trvania väzby u obvinených postupovali v súlade s citovanými
ustanoveniami Trestného poriadku. Návrh prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby bol
podaný v zákonnej lehote, sudca pre prípravné konanie po výsluchu obvineného rozhodol
o podanom návrhu včas a spisový materiál bol predložený najvyššiemu súdu v zákonom
stanovenej lehote, t. j. najneskôr päť pracovných dní pred uplynutím lehoty trvania väzby,
ktorá uplynie 25. apríla 2013. Je preto zrejmé, že všetky formálno - procesné podmienky
pre rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie o návrhu prokurátora boli splnené. Rovnako
tak boli splnené aj zákonné podmienky pre ďalšie trvanie väzby obvinených J. F., I. C.
a M. K. v tomto štádiu trestného stíhania (v prípravnom konaní).
Z predchádzajúcich rozhodnutí sudcu pre prípravné konanie o vzatí obvinených
do väzby z 28. septembra 2012, sp. zn. Tp 86/2012, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo 17. októbra 2012 ako aj z uznesení sudcu pre prípravné konanie toho
istého súdu o zamietnutí žiadostí obvinených J. F. a I. C. o prepustenie z väzby na slobodu
z 10. decembra 2012, sp. zn. Tp 86/2012, z 03. januára 2013, sp. zn. Tp 86/2012, v spojení
s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. februára 2013, sp. zn.
2 Tost 5/2013, podrobne vyplývajú skutočnosti, na podklade ktorých je založená jednak
dôvodnosť podozrenia, že obvinení mali spáchať trestné činy, pre ktoré boli voči nim
vznesené obvinenia ako i dôvodnosť obavy, že na slobode budú obvinení konať spôsobom
uvedeným v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/ a písm. c/ (obvinení J. F., I. C.) a § 71 ods. 1
písm. b/, písm. c/ (obvinení M. K.).
Sudca pre prípravné konanie sa pri rozhodovaní o návrhu prokurátora v napadnutom
uznesení týmito skutočnosťami opätovne a dôsledne zaoberal a v súlade so zákonom zistil,
že tieto sa ani s odstupom času a po vykonaní ďalších dôkazov nezmenili ani nezoslabli
a preto trvajú nezmenene naďalej aj v súčasnom štádiu trestného stíhania. Nadväzne nato
logicky dospel k záveru, že prepustením obvinených na slobodu by hrozilo zmarenie
alebo podstatné sťaženie dosiahnutia účelu trestného konania, ktoré spočíva najmä
v náležitom zistení trestného činu a podľa zákona v spravodlivom potrestaní jeho páchateľa.
Zároveň správne poukázal na potrebu vykonania celého radu nevyhnutných dôkazov tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti (§ 2 ods. 10 Tr. por.), ktorý je daný náročnou povahou stíhanej veci (obtiažnosťou veci) a dobou,
kedy a po ktorú mala byť trestná činnosť obvinenými (s)páchaná a preto nemožno
ani konštatovať, že väzba obvinených trvá neprimerane dlhý čas a je spôsobená vážnymi
prieťahmi orgánov činných v trestnom konaní.
Predĺženie lehoty trvania väzby obvineným však neznamená, že orgány činné
v trestnom konaní v súlade s § 2 ods. 6 a § 76 ods. 1 Tr. por. nie sú povinné postupovať
pri vybavení predmetnej väzobnej veci prednostne a urýchlene a že väzba môže trvať len
nevyhnutný čas. Ich povinnosťou bude preto aj naďalej tieto ustanovenia pri objasňovaní
posudzovanej veci dôsledne dodržiavať a snažiť sa vec objasniť čo najskôr.
Správne a zákonné z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia
sú aj výroky v bodoch II. a III., pretože povaha a charakter trestných činov, pre ktoré
je obvinený J. F. trestne stíhaný a jeho podiel na trestnej činnosti, ktorej sa mal dopustiť
bránia prijatiu ponúknutej peňažnej záruky a naplneniu účelu väzby vyjadrenému v § 71
ods. 1 Tr. por. a dôvody, pre ktoré bola predĺžená lehota trvania väzby u obvineného M. K.
zároveň bránia vyhoveniu jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 16. apríla 2013
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová