4 Tost 1/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a členov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského v trestnej veci
vyžiadanej osoby M. S. v konaní o návrhu krajskej prokurátorky v Trnave na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu na neverejnom zasadnutí 21. januára 2014 o sťažnosti vyžiadanej osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 15. januára 2013, sp. zn. 3 Ntc 16/2012, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby M. S. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trnave uznesením zo 17. októbra 2013, sp. zn. 6 Ntc 3/2011, v bode I. podľa § 22 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o európskom zatýkacom rozkaze) na návrh krajskej prokurátorky v Trnave z 22. novembra 2011, sp. zn. 2 Kpt 89/11 – 77 (doručenom krajskému súdu 24. novembra 2011) rozhodol tak, že
I. podľa § 22 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze sa európsky zatýkací rozkaz z 9. februára 2011, sp. zn. 224 Js 12258/10, vydaný Štátnym
zastupiteľstvom Memmingen, Spolková republika Nemecko na vyžiadanú osobu
M. S., nar. X.. J. X., bytom O.O., N.N. X., občan Slovenskej republiky, na slobode, za
účelom jeho vydania na trestné stíhanie pre trestný čin krádeže podľa § 242, § 244 ods. 1 Trestného zákona Spolkovej republiky
Nemecko, ktorého sa dopustil tak, že
dňa 12. mája 2010 obvinený spolu s ďalšími tromi spolupáchateľmi vypáčil krídlo okna na rodinnom dome poškodeného D. na ulici P. X., X. B. a potom vnikol do rodinného domu, kde odcudzil trezor, v ktorom boli uschované peniaze v hotovosti, cennosti ako šperky a sporiteľne knižky a doklady od auta v celkovej hodnote približne 1 100 eur sa v y k o n á.
II. Podľa § 29 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze sa realizácia tohto rozhodnutia odkladá do
1. právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 1 T 17/2012 (pôvodná sp. zn. 1 T 36/2011) a na Okresnej prokuratúre v Komárne pod sp.zn.1 Pv 636/10,
2. právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 3 T 14/2011, na Okresnej prokuratúre v Komárne pod sp. zn. 2 Pv 736/10,
3. právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 1 T 113/2012, a na Okresnej prokuratúre v Komárne pod sp. zn. 1 Pv 37/2012,
a to až do vykonania prípadne uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody a prípadného podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Proti citovanému uzneseniu krajského súdu podala vyžiadaná osoba (ďalej len M. S.) v zákonnej lehote sťažnosť.
V písomnom odôvodnení sťažnosti prostredníctvom obhajcu uviedol, že napadnuté
rozhodnutie považuje za nezákonné, pretože na jeho vydanie neboli splnené zákonné podmienky. O trestnej činnosti pre ktorú mal byť v Spolkovej republike Nemecko odsúdený
nemá žiadnu vedomosť, nebol predvolaný na žiadne s trestným stíhaním súvisiace úkony a nebolo mu doručené žiadne rozhodnutie. Vzhľadom na svoj duševný stav nedokáže chápať zmysel trestného konania a pri jednotlivých úkonoch by mal byť vždy prítomný jeho opatrovník o čom svedčí aj to, že viaceré trestné stíhania, ktoré sú vedené najmä na Okresnom súde Dunajská Streda boli zastavené práve z dôvodu jeho duševného stavu. Pri výsluchu na Krajskej prokuratúre v Trnave jemu ustanovený opatrovník prítomný nebol a pred vykonaním tohto úkonu nebol krajskou prokurátorkou poučený podľa zákona platného a účinného v čase jeho vykonania. Poukázal na to, že podľa § 23 ods. 3 zákona o európskom zatýkacom rozkaze žiadal podmieniť jeho vydanie tým, že štát pôvodu poskytne dostatočné záruky, že môže podľa právneho poriadku štátu pôvodu vzhľadom na okolnosti prípadu požiadať v tomto štáte o obnovu konania, ak v konaní, ktorému predchádzalo rozhodnutie o uložení trestu odňatia slobody, nebola vyžiadaná osoba predvolaná osobne alebo inak informovaná o dátume a mieste konania, alebo riadne zastúpená obhajcom. O tomto návrhu prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí nerozhodol. Napokon namietol, že aj keď nie je vo väzbe, o návrhu krajskej prokurátorky nebolo rozhodnuté v lehotách ustanovených skôr uvedeným zákonom.
Z týchto dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenia zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Podľa § 193 ods. 1 písm. a/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je prípustná.
Podľa 22 ods. 7 prvá veta zákona o Európskom zatýkacom rozkaze proti rozhodnutiu krajského súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu je prípustná sťažnosť vyžiadanej osoby len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu
podľa § 23 ods. 1, sťažnosť má odkladný účinok: sťažnosť prokurátora je prípustná pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 alebo ak rozhodnutím o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu bol porušený tento zákon; sťažnosť má odkladný účinok.
V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia vykonanie zatýkacieho rozkazu sa odmietne ak,
a/ sa na trestný čin, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, vzťahuje amnestia, ktorá bola udelená v Slovenskej republike a slovenský právny poriadok upravuje právomoc slovenských orgánov na trestné stíhanie tohto trestného činu,
b/ vykonávajúci justičný orgán má informáciu, že konanie vedené v niektorom členskom štáte proti vyžiadanej osobe pre ten istý skutok právoplatne skončilo odsudzujúcim rozsudkom, ktorý bol už vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva, alebo už nemôže byť vykonaný podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom bol vynesený,
c/ vyžiadaná osoba nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky z dôvodu jej veku trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré bol vydaný európsky zatýkací rozkaz,
d/ skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, nie je trestným činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a nejde o konanie podľa § 4 a 5; vo vzťahu k daniam, poplatkom, clám, alebo k mene nie je možné odmietnuť výkon európskeho zatýkacieho rozkazu iba preto, že právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje rovnaký druh daní alebo ciel alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia týkajúce sa daní, poplatkov, ciel alebo meny, ako právny poriadok štátu pôvodu, alebo
e/ vykonávajúci justičný orgán zistil, že trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobody vyžiadanej osoby sú premlčané podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a na stíhanie trestného činu je daná právomoc slovenských orgánov podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze jeho vykonanie možno odmietnuť, ak
a) vyžiadaná osoba je trestne stíhaná v Slovenskej republike pre ten istý skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz,
b) slovenské orgány rozhodli o tom, že pre skutok, pre ktorý bol vydaný európsky
zatýkací rozkaz, sa nezačne trestné stíhanie alebo sa v začatom trestnom stíhaní nebude pokračovať, alebo bolo v inom členskom štáte vydané právoplatné rozhodnutie voči tej istej osobe pre ten istý skutok, ktoré bráni ďalšiemu konaniu,
c) vykonávajúci justičný orgán má informáciu, že konanie vedené v niektorom treťom štáte proti vyžiadanej osobe pre ten istý skutok právoplatne skončilo odsudzujúcim rozsudkom, ktorý bol už vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva, alebo už nemôže byť vykonaný podľa právnych predpisov tretieho štátu, v ktorom bol vynesený,
d) európsky zatýkací rozkaz sa týka skutkov, ktoré sa podľa právneho poriadku Slovenskej republiky považujú za spáchané čiastočne alebo v celom rozsahu na území Slovenskej republiky, na palube lode plávajúcej pod štátnou vlajkou Slovenskej republiky alebo na palube lietadla zapísaného v registri lietadiel Slovenskej republiky; vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu možno v tomto prípade odmietnuť aj vtedy, ak skutok nie je trestným činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
e) európsky zatýkací rozkaz sa týka skutkov, ktoré boli spáchané mimo územia štátu pôvodu, a právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje trestné stíhanie pre rovnaké skutky, ak boli spáchané mimo územia Slovenskej republiky, alebo
f) súd na základe postupu podľa § 21a rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, na základe ktorého bol vydaný európsky zatýkací rozkaz do Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.
Podľa § 23 ods. 3 uvedeného zákona súd, ktorý rozhoduje o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného na účel výkonu trestu odňatia slobody, môže rozhodnúť o odmietnutí jeho vykonania, ak sa vyžiadaná osoba osobne nezúčastnila konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia; to neplatí, ak sa v európskom zatýkacom rozkaze uvádza, že vyžiadaná osoba v súlade s procesnými požiadavkami právneho poriadku štátu pôvodu
a) bola včas predvolaná a tým informovaná o termíne a mieste konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia, alebo sa jej inými prostriedkami doručili informácie o termíne a mieste konania takým spôsobom, že bolo jednoznačne preukázané, že si bola vedomá plánovaného konania a informovaná o tom, že justičný orgán štátu pôvodu môže vydať rozhodnutie, ak sa nezúčastní konania, alebo
b) vedomá si plánovaného konania splnomocnila právneho zástupcu, ktorý bol
vymenovaný dotknutou osobou alebo ustanovený štátom, aby ju obhajoval v konaní, a tento právny zástupca ju v konaní obhajoval, alebo
c) po tom, ako sa jej doručilo rozhodnutie a bola výslovne poučená o práve podať
návrh na obnovu konania alebo odvolanie, na konaní o ktorých má dotknutá osoba právo zúčastniť sa a ktoré umožnia opätovné preskúmanie samotnej veci vrátane nových dôkazov a ktoré môžu viesť k zrušeniu pôvodného rozhodnutia a vydaniu nového, výslovne uviedla, že proti rozhodnutiu nepodáva návrh na obnovu konania alebo odvolanie v rámci príslušnej lehoty, alebo
d) jej nebolo rozhodnutie doručené, pričom jej bude doručené bezodkladne po jej odovzdaní do štátu pôvodu a súčasne bude výslovne poučená o práve na obnovu konania alebo na podanie odvolania, na konaní o ktorých má dotknutá osoba právo zúčastniť sa a ktoré umožnia opätovné preskúmanie samotnej veci vrátane nových dôkazov a ktoré môžu viesť k zrušeniu pôvodného rozhodnutia a vydaniu nového a informovaná o lehote na podanie návrhu na obnovu konania
alebo dovolania tak, ako je uvedené v európskom zatýkacom rozkaze.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ európsky zatýkací rozkaz možno vykonať ak bol vydaný na účely trestného stíhania pre skutok, ktorý je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a právneho poriadku štátu pôvodu trestným činom a ak možno podľa právneho poriadku štátu pôvodu za takýto skutok uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť mesiacov a nie je dôvod na odmietnutie jeho vykonania.
Podľa § 22 ods. 4 veta prvá citovaného zákona, ak sa v konaní preukáže, že existuje dôvod odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1, súd rozhodne, že európsky zatýkací rozkaz sa nevykoná.
Podľa § 29 ods. 1 Tr. por. súd alebo prokurátor, ktorí rozhodli o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, môžu rozhodnúť uznesením o odklade jeho realizácie, ak sa voči osobe vedie na území Slovenskej republiky trestné stíhanie alebo osoba vykonáva alebo má vykonať trest odňatia slobody pre iný trestný čin ako ten, ktorý bol uvedený v európskom zatýkacom rozkaze.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že M. S. v podanej sťažnosti neuplatnil žiaden z vyššie citovaných zákonných dôvodov uvedených v § 23 ods. 1 zákona o európskom
zatýkacom rozkaze, pre ktorý by mohlo dôjsť k obligatórnemu odmietnutiu vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu alebo k jeho fakultatívnemu odmietnutiu a dôvody pre ktoré podal sťažnosť nemôžu viesť k zrušeniu a zmene napadnutého rozhodnutia.
Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne poukázal na ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona, ako aj na znenie vydaného európskeho zatýkacieho rozkazu, ktoré sú rozhodujúce pre zákonné rozhodnutie o podanom návrhu krajského prokurátora.
Je potrebné uviesť, že z obsahu zákona o európskom zatýkacom rozkaze viazanosť súdu návrhom prokurátora čo do spôsobu rozhodnutia nevyplýva, ale so zreteľom na znenie skôr uvedených ustanovení možno vysloviť, že krajský súd je viazaný len predmetom podaného návrhu prokurátora, nie však jeho rozsahom.
V súlade s ustanovením § 4 ods. 2 písm. a/ krajský súd skúmal obojstrannú trestnosť trestného činu za ktorý je M. S. trestne stíhaný a správne dospel k záveru, že vydaný európsky zatýkací rozkaz sa vykoná, pričom z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že podľa právneho poriadku štátu pôvodu možno za takýto skutok uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť mesiacov a nie je dôvod na odmietnutie jeho vykonania.
Rovnako správne dospel k záveru, že v posudzovanom prípade sú splnené zákonné podmienky na postup podľa § 29 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze uvedený v bode II. výrokovej časti napadnutého uznesenia.
K sťažnostným námietkam M. S. najvyšší súd však považuje za potrebné uviesť nasledovné.
Stavu veci zodpovedá, že verejného zasadnutia súdu prvého stupňa 17. októbra 2013 sa bez ospravedlnenia nezúčastnili M... S. a jemu ustanovený opatrovník, ktorí boli o termíne verejného zasadnutia riadne a včas upovedomení a boli na tento úkon predvolaní. Prítomný bol však jeho ustanovený obhajca, ako právne vzdelaná osoba, ktorá kvalifikovaným spôsobom dbá o zabezpečenie ochrany práv ním zastúpenej osoby, čo možno zistiť z obsahu zápisnice o tomto úkone (č. l. 146).
Rovnako tak zodpovedá stavu veci aj tvrdenie M. S., že v rámci predbežného vyšetrovania pred výsluchom na Krajskej prokuratúre v Trnave nebol poučený podľa zákona o európskom zatýkacom rozkaze platnom a účinnom v čase vykonania tohto úkonu (č. l. 38). Z obsahu zápisnice o výsluchu vyžiadanej osoby a obsahu jej poučenia možno ale spoľahlivo
zistiť, že z materiálneho hľadiska bola príslušnou prokurátorkou poučená o účele predbežného vyšetrovania, o ďalšom postupe v prípade jej súhlasu s vydaním do Spolkovej republiky Nemecko o nemožnosti jej odvolania a o zásade špeciality. Zároveň jej bola (ako aj jej obhajcovi) doručená kópia európskeho zatýkacieho rozkazu. Možno preto vysloviť, že M. S.
bol v skutočnosti (z obsahového hľadiska) poučený podľa § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona o európskom zatýkacom rozkaze platnom a účinnom v čase jeho výsluchu a jeho práva v tomto konaní neboli žiadnym spôsobom porušené.
Naopak nezodpovedá skutočnosti jeho tvrdenie, že za stíhaný skutok bol odsúdený, pretože z obsahu spisu možno zistiť, že európsky zatýkací rozkaz bol justičným orgánom štátu pôvodu vydaný na účel trestného stíhania a nie výkonu trestu. Z tohto dôvodu nebola splnená zákonná podmienka na aplikáciu ustanovenia § 23 ods. 3 zákona o európskom zatýkacom rozkaze, ktorej sa M. S. naposledy domáhal podaním jeho obhajcu zo 6. septembra 2013.
Pokiaľ ide o tvrdenie M. S. o jeho duševnom stave, v dôsledku ktorého boli viaceré trestné stíhania voči nemu zastavené, je potrebné uviesť, že zodpovedá stavu veci (napríklad rozhodnutia Okresnej prokuratúry v Dunajskej strede z 11. mája 2010, sp. zn. 2 Pv 297/08, z 26. apríla 2011, sp. zn. 1 Pv 820/10) avšak samo osebe so zreteľom na znenie § 23 nezakladá zákonný dôvod na odmietnutie výkonu európskeho zatýkacieho rozkazu. Z ustanovenia § 23 ods. 1 písm. c/ vyplýva, že vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu sa odmietne, ak vyžiadaná osoba nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky z dôvodu jej veku trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré bol vydaný európsky zatýkací rozkaz. Nejedná sa teda o stav, ktorý existuje v posudzovanom prípade, kedy sú vážne pochybnosti o trestnej zodpovednosti M. S. z dôvodu jeho príčetnosti.
Napokon treba vysloviť, že konanie o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu trvá od roku 2011, avšak M. S. sa nenachádza vo väzbe a plynutie času so zreteľom na znenie skôr uvádzaného zákona nemá vplyv na spôsob rozhodnutia o posudzovanej otázke.
Na podklade týchto úvah najvyšší súd sťažnosť M. S. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 21. januára 2014
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová