N a j v y š š í s ú d
4 To 5/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského
na neverejnom zasadnutí 30. októbra 2013 v Bratislave v trestnej veci proti obžalovanému M.
V., pre pokračovací trestný čin skrátenia dane a poistného podľa
§ 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím trestným činom
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 18. apríla 2013, sp. zn. BB – 3 T 25/2012, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. napadnutý rozsudok
sa z r u š u j e.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica (ďalej iba
prvostupňový súd) z 18. apríla 2013, sp. zn. BB – 3 T 25/2012, bol obžalovaný
M. V. uznaný za vinného v bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7, 10, 11, 12, 14, 16, 17, 1 8, 2 0, 22 a
23 z pokračovacieho trestného činu skrátenia dane a poistného podľa
§ 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a v bodoch 6, 8, 9, 13, 15, 19, 21 a 24 v jednočinnom súbehu s pokračovacím trestným činom neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1,
ods. 4 Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v napadnutom rozsudku.
Za to mu bol uložený podľa § 276 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák.,
§ 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 4 1 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na jeho výkon zaradený do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj peňažný trest 100.000 €
(jednostotisíc eur).
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd obžalovanému ustanovil pre prípad, že by výkon
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody 1 (jeden)
rok.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodeného Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Vazovova 2, Bratislava na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil sčasti
samostatne, sčasti prostredníctvom obhajcu JUDr. Ľ. P. aj s jeho dodatkami. V dôvodoch
týchto odvolaní poukázal na procesné pochybenia vyšetrovateľov, prokurátora, ako aj
prvostupňového súdu pred rozhodnutím v merite veci. Orgánom činným v trestnom
konaní vytkol, že výsluch niektorých svedkov prebiehal súbežne v rovnakom čase, v dôsledku
čoho bolo jeho obhajcom znemožnené zúčastniť sa týchto procesných úkonov. Pri
oboznamovaní s trestným spisom jemu a jeho obhajcom nebola poskytnutá dostatočná
doba na preštudovanie celého vyšetrovacieho spisu, čo opakovane namietal aj
prostredníctvom obhajcov, ale k náprave nedošlo. Vyšetrovateľ tiež nerozhodol o jeho
návrhoch na doplnenie dokazovania. Špecializovaný trestný súd podanú obžalobu
nepreskúmal postupom podľa § 243 Tr. por. a nasledujúce, vec nevrátil do prípravného
konania a odmietol jeho návrhy na doplnenie dokazovania, najmä vypracovaním auditu
celkového účtovníctva v spoločnostiach, ktorých názvy sú uvedené vo výrokovej časti
podanej obžaloby, vypočutím svedkov – zamestnancov v jeho spoločnostiach za účelom
objasnenia jeho podnikania s euroočkom a lykožrútom, pracovníkov daňových úradov
za účelom ozrejmenia priebehu daňových kontrol v jeho spoločnostiach a vypracovaním kontrolného znaleckého posudku. Súd prvého stupňa mu nezákonným postupom
znemožnil právo na prednes záverečnej reči a neupovedomil jeho novozvoleného obhajcu o hlavnom pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Vyhotovený
rozsudok nie je odôvodnený v zmysle § 168 Tr. por., pretože obsahuje iba stručný obsah
dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a ich obsah je reprodukovaný nepresne,
výlučne v jeho neprospech a bez toho, aby sa zaoberal jeho obhajobou. Ohľadne komodity
euroočká vychádzal prvostupňový súd z výpovede svedka M. M., hoci tento vypovedal
rozdielne a to iba preto, aby dosiahol zmenu právnej kvalifikácie v jeho trestnej veci a aj keď
si to dôkazná situácia vyžadovala, dôveryhodnosť jeho výpovedí znalecky skúmaná nebola.
Súd prvého stupňa oprel vinu aj o tvrdenie, že neuviedol na svoju obhajobu žiadny argument.
Pri komodite lykožrúta odôvodnenie rozsudku je chaotické, lebo nie je zrejmé, čo vyplýva
z dôkazov a čo z úvahy súdu prvého stupňa. Vykonaný vyšetrovací pokus, z ktorého
prvostupňový súd taktiež vychádzal, nebol vykonaný za rovnakých podmienok,
za akých sa robil odchyt lykožrúta v jeho firme. Obžalovaný tiež poukázal na okolnosti,
za akých aj nepríslušní pracovníci daňových úradov vykonávali v jeho spoločnostiach daňové
kontroly, keď jeho sloboda bola obmedzená a chýbala účtovná dokumentácia, ktorú zaistila
polícia. Vytkol, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi v rozsahu
35 000 strán v priebehu piatich dní. Na záver uviedol, že žiaden trestný čin nespáchal,
je nevinný, nedlhuje na daniach, obchodné transakcie sa riadne v reálnom čase vykonali
a sú zdokumentované v účtovníctve, čo potvrdili aj daňové kontroly a celý prípad
je vykonštruovaný. V dôsledku všetkých týchto pochybení bolo porušené jeho právo
na obhajobu. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky preto navrhol, aby napadnutý
rozsudok zrušil v celom rozsahu, vec vrátil špecializovanému súdu – inému senátu
z dôvodu zaujatosti s tým, aby vec znovu prejednal a rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného M. V.
je čiastočne dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali,
najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo
právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť
jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov,
na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.
Najvyšší súd z predloženého spisu (zápisníc o hlavnom pojednávaní a prepisov
zvukových záznamov z nich) zistil, že napadnutý rozsudok trpí podstatnými chybami
konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a právo obhajoby.
Z napadnutého rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd oprel záver o vine
obžalovaného o dôkazy, ktoré neboli vykonané v súlade so zákonom.
Podľa § 269 Tr. por. písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie
listiny, ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich
časť, ktorá sa týka dokazovanej skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám,
a ak je to potrebné, aj svedkom a znalcom.
Prvostupňový súd aj keď vedel, že obžalovanému, ktorý to namietal opakovane
a obhajcom (ktorí na to poukázali až na hlavných pojednávaniach) nebola poskytnutá
primeraná lehota na preštudovanie spisu, listinné dôkazy vykonal na hlavných
pojednávaniach bez toho, aby v zápisniciach o tomto úkone bol poznamenaný ich obsah
potrebný pre rozhodnutie vo veci samej. Senát tohto súdu dokonca poučoval
obžalovaného o nepotrebnosti – nadbytočnosti čítania obsahu listinných dôkazov, lebo
by si to vyžadovalo veľa času vrátane prepisu záznamu z tohto úkonu, čo je zrejmé
najmä zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zväzok 90 na čl. 2045 – 2048 a nasledujúce
trestného spisu. Preto obžalovaným vznesené odvolacie námietky v tomto smere sú dôvodné. Podľa § 37 ods. 1 písm. a/ Tr. por. po vznesení obvinenia musí mať obvinený
obhajcu už v prípravnom konaní, ak je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo
na pozorovaní v zdravotníckom ústave.
Podľa § 252 ods. 4 Tr. por. v prípadoch povinnej obhajoby nemožno konať hlavné
pojednávanie bez prítomnosti obhajcu. Ak nejde o prípad povinnej obhajoby a obžalovaný
má obhajcu, možno vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obhajcu, len ak s tým
obžalovaný súhlasí.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 1. marca 2013 (zväzok 91, č.l. 2068 – 2076
trestného spisu) vyplýva, že obhajcovia obžalovaného neboli prítomní a súdu zaslali
ospravedlnenie ich neúčasti na hlavnom pojednávaní. Z tejto zápisnice nie je zrejmé,
či vôbec a ak áno, kedy a ktorý obhajca sa dostavil na hlavné pojednávanie, pretože
až v závere hlavného pojednávania pri rozhodovaní o žiadosti obžalovaného o prepustenie
z väzby na slobodu obhajca, nevedno ktorý predniesol návrh na rozhodnutie o tejto žiadosti.
Ak prvostupňový súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obhajcu – obhajcov,
tak dôkazy vykonané na tomto hlavnom pojednávaní nemôžu byť podkladom
pre rozhodnutie vo veci samej, lebo boli vykonané nezákonne. Už teraz je však zrejmé,
že obsah tejto zápisnice vážnym spôsobom spochybňuje zákonnosť tohto hlavného
pojednávania, lebo na jeho začiatku predseda senátu konštatoval neprítomnosť
ospravedlnených obhajcov a po vykonaní dokazovania, v závere tohto hlavného
pojednávania rozhodol senát o väzbe obžalovaného, kde bol prítomný obhajca, bez
uvedenia jeho mena a doby, kedy sa mal na tento úkon dostaviť.
Aj keď túto skutočnosť obžalovaný v odvolaní nenamietal, odvolací súd v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. por. bol na ňu povinný prihliadnuť z dôvodu, že neodstránenie tohto
pochybenia by zakladalo dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu zistil aj to, že súd prvého stupňa
pochybil, keď neumožnil, aby záverečnú reč predniesol novozvolený obhajca
JUDr. Ľ. P. a v dôsledku tohto nezákonného postupu ani obžalovaný záverečnú reč
nepredniesol. Aj keď sa zmena obhajcov zo strany obžalovaného môže zdať ako obštrukcia,
obžalovaný postupoval v súlade s ustanovením § 39 Tr. por. Navyše prvostupňový súd so zreteľom na túto skutočnosť (odvolanie plnej moci dvom obhajcom a zvolenie si nového
obhajcu), o ktorej sa dozvedel už pred hlavným pojednávaním 15. apríla 2013, bol povinný prijať zákonné opatrenia (napríklad ustanovenie náhradného
obhajcu, telefonické preverenie, či novozvolený obhajca plnú moc od obžalovaného prijal,
či sa môže dostaviť na hlavné pojednávanie a podobne) na zabránenie prieťahom v konaní,
pri rešpektovaní práv obžalovaného na obhajobu a na spravodlivý proces.
Špecializovaný trestný súd nepostupoval v súlade so zákonom, keď nútil advokátov
JUDr. H. a JUDr. Š. H., aby boli prítomní na hlavnom pojednávaní
15. apríla 2013, na ktorom predniesol záverečnú reč iba prokurátor a prítomnosťou
týchto obhajcov malo dôjsť k jej legalizácii. Uvedeným obhajcom obžalovaný
v posudzovanej veci zrušil plné moci na obhajobu už 10. apríla 2013, čo bolo
špecializovanému trestnému súdu jej doručením oznámené 11. apríla 2013 (zväzok 92,
č.l. 2318 trestného spisu). V tomto liste obžalovaný zároveň súdu oznámil,
že v primeranej lehote si zvolí nového obhajcu. Plnú moc novému obhajcovi udelil už
12. apríla 2013 (v piatok) a na vedomie ju zaslal (podaná vo väznici 15. apríla 2013) súdu
prvého stupňa, ktorý ju prevzal osobne od obžalovaného na hlavnom pojednávaní
15. apríla 2013, ale aj poštou 16. apríla 2013 a advokát JUDr. Ľ. P. ju prevzal a prijal 17.
apríla 2013 (zväzok 92, č.l. 2359, 2369 trestného spisu). Z uvedeného vyplýva, že
obžalovaný v tejto veci pri zmene obhajcu konal v primeraných lehotách a v súlade
so zákonom. Novozvolený obhajca súčasne 17. apríla 2013 faxom oznámil, že obhajobu
obžalovaného prevzal a požiadal o odročenie hlavného pojednávania určeného na deň
18. apríla 2013 (č.l. 2395 trestného spisu), ktorého sa nezúčastnil, lebo nebol o ňom
súdom riadne upovedomený. Napriek týmto skutočnostiam rozsudok bol súdom prvého
stupňa vyhlásený v prítomnosti odvolaného obhajcu JUDr. Ľ. H., ktorému už toto postavenie
neprináležalo, čo však spôsobil prvostupňový súd nezákonným postupom (č.l. 2375 trestného
spisu).
K uvedenému najvyšší súd pripomína, že podľa zaužívanej súdnej praxe advokát,
ktorému bola zrušená plná moc na obhajobu, je povinný plniť si svoje povinnosti
až do skutočného prevzatia obhajoby iným zvoleným obhajcom (§ 43 ods. 3 Tr. por.).
Pokiaľ ide o plnenie povinností, myslia sa tým bežné povinnosti obhajcu spojené
s obhajobou, ale nie povinnosti zásadnejšieho významu, medzi ktoré nepochybne patrí aj záverečná reč. Skutočné prevzatie obhajoby nastane vtedy, ak advokát, ktorému bola
predložená plná moc na obhajobu (§ 39 ods. 1, ods. 5, § 43 ods. 3 Tr. por.), ju nielen
prevezme, ale aj prijme, o čom upovedomí príslušný súd. Iný výklad by viedol k obchádzaniu práv obžalovaného na obhajobu a k nezákonným zásahom do práv a povinností
obhajcu vymedzených v § 44 Tr. por.
V dôsledku tohto nezákonného postupu prvostupňového súdu vyhlásený
rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, trpí takými chybami, pre ktoré bolo
potrebné napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por.
zrušiť.
Odvolacie námietky obžalovaného o zaujatosti senátu prvostupňového súdu
najvyšší súd nepovažoval za dôvodné, pretože sa opierajú len o procesný postup senátu
konajúceho vo veci. Preto najvyšší súd nezistil dôvod na postup podľa § 325 Tr. por.,
t. j. na nariadenie, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá v inom zložení senátu.
Vzhľadom na skôr uvedené podstatné chyby konania, ktoré napadnutému rozsudku
predchádzali, najvyšší súd prvostupňový rozsudok zrušil s tým, aby súd prvého stupňa vec
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Úlohou špecializovaného trestného súdu bude listinné dôkazy z hlavného
pojednávania v dňoch 12.2.2013, 22.2.2013, 1.3.2013, 11.-12.3.2013, 22.3.2013 a 2.4.2013
znovu oboznámiť prečítaním v súlade s § 269 Tr. por., ako na to najvyšší súd poukázal
v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia na č.l. 4 a 5. Následne bude povinný
rozhodnúť konkrétne (nie paušálne), po starostlivom zvážení ich dôvodnosti o všetkých
návrhoch obžalovaného na doplnenie dokazovania, prípadne vykonať ďalšie dôkazy,
ktorých vykonanie sa ukáže potrebné a umožniť procesným stranám predniesť
záverečné reči a obžalovanému aj právo posledného slova. Napokon bude povinný
dôsledne vyhodnotiť všetky zákonne vykonané dôkazy postupom podľa § 2 ods. 12,
ods. 19 a § 278 ods. 2 Tr. por. a na základe toho urobiť skutkové a právne závery.
Na záver najvyšší súd uvádza, že v trestnom konaní, predmetom ktorého je
prejednanie a rozhodovanie daňových a poistných podvodov, si nemôže postavenie poškodeného uplatňovať žiadny subjekt. Povinnosť doplatenia prípadných chýbajúcich odvodov na daniach a poistnom vyplýva totiž priamo zo zákona, ako napríklad zákon
č. 511/2004 Z.z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení neskorších zákonov (§ 56 a nasledujúce) účinný do 1. januára 2012.
Preto prvostupňový súd postupoval nesprávne, ak do konania pripustil poškodeného
a rozhodol o jeho odkázaní s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie
a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí
odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie tento súd
nariadil.
Podľa § 327 ods. 2 Tr. por. ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku
odvolania podaného v prospech obžalovaného, nemôže v novom konaní dôjsť k zmene
rozhodnutia v jeho neprospech.
Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako to
vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.
V Bratislave 30. októbra 2013
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Viliam Dohňanský
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová