N a j v y š š í   s ú d

4 To 5/2013

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského

na neverejnom zasadnutí 30. októbra 2013 v Bratislave v trestnej veci proti obžalovanému M.

V., pre pokračovací trestný čin skrátenia dane a poistného podľa

§ 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím trestným činom

neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. o odvolaní obžalovaného

proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 18. apríla 2013, sp. zn. BB – 3 T 25/2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. napadnutý rozsudok

sa   z r u š u j e.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa   v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica (ďalej iba

prvostupňový súd) z 18. apríla 2013, sp. zn. BB – 3 T 25/2012, bol obžalovaný

M. V. uznaný za vinného v bodoch 1,   2,   3,   4, 5,   7, 10, 11, 12, 14, 16, 17, 1 8,   2 0, 22 a

23 z pokračovacieho trestného činu skrátenia dane a poistného podľa

§ 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a v bodoch 6, 8, 9, 13, 15, 19, 21 a 24 v jednočinnom súbehu s pokračovacím trestným činom neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1,

ods. 4 Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v napadnutom rozsudku.

Za to mu bol uložený podľa § 276 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák.,

§ 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 4 1   ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia

slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na jeho výkon zaradený do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj peňažný trest 100.000 €

(jednostotisíc eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd obžalovanému ustanovil pre prípad, že by výkon

peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody 1 (jeden)

rok.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodeného Finančné riaditeľstvo Slovenskej

republiky, Vazovova 2, Bratislava na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil sčasti

samostatne, sčasti prostredníctvom obhajcu JUDr. Ľ. P. aj s jeho dodatkami. V dôvodoch

týchto odvolaní poukázal na procesné pochybenia vyšetrovateľov, prokurátora, ako aj

prvostupňového súdu pred rozhodnutím v merite veci. Orgánom činným v trestnom

konaní vytkol, že výsluch niektorých svedkov prebiehal súbežne v rovnakom čase, v dôsledku

čoho bolo jeho obhajcom znemožnené zúčastniť sa týchto procesných úkonov. Pri

oboznamovaní s trestným spisom jemu a jeho obhajcom nebola poskytnutá dostatočná

doba na preštudovanie celého vyšetrovacieho spisu, čo opakovane namietal aj

prostredníctvom obhajcov, ale k náprave nedošlo. Vyšetrovateľ tiež nerozhodol o jeho

návrhoch na doplnenie dokazovania. Špecializovaný trestný súd podanú obžalobu

nepreskúmal postupom podľa § 243 Tr. por. a nasledujúce, vec nevrátil do prípravného

konania a odmietol jeho návrhy na doplnenie dokazovania, najmä vypracovaním auditu

celkového účtovníctva v spoločnostiach, ktorých názvy sú uvedené vo výrokovej časti

podanej obžaloby, vypočutím svedkov – zamestnancov v jeho spoločnostiach za účelom

objasnenia jeho podnikania s euroočkom a lykožrútom, pracovníkov daňových úradov

za účelom ozrejmenia priebehu daňových kontrol v jeho spoločnostiach a vypracovaním kontrolného znaleckého posudku. Súd prvého stupňa mu nezákonným postupom

znemožnil právo na prednes záverečnej reči a neupovedomil jeho novozvoleného obhajcu o hlavnom pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Vyhotovený

rozsudok nie je odôvodnený v zmysle § 168 Tr. por., pretože obsahuje iba stručný obsah

dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a ich obsah je reprodukovaný nepresne,

výlučne v jeho neprospech a bez toho, aby sa zaoberal jeho obhajobou. Ohľadne komodity

euroočká vychádzal prvostupňový súd z výpovede svedka M. M., hoci tento vypovedal

rozdielne a to iba preto, aby dosiahol zmenu právnej kvalifikácie v jeho trestnej veci a aj keď

si to dôkazná situácia vyžadovala, dôveryhodnosť jeho výpovedí znalecky skúmaná nebola.

Súd prvého stupňa oprel vinu aj o tvrdenie, že neuviedol na svoju obhajobu žiadny argument.

Pri komodite lykožrúta odôvodnenie rozsudku je chaotické, lebo nie je zrejmé, čo vyplýva

z dôkazov a čo z úvahy súdu prvého stupňa. Vykonaný vyšetrovací pokus, z ktorého

prvostupňový súd taktiež vychádzal, nebol vykonaný za rovnakých podmienok,

za akých sa robil odchyt lykožrúta v jeho firme. Obžalovaný tiež poukázal na okolnosti,

za akých aj nepríslušní pracovníci daňových úradov vykonávali v jeho spoločnostiach daňové

kontroly, keď jeho sloboda bola obmedzená a chýbala účtovná dokumentácia, ktorú zaistila

polícia. Vytkol, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi v rozsahu

35 000 strán v priebehu piatich dní. Na záver uviedol, že žiaden trestný čin nespáchal,

je nevinný, nedlhuje na daniach, obchodné transakcie sa riadne v reálnom čase vykonali

a sú zdokumentované v účtovníctve, čo potvrdili aj daňové kontroly a celý prípad

je vykonštruovaný. V dôsledku všetkých týchto pochybení bolo porušené jeho právo

na obhajobu. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky preto navrhol, aby napadnutý

rozsudok zrušil v celom rozsahu, vec vrátil špecializovanému súdu – inému senátu

z dôvodu zaujatosti s tým, aby vec znovu prejednal a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania

podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného M. V.

je čiastočne dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali,

najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo

právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť

jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami

významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov,

na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.

Najvyšší súd z predloženého spisu (zápisníc o hlavnom pojednávaní a prepisov

zvukových záznamov z nich) zistil, že napadnutý rozsudok trpí podstatnými chybami

konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a právo obhajoby.

Z napadnutého rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd oprel záver o vine

obžalovaného o dôkazy, ktoré neboli vykonané v súlade so zákonom.  

Podľa § 269 Tr. por. písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie

listiny, ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich

časť, ktorá sa týka dokazovanej skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám,

a ak je to potrebné, aj svedkom a znalcom.

Prvostupňový súd aj keď vedel, že obžalovanému, ktorý to namietal opakovane

a obhajcom (ktorí na to poukázali až na hlavných pojednávaniach) nebola poskytnutá

primeraná lehota na preštudovanie spisu, listinné dôkazy vykonal na hlavných

pojednávaniach bez toho, aby v zápisniciach o tomto úkone bol poznamenaný ich obsah

potrebný pre rozhodnutie vo veci samej. Senát tohto súdu dokonca poučoval

obžalovaného o nepotrebnosti – nadbytočnosti čítania obsahu listinných dôkazov, lebo

by si to vyžadovalo veľa času vrátane prepisu záznamu z tohto úkonu, čo je zrejmé

najmä zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zväzok 90 na čl. 2045 – 2048 a nasledujúce

trestného spisu. Preto obžalovaným vznesené odvolacie námietky v tomto smere sú dôvodné. Podľa § 37 ods. 1 písm. a/ Tr. por. po vznesení obvinenia musí mať obvinený

obhajcu už v prípravnom konaní, ak je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo

na pozorovaní v zdravotníckom ústave.

Podľa § 252 ods. 4 Tr. por. v prípadoch povinnej obhajoby nemožno konať hlavné

pojednávanie bez prítomnosti obhajcu. Ak nejde o prípad povinnej obhajoby a obžalovaný

má obhajcu, možno vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obhajcu, len ak s tým

obžalovaný súhlasí.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 1. marca 2013 (zväzok 91, č.l. 2068 – 2076

trestného spisu) vyplýva, že obhajcovia obžalovaného neboli prítomní a súdu zaslali

ospravedlnenie ich neúčasti na hlavnom pojednávaní. Z tejto zápisnice nie je zrejmé,

či vôbec a ak áno, kedy a ktorý obhajca sa dostavil na hlavné pojednávanie, pretože

až v závere hlavného pojednávania pri rozhodovaní o žiadosti obžalovaného o prepustenie

z väzby na slobodu obhajca, nevedno ktorý predniesol návrh na rozhodnutie o tejto žiadosti.

Ak prvostupňový súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obhajcu – obhajcov,

tak dôkazy vykonané na tomto hlavnom pojednávaní nemôžu byť podkladom

pre rozhodnutie vo veci samej, lebo boli vykonané nezákonne. Už teraz je však zrejmé,

že obsah tejto zápisnice vážnym spôsobom spochybňuje zákonnosť tohto hlavného

pojednávania, lebo na jeho začiatku predseda senátu konštatoval neprítomnosť

ospravedlnených obhajcov a po vykonaní dokazovania, v závere tohto hlavného

pojednávania rozhodol senát o väzbe obžalovaného, kde bol prítomný obhajca, bez

uvedenia jeho mena a doby, kedy sa mal na tento úkon dostaviť.  

Aj keď túto skutočnosť obžalovaný v odvolaní nenamietal, odvolací súd v zmysle

§ 317 ods. 1 Tr. por. bol na ňu povinný prihliadnuť z dôvodu, že neodstránenie tohto

pochybenia by zakladalo dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu zistil aj to, že súd prvého stupňa

pochybil, keď neumožnil, aby záverečnú reč predniesol novozvolený obhajca

JUDr. Ľ. P. a v dôsledku tohto nezákonného postupu ani obžalovaný záverečnú reč

nepredniesol. Aj keď sa zmena obhajcov zo strany obžalovaného môže zdať ako obštrukcia,

obžalovaný postupoval v súlade s ustanovením § 39 Tr. por. Navyše prvostupňový súd so zreteľom na túto skutočnosť (odvolanie plnej moci dvom obhajcom a zvolenie si nového

obhajcu), o ktorej sa dozvedel už pred hlavným pojednávaním 15. apríla 2013, bol povinný prijať zákonné opatrenia (napríklad ustanovenie náhradného

obhajcu, telefonické preverenie, či novozvolený obhajca plnú moc od obžalovaného prijal,

či sa môže dostaviť na hlavné pojednávanie a podobne) na zabránenie prieťahom v konaní,

pri rešpektovaní práv obžalovaného na obhajobu a na spravodlivý proces.

Špecializovaný trestný súd nepostupoval v súlade so zákonom, keď nútil advokátov

JUDr. H. a JUDr. Š. H., aby boli prítomní na hlavnom pojednávaní

15. apríla 2013, na ktorom predniesol záverečnú reč iba prokurátor a prítomnosťou

týchto obhajcov malo dôjsť k jej legalizácii. Uvedeným obhajcom obžalovaný

v posudzovanej veci zrušil plné moci na obhajobu už 10. apríla 2013, čo bolo

špecializovanému trestnému súdu jej doručením oznámené 11. apríla 2013 (zväzok 92,

č.l. 2318 trestného spisu). V tomto liste obžalovaný zároveň súdu oznámil,

že v primeranej lehote si zvolí nového obhajcu. Plnú moc novému obhajcovi udelil už

12. apríla 2013 (v piatok) a na vedomie ju zaslal (podaná vo väznici 15. apríla 2013) súdu

prvého stupňa, ktorý ju prevzal osobne od obžalovaného na hlavnom pojednávaní

15. apríla 2013, ale aj poštou 16. apríla 2013 a advokát JUDr. Ľ. P. ju prevzal a prijal 17.

apríla 2013 (zväzok 92, č.l. 2359, 2369 trestného spisu). Z uvedeného vyplýva, že

obžalovaný v tejto veci pri zmene obhajcu konal v primeraných lehotách a v súlade

so zákonom. Novozvolený obhajca súčasne 17. apríla 2013 faxom oznámil, že obhajobu

obžalovaného prevzal a požiadal o odročenie hlavného pojednávania určeného na deň

18. apríla 2013 (č.l. 2395 trestného spisu), ktorého sa nezúčastnil, lebo nebol o ňom

súdom riadne upovedomený. Napriek týmto skutočnostiam rozsudok bol súdom prvého

stupňa vyhlásený v prítomnosti odvolaného obhajcu JUDr. Ľ. H., ktorému už toto postavenie

neprináležalo, čo však spôsobil prvostupňový súd nezákonným postupom (č.l. 2375 trestného

spisu).

K uvedenému najvyšší súd pripomína, že podľa zaužívanej súdnej praxe advokát,

ktorému bola zrušená plná moc na obhajobu, je povinný plniť si svoje povinnosti

až do skutočného prevzatia obhajoby iným zvoleným obhajcom (§ 43 ods. 3 Tr. por.).

Pokiaľ ide o plnenie povinností, myslia sa tým bežné povinnosti obhajcu spojené

s obhajobou, ale nie povinnosti zásadnejšieho významu, medzi ktoré nepochybne patrí aj záverečná reč. Skutočné prevzatie obhajoby nastane vtedy, ak advokát, ktorému bola

predložená plná moc na obhajobu (§ 39 ods. 1, ods. 5, § 43 ods. 3 Tr. por.), ju nielen

prevezme, ale aj prijme, o čom upovedomí príslušný súd. Iný výklad by viedol k obchádzaniu práv obžalovaného na obhajobu a k nezákonným zásahom do práv a povinností

obhajcu vymedzených v § 44 Tr. por.  

V dôsledku tohto nezákonného postupu prvostupňového súdu vyhlásený

rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, trpí takými chybami, pre ktoré bolo

potrebné napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por.

zrušiť.  

Odvolacie námietky obžalovaného o zaujatosti senátu prvostupňového súdu

najvyšší súd nepovažoval za dôvodné, pretože sa opierajú len o procesný postup senátu

konajúceho vo veci. Preto najvyšší súd nezistil dôvod na postup podľa § 325 Tr. por.,

t. j. na nariadenie, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá v inom zložení senátu.

Vzhľadom na skôr uvedené podstatné chyby konania, ktoré napadnutému rozsudku

predchádzali, najvyšší súd prvostupňový rozsudok zrušil s tým, aby súd prvého stupňa vec

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Úlohou špecializovaného trestného súdu bude listinné dôkazy z hlavného

pojednávania v dňoch 12.2.2013, 22.2.2013, 1.3.2013, 11.-12.3.2013, 22.3.2013 a 2.4.2013

znovu oboznámiť prečítaním v súlade s § 269 Tr. por., ako na to najvyšší súd poukázal

v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia na č.l. 4 a 5. Následne bude povinný

rozhodnúť konkrétne (nie paušálne), po starostlivom zvážení ich dôvodnosti o všetkých

návrhoch obžalovaného na doplnenie dokazovania, prípadne vykonať ďalšie dôkazy,

ktorých vykonanie sa ukáže potrebné a umožniť procesným stranám predniesť

záverečné reči a obžalovanému aj právo posledného slova. Napokon bude povinný

dôsledne vyhodnotiť všetky zákonne vykonané dôkazy postupom podľa § 2 ods. 12,

ods. 19 a § 278 ods. 2 Tr. por. a na základe toho urobiť skutkové a právne závery.

Na záver najvyšší súd uvádza, že v trestnom konaní, predmetom ktorého je

prejednanie a rozhodovanie daňových a poistných podvodov, si nemôže postavenie poškodeného uplatňovať žiadny subjekt. Povinnosť doplatenia prípadných chýbajúcich odvodov na daniach a poistnom vyplýva totiž priamo zo zákona, ako napríklad zákon

č. 511/2004 Z.z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení neskorších zákonov (§ 56 a nasledujúce) účinný do 1. januára 2012.

Preto prvostupňový súd postupoval nesprávne, ak do konania pripustil poškodeného

a rozhodol o jeho odkázaní s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.  

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie

a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí

odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie tento súd

nariadil.

Podľa § 327 ods. 2 Tr. por. ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku

odvolania podaného v prospech obžalovaného, nemôže v novom konaní dôjsť k zmene

rozhodnutia v jeho neprospech.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako to

vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je

prípustný.

V Bratislave 30. októbra 2013

  JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Viliam Dohňanský

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová