4To/4/2020

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Dany Wänkeovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Martiny Zeleňakovej v trestnej veci proti obžalovanému S. F. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a iné na verejnom zasadnutí konanom 18. januára 2022 v Bratislave o odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu z 19. októbra 2017, sp. zn. PK-2T/41/2014, takto

rozhodol:

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku rozsudok Špecializovaného trestného súdu Pezinok z 19. októbra 2017, sp. zn. PK-2T/41/2014 z r u š u j e v časti týkajúcej sa obžalovaného U. F..

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku

obžalovaného U. F.,

XX. U. XXXX v P., bytom P., U. M. XXX/XX, podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/1 Gv 205/13/1000-15 zo dňa 30. 12. 2014 pre skutok kvalifikovaný ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona vo viacčinnom súbehu s pokračovacím zločinom falšovania, pozmeňovania a nedovolenej výroby kolkových známok, poštových cenín a nálepiek a poštových pečiatok podľa § 274 ods. 1 alinea druhá, ods. 2 písm. c) v spojení s ustanovením § 138 písm. b), ods. 3 písm. b) v spojení s ustanovením § 141 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:

odoberal od S. F. falzifikáty kolkových známok, ktoré ďalej uvádzal do obehu ich predajom rozličným nezisteným osobám pre ich použitie ako pravé za poplatky v štátnej správe, pričom za tým účelom sám použil ako pravé falzifikáty kolkovej známky v nominálnej hodnote 1000,- Sk, z ktorých 1 kus bol počas prehliadky vozidla zn. BMW X5 EČV: P. u menovaného dňa 15. 8.2007 nájdený nalepený na živnostenskom liste firmy U., s.r.o. z 13.1.2005, číslo ŽO - XXXX/XXXXX/X/AN a v počte 2 kusy falzifikátov s perforovaným prvkom boli zaistené medzi listinami v obchodnom registri pri Okresnom súde Košice I v návrhu z 19. 10. 2007 na výpis výmazu jeho osoby v spoločnosti U., s.r.o. do obchodného registra,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Odôvodnenie

Špecializovaný trestný súd rozsudkom z 19. októbra 2017, sp. zn. PK-2T/41/2014, uznal obžalovaných S. F., U. U., P. O. a U. T. vinnými nasledovne:

obžalovaného S. F. z pokračovacieho prečinu falšovania, pozmeňovania a nedovolenej výroby kolkových známok, poštových cenín a nálepiek a poštových pečiatok podľa § 274 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona sčasti formou účastníctva - ako objednávateľ podľa § 21 ods. 1 písm. c) Trestného zákona,

obžalovaného U. U. z pokračovacieho prečinu falšovania, pozmeňovania a nedovolenej výroby kolkových známok, poštových cenín a nálepiek a poštových pečiatok podľa § 274 ods. 1 alinea druhá, ods. 2 písm. c) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

obžalovaného P. O. z prečinu falšovania, pozmeňovania a nedovolenej výroby kolkových známok, poštových cenín a nálepiek a poštových pečiatok podľa § 274 ods. 1 alinea druhá, ods. 2 písm. a) Trestného zákona sčasti dokonaný a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona,

obžalovaného U. T. z pokračovacieho prečinu falšovania, pozmeňovania a nedovolenej výroby kolkových známok, poštových cenín a nálepiek a poštových pečiatok podľa § 274 ods. 1 alinea druhá Trestného zákona sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona

na tom skutkovom základe, že

obžalovaný S. F. v období od roku 2004 najneskôr do 15. 08. 2007 objednával falzifikáty kolkových známok vyrábané v Srbsku osobami riadenými osobou A. W. F., v úmysle získať neoprávnený finančný prospech ich predajom pre účely podaní na rôznych úsekoch štátnej správy v Slovenskej republike, pri ktorých sa vyžadujú kolkové známky ako správne poplatky si objednával ich dovoz na územie Slovenskej republiky cez Maďarskú republiku, kde ich sám kupoval, pričom: · obžalovanému U. F. najneskôr do 10. 07. 2007 odovzdal na účel predaja najmenej 104 kusov falzifikátov kolkových známok nezistenej nominálnej hodnoty, · osobe označenej ako F. F. odovzdal najneskôr do 22. 05. 2007 falzifikáty kolkových známok nezisteného počtu a nezistenej nominálnej hodnoty, · osobe označenej ako U. F. odovzdal najneskôr do 17. 05. 2007 najmenej 65 kusov falzifikátov kolkových známok nezistenej nominálnej hodnoty, · v čase medzi 02. 05. 2007 až 04. 05. 2007 si u A. W. F. objednal výrobu falzifikátov kolkových známok s ochrannými prvkami zavedenými vyhláškou Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 284/2007 Z.z. zo dňa 20. 06. 2007 účinnej od 01. 07. 2007 a zároveň tomuto poskytol takú kolkovú známku ako predlohu pre výrobu, ktorú si zaobstaral neznámym spôsobom a v čase do 06. 06. 2007 zaplatil A. W. F. 2.000 € na účel objednania ihiel zo Spolkovej republiky Nemecko potrebných na výrobu „dierovača", pomocou ktorého mali byť falzifikáty kolkových známok opatrené ochranným perforačným prvkom a sám použil falzifikáty kolkových známok: · 8 kusov v nominálnej hodnote 1.000,- Sk na návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podanom na Katastrálny úrad v Košiciach - Správa katastra Košice pod č. k. V-2397/07 dňa 21. 03. 2007, · 8 kusov v nominálnej hodnote 1.000,- Sk na návrhu na povolenie vkladu podaného na Katastrálny úrad v Košiciach - Správa katastra Košice pod č. k. V-2287/07 dňa 19. 03. 2007, · 2 kusy v nominálnej hodnote 1.000,- Sk na návrhu na vklad záložného práva podaného na Katastrálny úrad v Košiciach - Správa katastra Košice pod č. k. V-7220/07 dňa 16. 07. 2007, · 11 kusov v nominálnej hodnote 1.000,- Sk na žiadosť o zapísanie motorového (prípojného) vozidla do evidencie Krajského dopravného inšpektorátu v Košiciach, EČV: O. zo dňa 13. 03. 2006 v spojení sožiadosťou o pridelenie evidenčného čísla s voliteľnou logistikou,

obžalovaný U. U.

v období najneskôr od 10. 02. 2006 si nezisteným spôsobom zaobstarával falzifikáty kolkových známok, ktoré pre ich použitie na poplatky v štátnej správe na území mesta O. poskytoval: · obžalovanému U. T., zamestnancovi Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie O.

- P. v celkovom počte najmenej 42 kusov v nominálnej hodnote 1.000,- Sk a 6 kusov v nominálnej hodnote 500,- Sk v období najneskôr od 04. 06. 2007 do 15. 08. 2007 na účel ich predaja žiadateľom alebo ich zamieňania žiadateľom za pravé kolkové známky v procese podávania žiadostí na tomto úrade za províziu najmenej 10.400,- Sk (345,22 €), · D. F., nar. XX. XX. XXXX v počte 1 kus v nominálnej hodnote 1.000,- Sk na účel podania žiadosti o vykonanie zmeny - odhlásenie motorového (prípojného) vozidla na Krajskom dopravnom inšpektoráte v Košiciach, EČV: O. zo dňa 02. 05. 2007 - žiadateľ Y. W. - motocykel YAMAHA XJ600, · osobe označenej ako F. H. v nezistenom počte a nezistenej nominálnej hodnoty v období najneskôr do 06. 08. 2007, · nestotožnenej osobe v počte 1 kus nezistenej nominálnej hodnoty v období najneskôr do 07. 05. 2007 a sám použil falzifikáty kolkových známok: · 2 kusy v nominálnej hodnote 1.000,- Sk na svoju žiadosť o zapísanie motorového (prípojného) vozidla do evidencie Krajského dopravného inšpektorátu v Košiciach, EČV: O. zo dňa 16. 03. 2007, · 1 kus v nominálnej hodnote 1.000,- Sk na svoju žiadosť o vykonanie zmeny - odhlásenie motorového (prípojného) vozidla na Krajskom dopravnom inšpektoráte v Košiciach, EČV: O. zo dňa 02. 05. 2007, · 2 kusy v nominálnej hodnote 1.000,- Sk na svoju žiadosť o zapísanie motorového (prípojného) vozidla do evidencie Krajského dopravného inšpektorátu v Košiciach, EČV: O. zo dňa 10. 02. 2006, · 1 kus v nominálnej hodnote 1.000,- Sk na svoju žiadosť o vykonanie zmeny - odhlásenie motorového (prípojného) vozidla na Krajskom dopravnom inšpektoráte v Košiciach, EČV: O. zo dňa 10. 07. 2006, · 1 kus v nominálnej hodnote 1.000,- Sk na svoju žiadosť o vykonanie zmeny - odhlásenie motorového (prípojného) vozidla na Krajskom dopravnom inšpektoráte v Košiciach, EČV: O. zo dňa 19. 07. 2006, · 1 kus v nominálnej hodnote 1.000,- Sk na svoju žiadosť o vykonanie zmeny - odhlásenie motorového (prípojného) vozidla na Krajskom dopravnom inšpektoráte v Košiciach, EČV: O. zo dňa 13. 09. 2006, · 1 kus v nominálnej hodnote 1.000,- Sk na svoju žiadosť o vykonanie zmeny - odhlásenie motorového (prípojného) vozidla na Krajskom dopravnom inšpektoráte v Košiciach, EČV: O. zo dňa 20. 10. 2006, · 2 kusy v nominálnej hodnote 1.000,- Sk na svoju žiadosť o zapísanie motorového (prípojného) vozidla do evidencie Krajského dopravného inšpektorátu v Košiciach, EČV: O. zo dňa 05. 02. 2007, · 2 kusy v nominálnej hodnote 1.000,- Sk na svoju žiadosť o zapísanie motorového (prípojného) vozidla do evidencie Krajského dopravného inšpektorátu v Košiciach, EČV: O. zo dňa 11. 09. 2006, pričom dňa 15. 08. 2007 pri domovej prehliadke boli u neho nájdené falzifikáty kolkových známok v počte 92 kusov v nominálnej hodnote 1.000,- Sk,

obžalovaný P. O.

v období najneskôr do 15. 08. 2007 si nezisteným spôsobom zaobstaral falzifikáty kolkových známok, ktoré pre ich použitie na poplatky v štátnej správe na území mesta O. poskytol na prednostný odpredaj za vopred dohodnutú 10%-nú províziu zamestnankyni druhopredajcu kolkových známok - Odborového zväzu polície pri Okresnom riaditeľstva Policajného zboru P., kde pri prehliadke iných priestorov dňa 15. 08. 2007 boli nájdené falzifikáty kolkových známok v počte 142 kusov v nominálnej hodnote 1.000,- Sk,

obžalovaný U. T.

odoberal od obžalovaného U. U. falzifikáty kolkových známok, ktoré v období od 04. 06. 2007 do 15. 08. 2007 v mieste svojho zamestnávateľa na Obvodnom úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie O. - P., kde pri prehliadke jeho kancelárie dňa 15. 08. 2007 boli v jeho pracovnom stole nájdené falzifikáty kolkových známok v nominálnej hodnote 1.000,- Sk v počte 18 kusov, takétofalzifikáty kolkových známok predal žiadateľom: · U. W., nar. XX. XX. XXXX 2 kusy v nominálnej hodnote 1.000,- Sk k žiadosti ev. č.: 010488 zo dňa 13. 08. 2007 o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného nového - ojazdeného motorového vozidla, · P. D., nar. XX. XX. XXXX 2 kusy v nominálnej hodnote 1.000,- Sk k žiadosti ev. č.: 010475 zo dňa 13. 08. 2007 o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného nového - ojazdeného motorového vozidla, · H. C., nar. XX. XX. XXXX 2 kusy v nominálnej hodnote 1.000,- Sk k žiadosti ev. č.: 010427 zo dňa 13. 08. 2007 o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného nového - ojazdeného motorového vozidla, · S. H., nar. XX. XX. XXXX 2 kusy v nominálnej hodnote 1.000,- Sk k žiadosti ev. č.: 010426 zo dňa 13. 08. 2007 o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného nového - ojazdeného motorového vozidla, · Q. S., nar. XX. XX. XXXX, konajúcemu za právnickú osobu - firma D. H., spol. s r.o. 2 kusy v nominálnej hodnote 1.000,- Sk k žiadosti ev. č.: 010278 zo dňa 08. 08. 2007 o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného nového - ojazdeného motorového vozidla, · Q. F., nar. XX. XX. XXXX 1 ks v nominálnej hodnote 1.000,- Sk k žiadosti ev. č. 9683 zo dňa 30. 07. 2007 o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla, ktoré je vo vlastníctve občana Slovenskej republiky, · Q. W., nar. XX. XX. XXXX 2 kusy v nominálnej hodnote 1.000,- Sk k žiadosti ev. č. 9475 zo dňa 27. 07. 2007 o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného nového - ojazdeného motorového vozidla, · E. I., nar. XX. XX. XXXX 1 kus v nominálnej hodnote 1.000,- Sk a 2 kusy v nominálnej hodnote 500,- Sk k žiadosti ev. č. 006790 zo dňa 04. 06. 2007 o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného nového - ojazdeného motorového vozidla, zamenil falzifikáty kolkových známok za pravé kolkové známky Slovenskej republiky žiadateľom: · N. M., nar. XX. XX. XXXX 2 kusy v nominálnej hodnote 1.000,- Sk k žiadosti ev. č. 010476 zo dňa 13. 08. 2007 o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného nového - ojazdeného motorového vozidla, · P. O., nar. XX. XX. XXXX, konajúcemu za právnickú osobu - firma P. - W., spol. s r.o. 2 kusy v nominálnej hodnote 1.000,- Sk k žiadosti ev. č. 010470 zo dňa 13. 08. 2007 o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného nového - ojazdeného motorového vozidla, · S. O., nar. XX. XX. XXXX, konajúcemu za právnickú osobu - firma M., spol. s r.o. 2 kusy v nominálnej hodnote 1.000,- Sk k žiadosti ev. č. 010249 zo dňa 08. 08. 2007 o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného nového - ojazdeného motorového vozidla, · H. D., nar. XX. XX. XXXX 2 kusy v nominálnej hodnote 1.000,- Sk k žiadosti ev. č. 010107 zo dňa 13. 08. 2007 o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného nového - ojazdeného motorového vozidla, · U. W., nar. XX. XX. XXXX, konajúcemu za právnickú osobu - firma X. S., a.s. 2 kusy v nominálnej hodnote 1.000,- Sk k žiadosti ev. č. 008826 zo dňa 13. 07. 2007 o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného nového - ojazdeného motorového vozidla, pričom od obžalovaného U. U. za túto činnosť obdržal províziu najmenej vo výške 10.400,- Sk (345,22 €) a sám použil falzifikáty kolkových známok v počte 4 kusy v nominálnej hodnote 500,- Sk na svoju žiadosť ev. č. 007297 zo dňa 13. 06. 2007 o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného ojazdeného motorového vozidla zn. Renault, ktorú aj sám prijal na ďalšie vybavenie a sám opatril falzifikátmi kolkových známok.

Za to im Špecializovaný trestný súd uložil tresty nasledovne:

Obžalovanému S. F. podľa § 274 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona z dôvodov § 36 písm. j) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, výkon ktorého podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného zákona mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu na 3 roky a súčasne podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 57 ods. 1 Trestného zákona mu uložil aj peňažný trest vo výške 1.500 Eur. Vyslovil, že podľa § 57 ods.2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu a podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona mu pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovil náhradný trest odňatia slobody na 3 mesiace.

Obžalovanému U. U. uložil podľa § 274 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 57 ods. 1 Trestného zákona peňažný trest vo výške 1.500 Eur a vyslovil, že podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona mu súd ustanovil pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 3 mesiace.

Obžalovanému P. O. uložil podľa § 274 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 57 ods. 1 Trestného zákona peňažný trest so výške 1.200 Eur s tým, že podľa § 56 ods. 3 Trestného zákona súd určil, že peňažný trest bude zaplatený v dvanástich mesačných splátkach, každá v sume 100 Eur, vždy najneskôr do posledného dňa v príslušnom mesiaci tak, aby celý peňažný trest bol zaplatený do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Vyslovil tiež, že podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovil podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona náhradný trest odňatia slobody na 3 mesiace.

Obžalovanému U. T. podľa § 274 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 57 ods. 1 Trestného zákona uložil peňažný trest vo výške 1.200 Eur s tým, že podľa § 56 ods. 3 Trestného zákona súd určil, že peňažný trest bude zaplatený v dvanástich mesačných splátkach, každá v sume 100 Eur vždy najneskôr do posledného dňa v príslušnom mesiaci tak, aby celý peňažný trest bol zaplatený do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Vyslovil tiež, že podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovil podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona náhradný trest odňatia slobody na 3 mesiace.

Naproti tomu obžalovaného U. F. podľa § 285 písm. a) Trestného zákona oslobodil spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/1 Gv 205/13/1000-15 zo dňa 30. 12. 2014 pre skutok kvalifikovaný ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona vo viacčinnom súbehu s pokračovacím zločinom falšovania, pozmeňovania a nedovolenej výroby kolkových známok, poštových cenín a nálepiek a poštových pečiatok podľa § 274 ods. 1 alinea druhá, ods. 2 písm. c) v spojení s ustanovením § 138 písm. b), ods. 3 písm. b) v spojení s ustanovením § 141 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:

odoberal od S. F. falzifikáty kolkových známok, ktoré ďalej uvádzal do obehu ich predajom rozličným nezisteným osobám pre ich použitie ako pravé za poplatky v štátnej správe, pričom za tým účelom sám použil ako pravé falzifikáty kolkovej známky v nominálnej hodnote 1000,- Sk, z ktorých 1 kus bol počas prehliadky vozidla zn. BMW X5 EČV: P. u menovaného dňa 15. 08. 2007 nájdený nalepený na živnostenskom liste firmy U., s.r.o. z 13. 01. 2005, číslo N., a v počte 2 kusy falzifikátov s perforovaným prvkom boli zistené medzi listinami v obchodnom registri pri Okresnom súde Košice I v návrhu z 19. 10. 2007 na zápis výmazu jeho osoby v spoločnosti U., s.r.o. do obchodného registra, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,

obžalovaného E. Q., podľa § 285 písm. a) Trestného zákona oslobodil spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/1 Gv 205/13/1000-15 zo dňa 30. 12. 2014 pre skutok kvalifikovaný ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona vo viacčinnom súbehu s pokračovacím zločinom falšovania, pozmeňovania a nedovolenej výroby kolkových známok, poštových cenín a nálepiek a poštovýchpečiatok podľa § 274 ods. 1 alinea druhá, ods. 2 písm. c) v spojení s ustanovením § 138 písm. b), ods. 3 písm. b) v spojení s ustanovením § 141 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:

odoberal priamo od S. F. falzifikáty kolkových známok, ktoré ďalej odovzdával U. U. za účelom ich uvádzania do obehu predajom ďalším rozličným osobám pre ich použitie ako pravé poplatky v štátnej správe na území mesta O., pričom sám použil ako pravé falzifikáty kolkových známok v nominálnej hodnote 500,- Sk v počte 1 kus k žiadosti zo 07. 07. 2006 o vykonanie zmeny - odhlásenie motorového vozidla s EČV: O. a v počte 1 kus k návrhu z 22. 02. 2007 pred Okresným súdom Košice I v rámci súdneho konania pod sp. zn. 20C 26/2007 a v nominálnej hodnote 1000,- Sk v počte 2x 2 kusy k dvom žiadostiam z 12. 03. 2007 o zapísanie nových motorových vozidiel EČV: O. a O. do evidencie, v počte 2 kusy s perforovaným ochranným prvkom k návrhu z 12. 10. 2007 za Q., s, r.o., na vklad vlastníckeho práva k stavbe rodinného domu a priľahlým pozemkom do katastra nehnuteľností a v počte 16 kusov, z nich 8 kusov bolo s perforovaným ochranným prvkom, k návrhom z 12. 03. 2007 k nebytovému priestoru a z 08. 08. 2007 za Q.., s.r.o., na vklad vlastníckeho práva k nebytovému priestoru do katastra nehnuteľností a v počte 10 kusov s perforovaným ochranným prvkom k návrhu z 03. 08. 2007 na zápis spoločnosti E. S., spol. s r.o. do obchodného registra pri Okresnom súde Košice I, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,

obžalovaného Q. W., podľa § 285 písm. a) Trestného zákona oslobodil spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/1 Gv 205/13/1000-15 zo dňa 30. 12. 2014 pre skutok kvalifikovaný ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona vo viacčinnom súbehu s pokračovacím zločinom falšovania, pozmeňovania a nedovolenej výroby kolkových známok, poštových cenín a nálepiek a poštových pečiatok podľa § 274 ods. 1 alinea druhá, ods. 2 písm. c) v spojení s ustanovením § 138 písm. b), ods. 3 písm. b) v spojení s ustanovením § 141 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:

odoberal priamo od S. F. falzifikáty kolkových známok, ktoré ďalej odovzdával P. O. za účelom ich uvádzania do obehu predajom ďalším rozličným osobám pre ich použitie ako pravé za poplatky v štátnej správe na OR PZ v P., pričom za tým účelom sám použil ako pravé falzifikáty kolkových známok v nominálnej hodnote 1000,- Sk v počte 2x 1 kus k žiadostiam o zapísanie zmeny - odhlásenie motorového vozidla z 25. 09. 2006 s EČV: O. a z 22. 12. 2006 s EČV: O. z evidencie a v počte 2 kusy k žiadosti z 15. 12. 2006 o zapísanie motorového vozidla s EČV: O. do evidencie, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,

a obžalovaného Q. C., podľa § 285 písm. a) Trestného zákona oslobodil spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp.zn. VII/1 Gv 205/13/1000- 15 zo dňa 30. 12. 2014 pre skutok kvalifikovaný ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona vo viacčinnom súbehu s pokračovacím zločinom falšovania, pozmeňovania a nedovolenej výroby kolkových známok, poštových cenín a nálepiek a poštových pečiatok podľa § 274 ods. 1 alinea druhá, ods. 2 písm. c) v spojení s ustanovením § 138 písm. b), ods. 3 písm. b) v spojení s ustanovením § 141 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:

odoberal priamo od S. F. falzifikáty kolkových známok, ktoré ďalej uvádzal do obehu ich predajom ďalším rozličným osobám pre ich použitie ako pravé za poplatky v štátnej správe na území mesta O., pričom za tým účelom sám použil ako pravé falzifikáty kolkovej známky v nominálnej hodnote 1000,- Sk v počte 2 kusy k žiadosti z 23. 05. 2007 o zapísanie motorového vozidla s EČV: O. do evidencie, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Ihneď po vyhlásení tohto rozsudku podal proti nemu odvolanie prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor"), ktorého rozsah vymedzil tak, že toto smeruje proti všetkým výrokom vyhláseného rozsudku v neprospech všetkých obžalovaných, ako aj voči postupu, ktorý vyhlásenému rozsudku predchádzal. Bezprostredne po vyhlásení rozsudku podaliodvolanie aj obžalovaní U. U. a U. T. a následne v zákonnej lehote podali odvolanie S. F. a P. O..

Najvyšší súd o odvolaniach obžalovaných U. U., U. T., S. F. a P. O., ako aj o odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo vzťahu k obžalovaným E. Q., Q. W. a Q. C., rozhodol rozsudkom z 18. februára 2020, sp. zn. 4To/3/2020.

Uznesením z 18. februára 2020, sp. zn. 4 To 3/2018 bola podľa § 21 ods. 1 Trestného poriadku trestná vec vo vzťahu k obžalovanému U. F. vylúčená na samostatné konanie.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry odôvodnil rozsiahle odvolanie a následne aj doplnil odvolanie v podstate tým, že vo vzťahu k oslobodzujúcej časti obžalovaných U. F., E. Q., Q. C. a Q. W. sa zásadne nestotožňuje s rozhodnutím, ktorým boli obžalovaní spod obžaloby oslobodení. Poukázal na to, že podľa rozsiahleho zdôvodnenia vyhláseného oslobodzujúceho rozsudku prvostupňový súd nevzhliadol u menovaných vedomostnú vôľovú zložku o falzifikátoch kolkových známkach, či už nachádzajúcich sa na ich podaniach úradom alebo súdom, ako aj objektívnu stránku uvádzania do obehu takých falzifikátov. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie o oslobodení menovaných odôvodňoval dôkladným posudzovaním dôkazov, vykonaných pred súdom, avšak iba tých v prospech obžalovaných, bez ďalších, ktoré usvedčovali, či už priamo alebo nepriamo obžalovaných a bez zohľadnenia na ich vzájomnú súvislosť a nadviazanosť. Prokurátor namietal, že súd opakovane odmietol návrh prokurátora podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítať výpoveď obžalovaného P. O. z prípravného konania, keďže tento odmietol vypovedať v konaní pred súdom a jeho výpoveď vo vyšetrovaní bola vykonaná zákonným spôsobom a prokurátor v záverečnej reči vyčerpávajúcim spôsobom podal argumentáciu pre dôvodnosť a zákonnosť vykonať taký dôkaz. Na druhej strane výpoveď iného obžalovaného U. F. prečítať na hlavnom pojednávaní povolil a po prednese záverečných rečí procesných strán, hoci na hlavnom pojednávaní odmietol návrh obžalovaného U. U. na ním navrhované doplnenie dokazovania, súd z vlastnej iniciatívy taký dôkaz vykonal. Dospel preto k záveru, že súd prvého stupňa vykonával dokazovanie a rozhodol v rozpore so zásadou § 2 ods. 12 Trestného poriadku, neobjektívne, svojvoľne a iba v prospech obžalovaných.

K obžalovanému U. F. poukázal prokurátor na telefonické hovory U. F. a S. F., s ktorým telefonoval aj v maďarskom jazyku a viackrát sa nepochybne dohadovali o kolkových známkach, ich novom modeli, ich dodávkach v nominálnej hodnote, ich kvalite, ich odbere a o výnose z ich predaja, ako aj na zaistené doklady s falošným kolkami na tlačive živnostenského listu a návrhu súdu na zápis zmien v obchodnom registri spojené s osobou tohto obžalovaného.

V závere prokurátor celkovo vo vzťahu k oslobodzujúcej časti napadnutého rozsudku zhrnul, že nesúhlasí so záverom súdu, že u týchto obžalovaných nebola preukázaná objektívna, ani subjektívna stránka trestného činu a aj pri neustálení osôb, ktorým mali v inkriminovanom čase na nezistenom mieste byť distribuované falošné kolkové známky na základe záznamov z odpočúvaných telefonických hovorov možno pri vyhodnotení tak zistených konkrétnych skutočností individuálne i v ich vzájomných súvislostiach, najmä na zistený časový rozsah takej činnosti S. F. vysloviť odôvodnený záver, že takýmto spôsobom spáchania skutku mali dopúšťať žalovaného uvádzania falošných kolkových známok do obehu v rámci zločineckého zoskupenia, čím došlo k naplneniu všetkých zákonných znakov žalovaných trestných činov podľa § 274 a § 296 Trestného zákona.

Z uvedených dôvodov považuje prokurátor preukázanú trestnú činnosť aj vo vzťahu k obžalovanému U. F. tak, ako v obžalobe a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd"), predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Trestného poriadku zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), b) Trestného poriadku, spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania vzmysle § 312 Trestného poriadku, preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu trestného činu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k takým zásadným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na konečné objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu tak, ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa k obžalovanému U. F. a k jednotlivým dôkazom, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia a závery vo vzťahu k oslobodzujúcemu výroku.

Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (R 53/1992). V predmetnej veci však ani odvolací súd sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa si ale odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.

V tejto súvislosti najvyšší súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.

V danej veci odvolací súd konštatuje, že už v úvode trestného stíhania došlo k procesným pochybeniam, ktoré mali za následok znemožnenie použiteľnosti dôkazov v následnom štádiu trestného konania (podrobne konkretizované na č. l. 13 a nasl. napadnutého rozsudku). Táto skutočnosť je nepochybná a súd prvého stupňa správne postupoval aj vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 213 Trestného poriadku pri hodnotení použiteľnosti dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní. Z použiteľných dôkazov potom vyplýva dostatočný záver, že v období uvádzanom v obžalobe sa masívne vyskytovali falzifikáty kolkových známok na území Slovenskej republiky a z dokazovania je tiež zrejmé, akým spôsobom na tejto činnosti participovali jednotliví obžalovaní (S. F., U. U., P. O. a U. T.). Súčasne však nemožno konštatovať, že by z vykonaných dôkazov bolo zrejmé, že obžalovaní konali ako zločinecká skupina, z dôvodov podrobne uvedených súdom prvého stupňa na č. l. 46 - 49 rozsudku.

Pokiaľ ide o oslobodzujúcu časť, vo vzťahu k tomuto výroku je potrebné pripomenúť, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok ako dokázaná nevina, a teda obžalovaný nie je povinný svoju nevinu dokazovať. V trestnom práve uplatňovaná zásada prezumpcie neviny znamená, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obvineného, čomu zodpovedajú dôvody oslobodenia aj v danej veci. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že obvinenému musí byť vina preukázaná, obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech, teda ak obvinený niektorú okolnosťnepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti. Odsudzujúci výrok možno vydať, len ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obvineného. Uvedené úvahy viedli súd prvého stupňa aj k oslobodeniu obžalovaného U. F. s tým, že nebolo dokázané, že časti skutkov sa stali a časti skutkov neboli trestným činom, pričom tieto svoje závery veľmi podrobne vysvetlil a stotožnil sa s nimi aj odvolací súd.

Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie, obžalovaný U. F. trestnú činnosť poprel s tým, že jeho brat mu žiadne kolky neodovzdával, o falošných kolkoch vedomosť nemal. Pokiaľ sám kupoval kolky tak na pošte. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku hodnotil výpovede svedkyne M. F., znalecký posudok KEÚ PZ, odvetvie grafická diagnostika, zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov KRPZ v Bratislave, ako aj zvukové záznamy telekomunikačnej prevádzky. Následne vyhodnotil dôkazy k jednotlivým záverom, teda, či U. F. odoberal od S. F. falošné kolkové známky, ktoré ďalej uvádzal do obehu ich predajom rozličným nezisteným osobám, či U. F. sám použil falzifikáty kolkových známok ako pravé, ako aj to, či obžalovaný bol členom zločineckej skupiny, pričom najvyšší súd konštatuje, že jeho závery o tom, že nebolo zistené, že sa skutok stal, sú správne. Po zhodnotení dokazovania je možné uviesť v zhode so záverom súdu prvého stupňa, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný U. F. spoločne s obžalovaným S. F. v meste O. v období od 03. júla 2007 do 01. augusta 2007 sa sčasti pokúsili a sčasti uviedli do obehu falošné kolky v nezistenom počte, nezistenej nominálnej hodnoty, ich odovzdaním do dispozície nezisteným osobám, pričom vzhľadom na nezistený počet a nominálnu hodnotu nie je možné zistiť, či aj príprava na trestný čin by v tomto prípade bola trestná, keďže trestná je až príprava na zločin (§ 13 Trestného zákona). Bolo tiež dokázané, že S. F. odovzdal obžalovanému U. F. najneskôr do 10. júla 2007 na účel predaja najmenej 104 kusov falošných kolkov nezistenej nominálnej hodnoty, avšak vo vzťahu k U. F. zaobstaranie si falošných kolkov a ich prechovávanie samo osebe nie je trestné, trestné by bolo až ich „uvedenie do obehu" a „použitie ako pravých", a to minimálne v štádiu pokusu prečinu podľa § 274 ods. 1, resp. ods. 2 Trestného zákona, § 14 Trestného zákona. Vzhľadom na záver, že iné konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by bolo možné uviesť do prípadného „opisu skutku", vo vzťahu k obžalovanému U. F. zistené neboli, preto možno uzavrieť, že vo vzťahu k obžalovanému U. F. nedošlo k zisteniu takého skutkového stavu veci, ktorý by spĺňal požiadavky pre jeho uznanie viny.

Pokiaľ ide o použitie falzifikátov kolkových známok ako pravých, nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, kto, kedy a akým spôsobom zabezpečil falzifikáty kolkových známok nalepené na písomnostiach, na ktorých sa vyskytli, čo v skutočnosti znamená, že nedošlo k preukázaniu úmyselného zavinenia konkrétne u obžalovaného U. F., keďže nie je možné jednoznačne tieto skutočnosti vyvodiť ani z ostatných vykonaných dôkazov a zároveň tak obrana obžalovaného, že falošné kolkové známky zabezpečil, resp. mohol zabezpečiť „právnik", nebola spoľahlivo vyvrátená.

Z uvedených dôvodov najvyšší súd považuje za nutné zopakovať, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutia o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

Najvyšší súd sa stotožnil s hodnotením dôkazov tak, ako ich vyhodnotil súd prvého stupňa a rovnako zdôrazňuje, že vina obžalovaného musí byť preukázaná jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností. Správne konštatoval prvostupňový súd, že vina obžalovaných nemôže byť založená na domnienkach a podozreniach, ale len na jednoznačných a zákonných dôkazoch. Súd prvého stupňa sa v písomných dôvodoch odvolaním napadnutého rozsudku podrobne vysporiadal s obhajobou obžalovaných, ako aj s obžalobou, ako to vyplýva zo strany 42 a nasl. rozsudku a zároveň sa vysporiadal i s dôvodmi odmietnutia navrhovaného dokazovania.

Na základe vyššie uvedených dôvodov považuje najvyšší súd odvolanie prokurátora, pokiaľ ide o zisteniedôvodu pre oslobodenie obžalovaného, za nedôvodné. Pozornosti odvolacieho súdu však neuniklo, že súd prvého stupňa v časti oslobodzujúceho výroku vyhlásil rozsudok tak, že obžalovaných oslobodil podľa § 285 písm. a) Trestného zákona. Aj keď ide o zrejmú nesprávnosť, najvyšší súd zrušil v tejto časti napadnutý rozsudok a použil správne ustanovenie § 285 písm. a) Trestného poriadku. Preto najvyšší súd uvedené pochybenie napravil, avšak bez ďalších zmien vo vzťahu k napadnutému rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.