UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a Štefana Harabina na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. júna 2016 v Bratislave, v trestnej veci proti obžalovanému C. J. a spol. pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., o odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa 17. septembra 2015, sp. zn. PK-2T/34/2014 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s a z a m i e t a.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku boli obžalovaní C. J., P. Y. a C. C. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodení spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2Gv 196/10/1000-136 zo dňa 6. októbra 2014 pre skutky obžalobou právne kvalifikované ako zločin prijímania úplatku spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktoré mali spáchať tak, že
1/ C. J. v presne nezistenom čase, v období od 22.11.2010 do 24.11.2010, v J., v administratívnej budove na ul. D., v priestoroch šatne colníkov, prijal cez sprostredkovateľa colníka P. N., od colnej deklarantky K. O., finančnú hotovosť vo výške 500,- €, ako úplatok za urýchlený priebeh colných konaní bez zbytočných prieťahov, ktoré v dňoch 16.11.2010 a 18.11.2010 v J. v administratívnej budove na ul. D., vykonal ako colník Colného úradu, pobočka X., kde v rámci colných konaní preclil tovary dovezené vo veľkoobjemových kontajneroch, uvedené v colnom vyhlásení I. a I., spoločnosti O. (V.) a prepustil ich do navrhovaného režimu 4200,
2/ P. Y. v presne nezistenom čase, v období od 22.11.2010 do 24.11.2010, v J., v administratívnej budove na ul. D., v priestoroch šatne colníkov, prijal cez sprostredkovateľa colníka P. N., od colnej deklarantky K. O., finančnú hotovosť vo výške 250,- €, ako úplatok za urýchlený priebeh colného konania bez zbytočných prieťahov, ktoré dňa 16.11.2010 v J. v administratívnej budove na ul. D.,vykonal ako colník Colného úradu, pobočka X., kde v rámci colného konania preclil tovary dovezené vo veľkoobjemovom kontajneri, uvedené v colnom vyhlásení JCD XXXXXXXXXXXXX, spoločnosti X.X. (V.) a prepustil ich do navrhovaného režimu 4200,
4/ C. C. v presne nezistenom čase, v období od 22.11.2010 do 24.11.2010, v J., v administratívnej budove na ul. D., v priestoroch šatne colníkov, prijal cez sprostredkovateľa colníka P. N., od colnej deklarantky K. O., finančnú hotovosť vo výške 500,- €, ako úplatok za urýchlený priebeh colných konaní bez zbytočných prieťahov, ktoré v dňoch 16.11.2010 a 18.11.2010 v J. v administratívnej budove na ul. D., vykonal ako colník Colného úradu, pobočka X., kde v rámci colných konaní preclil tovary dovezené vo veľkoobjemových kontajneroch, uvedené v colnom vyhlásení JCD XXXXXXXXXXXXX a JCD XXXXXXXXXXXXX, spoločnosti X.X. (V.) a prepustil ich do navrhovaného režimu 4200,
V zákonnej lehote určenej v ustanovení § 309 ods. 1 Tr. por. podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR proti tomuto rozsudku odvolanie.
V odôvodnení odvolania prokurátor uviedol, že s rozhodnutím Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sa nestotožňuje. Podľa jeho názoru vykonané dôkazy postačujú na to, aby boli obžalovaní uznaní vinnými zo spáchania žalovaného zločinu. Usvedčovaní sú jednak priamo výpoveďou svedkyne K. O., svedka P. N. a colnými deklaráciami (JCD), ako aj nepriamymi dôkazmi, najmä výpoveďami ostatných colníkov, ktorí boli vo veci právoplatne odsúdení za prijímanie úplatku od K. O. prostredníctvom P. N. a tiež aj obsahom obrazovo-zvukového záznamu z kancelárie colnej deklarantky K. O. z 19. novembra 2010, z ktorého vyplýva, že menovaná odovzdala P. N. peniaze v obálke, pričom hovorí, že „je tam suma 2.750,-Eur a tá zodpovedá jedenástim kontajnerom, ktoré boli tento týždeň". Jednalo sa aj o kontajnery, ktoré boli pridelené na vybavenie obžalovaným C. J., C. C. a P. Y.. P. N. sa priznal k prevzatiu úplatku a jeho následnému odovzdaniu colníkom, ktorí mali pridelené príslušné kontajnery na preclenie, resp. príslušné JCD, pričom vo svojej výpovedi ako obvinený a následne aj ako svedok v prípravnom konaní jednoznačne usvedčil všetkých troch obžalovaných. Malo sa jednať pre každého colníka o sumu 250,-Eur za jeden kontajner. Tento spôsob potvrdili aj colníci T. J., E. D., G. T. a G. I., ktorí sa k prevzatiu úplatkov od P. N. priznali a boli za to právoplatne odsúdení.
V danej súvislosti prokurátor dôvodil, že uvedenými dôkazmi sa „jednoznačne potvrdila dôveryhodnosť a pravdivosť svedeckých výpovedí K. O. a P. N.", keďže vyvstáva otázka, z akého dôvodu by P. N. práve týmto trom obžalovaným neodovzdal im prislúchajúcu časť úplatku, keď ostatným zainteresovaným colníkom peniaze odovzdal. Úplatky prevzali za urýchlené vybavenie veci a tým naplnili skutkovú podstatu zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
Vzhľadom na tieto okolnosti prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky navrhol, aby najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Zástupca Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že s oslobodzujúcim rozsudkom prvostupňového súdu, z dôvodov uvedených v písomnom odvolaní sa nestotožňuje a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že špecializovaný trestný súd rozhodol o oslobodení obžalovaných C. J., P. Y. a C. C. spod obžaloby vecne správne a v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania.
Špecializovaný trestný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy, tietonásledne jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil v intenciách ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnemu záveru, že vykonanými dôkazmi nebolo celkom jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že žalované skutky spáchali obžalovaní C. J., P. Y. a C. C. a preto ich v konečnom dôsledku spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky oslobodil.
Najvyšší súd si v celom rozsahu osvojil závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Argumentáciu obsiahnutú v odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu odvolací súd považuje za priliehavú a považuje za nadbytočné ju opakovať, keď nie je možné inak než s ňou súhlasiť.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo celkom jednoznačne a nepochybne preukázané, že žalované skutky prijímania úplatku obžalovaní spáchali a to aj napriek tomu, že vo veci bolo vykonané čo do rozsahu vyčerpávajúce dokazovanie.
Odvolanie prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry je odôvodňované najmä poukázaním na výpovede svedkov K. O. a P. N. a ďalej tiež výpovede svedkov T. J., E. D., G. T. a G. I., ktorí obžalovaných podľa jeho názoru jednoznačne zo spáchania zločinu prijímania úplatku usvedčili.
Podľa názoru odvolacieho súdu tieto spomenuté dôkazy nemôžu postačovať pre záver o vine obžalovaných C. J., P. Y. a C. C., tak ako sa toho domáha prokurátor.
Svedkyne K. O. a G. T. svojimi výpoveďami obžalovaných neusvedčili, ale naopak potvrdili ich obhajobné tvrdenia o vlastnej nevine.
Z výpovede svedkyne K. O. vyplývajú okolnosti, za ktorých colník P. N. jej ako colnej deklarantke navrhol urýchlenie a uprednostnenie českých spoločnosti X. X. a O. G. pri vyclievaní kontajnerov za prijatie úplatku 250,-Eur za každý kamión. Takto sa postupovalo zo strany colníkov len v týždni od 15. novembra do 19. novembra 2010. Podľa jej výpovede, napriek prijímaniu úplatkov za takúto "nadštandardnú" službu k urýchleniu vybavovania kamiónov nedošlo. Ona sama odovzdala peniaze len P. N., s ostatnými colníkmi v tejto súvislosti nebola v kontakte.
Svedkyňa G. T. potvrdila, že od P. N. ako colníčka prevzala úplatok 120,-Eur za urýchlenie colného konania dňa 18. novembra 2010, za čo bola právoplatne odsúdená. Nevidela, že by niektorí z kolegov - colníkov preberal nejaký úplatok.
Svedkovia T. J. a G. I. na hlavnom pojednávaní odmietli ku skutku vypovedať a iba zhodne potvrdili, že boli rozsudkami Špecializovaného trestného súdu v Pezinku po schválení dohody o vine a treste uznaní za vinných zo spáchania zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
Svedok E. D. na hlavnom pojednávaní taktiež potvrdil vlastné odsúdenie (po schválení dohody o vine a treste) za prijatie úplatku od P. N. za bezproblémový priebeh colných konaní vykonaných v dňoch od 16. novembra do 18. novembra 2010. Uviedol tiež, že by niektorý z ďalších kolegov bol v inkriminovanom období požiadaný o to, aby urýchľovali colné konanie.
Svedok P. N. na hlavnom pojednávaní prvostupňového súdu odmietol vypovedať. Špecializovaný trestný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku správne argumentoval, že neprihliadal na jeho výpoveď, ktorú urobil ako svedok 8. novembra 2013 v trestnej veci obvinených G. I., T. J., E. D., P. Y., C. J. a C. C., z ktorej trestnej veci bola jeho trestná vec uznesením vyšetrovateľa PZ ČVS: PPZ- 286/NKA-PK-BA-2012 dňa 8. októbra 2013 vylúčená na samostatné konanie. V tejto trestnej veci bol obvinený pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a dňa 30. novembra 2010 bol vypočutý v procesnom postavení obvineného.
Ak sa totiž svedok, ktorý bol pôvodne spoluobvineným, materiálne zúčastnil na trestnom čine obvineného, proti ktorému vypovedá, resp. má vypovedať, má vždy právo odmietnuť výpoveď podľa § 130 ods. 2 Tr. por., a to aj vtedy, keď sa trestné stíhanie proti nemu už právoplatne skončilo. Ak svedok toto právo použije, jeho skoršiu výpoveď nemožno za použitia § 263 ods. 3 písm. c/ Tr. por. prečítať.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry založené na tvrdení, že obrazovo-zvukový záznam preukazuje trestnú činnosť obžalovaných C. J., P. Y. a C. C., súd prvého stupňa správne vyhodnotil tento dôkaz, ako dôkaz preukazujúci trestnú činnosť K. O. a P. N. (pre ktorú boli obaja právoplatne odsúdení), ale vôbec nie korupčnú trestnú činnosť menovaných obžalovaných.
Špecializovaný trestný súd túto situáciu hodnotil ako základ pre oslobodzujúci rozsudok (aj s prihliadnutím na ďalšie), pričom v podstate konštatoval, že ide o stav dôkaznej núdze. Odvolací súd tento záver súdu prvého stupňa akceptuje a dodáva, že korupčné konanie obžalovaných C. J., P. Y. a C. C. nie je možné automaticky odvodiť od trestnej činnosti K. O. a P. N. a na základe výsledkov dokazovania vykonaného v rámci ich trestného stíhania.
Najvyšší súd napriek podozreniu, že ku skutku popísanému v obžalobe došlo nemal istotu, že skutky spáchali obžalovaní a za takejto situácie ani nebolo možné vyvodiť ich trestnú zodpovednosť odsudzujúcim rozsudkom. V prerokúvanej veci by takýto postup za zisteného stavu dôkaznej núdze znamenal istý stupeň svojvôle a nahrádzanie dôkazov úvahou súdu, čo je podľa názoru najvyššieho súdu neprípustné.
Preto oslobodzujúci rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, ktorý vychádzal zo zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného", považuje najvyšší súd za správny a zákonný a odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky za nedôvodné. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho odvolanie podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.