4Tdo/91/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a členov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom zasadnutí 1. marca 2018 v trestnej veci obvineného T. Z., pre prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Čadca, sp. zn. 2T 74/2009, o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27. novembra 2014, sp. zn. 3 To 130/2014, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného T. Z. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Čadca rozsudkom z 18. marca 2014, sp. zn. 2T 74/2009 uznal obvineného vinným z prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák., na skutkovom základe, že v presne nezistenej dobe do 29. apríla 2008 do 8.05 hod si bez príslušného povolenia nezisteným spôsobom zadovážil 167 ks nábojov rôzneho kalibru, pričom tieto prechovával v mieste trvalého bydliska, ktoré v zmysle zákona o strelných zbraniach a strelive č. 190/2003 Z. z. v platnom znení podľa § 2 písm. b/ ide o strelivo, písm. d/ bod č. 10 ide o náboje; pričom náboje boli zaistené pri vykonávaní domovej prehliadky dňa 29. apríla 2008, v dome č. XXX v W. - P. L., okr. K..

Za to mu v zmysle §§ 294 ods. 1, 38 ods. 2, 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody jeden rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dva roky.

Krajský súd v Žiline na základe odvolania Z. a prokurátora rozsudkom z 27. novembra 2014, sp. zn. 3To 130/2014, podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. dovolateľa uznal vinným z prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že

v presne nezistenej dobe do 29. apríla 2008 do 8.05 hod bez príslušného povolenia prechovával 111 ks nábojov rôzneho kalibru v mieste trvalého bydliska, ktoré v zmysle zákona o strelných zbraniach a strelive č. 190/2003 Z. z. v platnom znení podľa § 2 písm. b/ sú strelivom a písm. d/ bod. č. 10 súnábojmi; pričom tieto boli zaistené pri vykonaní domovej prehliadky 29. apríla 2008 v dome č. XXX v W. - P. L., okr. K..

Podľa §§ 294 ods. 1, 38 ods. 2, 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr. zák. mu uložil trest odňatia slobody jeden rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dva roky. Odvolanie prokurátora zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal obvinený dovolanie z dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Nesprávne právne posúdenie zisteného skutku videl pri objekte skutkovej podstaty trestného prečinu podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. Jeho objektom je ochrana bezpečnosti ľudí pred nekontrolovateľným držaním streliva. Polícia mala vedomosť o tom, že v minulosti mal zbrojný preukaz aj zbrane a strelivo v legálnej držbe a tieto riadne evidovala. Skutočnosť, že strelivo môže ešte vlastniť bola polícii známa pred domovou prehliadkou z 29. apríla 2008. Podmienky na držanie streliva podľa zákona o strelných zbraniach prestal spĺňať, čím sa stal držiteľom streliva bez platného zbrojného preukazu. Mohol tak naplniť len znaky priestupku podľa § 69 ods. 1 zák. č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive (ďalej len „zákon o strelných zbraniach a strelive"). Vedomosť polície o držbe streliva preukazuje aj Oznámenie o začatí správneho konania vo veci zaistenia preukazu a zbraní. Nesubsumovanie skutku pod ustanovenie zákona o strelných zbraniach možno považovať za nesprávne použitie iného hmotnoprávneho posúdenia. Poukázal na právne závery vyjadrené v uznesení Okresného súdu Pezinok z 10. septembra 2008, sp. zn. 1T 153/2008, ktorý v obdobnej právnej veci, týkajúcej sa neoprávnenej držby zbrane trestnú vec podľa § 280 Tr. por. postúpil na OR PZ na možné posúdenie skutku ako priestupku. Držba zbraní predstavuje vyšší stupeň ohrozenia ako streliva. Namietal absenciu subjektívnej stránky, pretože náboje mohol do domu priniesť ktokoľvek z rodinných príslušníkov, či iných osôb majúcich prístup do domu. Ak mal súd preukázané, že mu náboje patria, bol povinný sa zaoberať aj možnosťou, že náboje mohol zabudnúť; v takom prípade ale nekonal aktívne smerom k zachovaniu protiprávneho stavu, ale pasívne žil v prostredí, v ktorom protiprávny stav bol. Z dôkazov nevyplýva, že o nábojoch musel vedieť. Súd mal preukázať úmysel podľa § 15 písm. a/ Tr. zák. Nebolo mu dokázané, že držal strelnú zbraň, z čoho logicky vyplýva, že zaistené náboje nemal ako použiť. Z jeho strany mohlo ísť maximálne o nedbanlivosť, lebo vzhľadom na dlhšiu dobu od poľovníckej činnosti náboje mohol zabudnúť. Záver o zavinení je právnym záverom. Navrhol vysloviť porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, rozsudok krajského súdu a obsahovo nadväzujúce rozhodnutia zrušiť a tomuto súdu prikázať, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor sa vyjadril, že ak podľa dovolateľa ide o strelivo do poľovných zbraní alebo zbraní, ktoré mal v držbe na základe povolenia v minulosti, je dôležité, že okrem nábojov do malokalibrových zbraní (malorážky - LONG RIFLE 22), boli u neho zistené aj náboje kalibru 7,65 mm a 9 mm, používané do krátkych guľových zbraní (pištole), ale aj do samopalov, t. j. zbraní, ktoré v držbe nemal a teda nemal ani zákonný dôvod takéto strelivo nadobudnúť a držať (napr. 40 ks nábojov so stredovým zápalom československej výroby kalibru 7,65 mm Browning, 18 ks nábojov so stredovým zápalom americkej výroby kalibru 9 mm Luger, 35 ks nábojov so stredovým zápalom americkej výroby kalibru 9 mm Luger). Pokiaľ takéto strelivo mal v držbe, došlo k tomu ilegálne, čo znamená naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami. Ak bol obvinenému v správnom konaní zaistený zbrojný preukaz a zbrane, prestal byť oprávnený k ich držaniu. Pokiaľ si i napriek tomu zaobstaral a držal strelivo, dopustil sa trestného činu v zmysle § 294 ods. 1 Tr. zák. Vzhľadom k miestam nálezu nábojov neobstojí tvrdenie o tom, že ich do domu mohol ktokoľvek priniesť. Dovolateľ konal v priamom úmysle. Nemožno konštatovať procesné pochybenia súdov, porušenie práva na obhajobu ani nesprávne právne posúdenie skutku. Navrhol dovolanie odmietnuť.

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmaním zistil procesnú prípustnosť dovolania proti napadnutému právoplatnému rozhodnutiu je (§§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/, 566 ods. 3 Tr. por.). Podala ho oprávnená osoba (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Dovolanie spĺňa podmienky podľa § 373 ods. 1, 2 Tr. por. a obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por. a nie je dôvod na postup podľa § 382 písm. a/, b/, d/, e/ ani f/ Tr. por.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok predstavuje výrazný zásah do inštitútu právoplatnosti, ktorá v pozícii základnej vlastnosti súdneho rozhodnutia predstavuje jeho nezmeniteľnosť a záväznosť ako prejav stability právnych vzťahov a právnej istoty v právnom štáte. Z tohto dôvodu je dovolanie určené k náprave výlučne zákonom taxatívne stanovených procesných a hmotnoprávnych nedostatkov, ktoré by svojím charakterom mohli mať vplyv na konanie a jeho procesný výsledok a ktoré je preto potrebné odstrániť. Dovolací súd je pri náprave uvedených nedostatkov v zásade až poslednou inštanciou, čo znamená, že preskúmava nedostatky, ktoré boli preskúmavané už odvolacím súdom a neboli ním napravené, prípadne ním boli spôsobené. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky [§ 371 ods. 1 (veta prvá) Tr. por. a contrario, pokiaľ nejde o zákonné výnimky uvedené v tomto ustanovení] a povinnosť namietať niektoré dovolacie dôvody najneskôr v odvolacom konaní (citované ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por.).

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Dovolací súd na podklade tohto dôvodu uvádza, že jedným z dôvodov, podľa ktorého dovolanie v trestnom konaní možno podať je založenie rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Treba tiež uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o jeho existencii, dovolací súd je vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, a preto dôvodom dovolania nemôžu byť skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť ani dopĺňať. Vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, smerujúce proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne i hodnoteniu dôkazov súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je odvolacou inštanciou zameranou na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa.

Dovolací súd primárne zdôrazňuje, že podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len nesprávna subsumpcia odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Podľa zákona o strelných zbraniach a strelive § 12 ods. 1 zbraň kategórie C, strelivo do zbrane kategórie A, zbrane kategórie B alebo do zbrane kategórie C môže nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz. § 69 ods. 1 písm. a/ priestupku na úseku zbraní a streliva sa dopustí ten, kto bez povolenia vyrobí alebo zadováži sebe alebo inému zbraň alebo strelivo podliehajúce povoľovaciemu konaniu, ohláseniu a evidenčnej povinnosti, alebo ich bez povolenia prechováva, alebo vykonáva činnosť, na ktorú je potrebné povolenie podľa tohto zákona.

V zmysle Tr. zák. § 15 ods. 1 písm. a/ trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, § 294 ods. 1 kto sebe alebo inému vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, prepraví, zadováži alebo drží strelivo bez povolenia alebo takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.

Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty, ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. novembra 2011, č. k. IV. ÚS 499/2011-25).

Podľa § 8 ods. 3 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov najvyšší súd dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňuje právoplatné súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.

Z. s poukazom na princíp právnej istoty zdôraznil právne závery rozsudku Okresného súdu Pezinok z 10. septembra 2008, sp. zn. 1T 153/2008. Súd v danej veci vzhľadom na skutkové okolnosti zaujal názor, že nejde o spáchanie tohto trestného činu, ak oprávnený držiteľ zbrane po ukončení platnosti zbrojného preukazu nevyhovie písomnej výzve polície a zbraň v stanovenej výzve neodovzdá, takéto konanie je postihnuteľné ako priestupok v zmysle zákona strelných zbraniach a strelive. Skutková podstata trestného činu dopadá na prípady, ak polícia nemá vedomosť o držbe zbrane a taká zbraň nie je ani v policajnej evidencii. Znak spočívajúci v držaní zbrane „bez povolenia" neznamená, že páchateľ drží zbraň po vypršaní platnosti zbrojného preukazu, ale „bez vedomosti" polície, a teda za situácie, keď polícia nemá vedomosť o držaní, druhu zbrane a že takáto zbraň je vôbec na území Slovenskej republiky.

V tejto súvislosti dovolací súd konštatuje, že v záujme dôsledného uplatňovania princípu právnej istoty je potrebné zohľadňovať skutkové okolnosti prerokúvaných trestných vecí, na účely ustálenia záveru, či sa jedná o rovnaké podmienky a rovnaký, resp. obdobný prípad. Tiež upozorňuje, že podľa § 8 ods. 3 zákona o súdoch o jednotný výklad a používanie zákonov rozhodovacou činnosťou, prijímaním stanovísk k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných predpisov a zverejňovaním rozhodnutí zásadného významu v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu rozhodnutí súdov Slovenskej republiky dbá práve najvyšší súd.

Dovolací súd v prvom rade poukazuje na rozdielnosť skutkových okolností trestnej veci Z. a skutočností, posudzovaných v rozsudku Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 1T 153/2008, lebo súd v skutkovej vete konštatoval, že páchateľ v mieste svojho bydliska prechovával od 10. júna 2006 do 9. augusta 2007 krátku guľovú zbraň - pištoľ zn. CZ 70 kaliber 7,65 mm, výrobné číslo XXXXXX, a to napriek trom písomným výzvam na odovzdanie zbrane z Okresného riaditeľstva PZ Bratislava - okolie, zaslaných a doručených z dôvodu ukončenia platnosti zbrojného pasu č. XXXXXX k 10. júnu 2006, pričom zbraň mu bola odobratá pri predvedení políciou 9. augusta 2007. Takéto okolnosti, že dovolateľ bol držiteľom zbrojného pasu ale zo skutkových zistení napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nevyplývajú, naopak je z nich zrejmé, že Z. v nezistenej dobe do 29. apríla 2008 v mieste trvalého bydliska bez príslušného povolenia prechovával 111 ks nábojov rôzneho kalibru, v zmysle zákona o strelných zbraniach a strelive. Predpokladom legálneho nadobudnutia a následného prechovávania streliva do zbrane kategórie A, B alebo C v zmysle § 12 ods. 1 zákona o strelných zbraniach a strelive osobou je skutočnosť, že jej bol vydaný zbrojný pas, zbrojná licencia alebo zbrojný sprievodný list na trvalý vývoz. Zo zisteného skutku však nevyplýva držanie týchto povolení obvineným, anipredchádzajúca výzva polície na odovzdanie príslušnej zbrane alebo streliva, po skončení platnosti takýchto povolení. Skutková podstata trestného činu v zmysle § 294 ods. 1 Tr. zák. ako trestnoprávne relevantné považuje aj samotné držanie streliva bez povolenia ako tomu bolo v trestnej veci dovolateľa.

Dovolací súd opätovne zdôrazňuje, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. Účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. Súd vykonávajúci dokazovanie vo veci čo do rozsahu dokazovania nie je viazaný ani návrhmi strán či ich názormi. Je výlučne na jeho zvážení, vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého naopak nie je právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila (argumenta ponderantur, non numeratur). Dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať skutkový stav ako taký, ani prehodnocovať rozsah vykonaného dokazovania či dôkazy samotné (okrem ich zákonnosti). Vzhľadom na viazanosť zisteným skutkovým stavom nemožno prisvedčiť dovolacej námietke založenej na vedomosti polície o tom, že v minulosti mal zbrojný preukaz a zbrane a strelivo v legálnej držbe, tieto boli riadne evidované a domnienkam obvineného o tom, že strelivo mohol nadobudnúť v čase, kedy bol držiteľom zbrojného pasu a na tieto zabudnúť, ako ani zohľadniť predložené Oznámenie OR PZ v Čadci o začatí správneho konania vo veci zaistenia zbrojného preukazu a zbraní, č. p.: ORP-28-2/OPP-2007 z 9. mája 2007, pretože prostredníctvom týchto argumentov napáda skutkové zistenia odvolacieho súdu.

Na námietku absencie subjektívnej stránky trestného činu, založenú na možnosti vnesenia nábojov do domu inou osobou v spojení s tým, že z vykonaných dôkazov bez rozumných pochybností nevyplýva vedomosť Z. o strelive, a ani konanie v zmysle § 15 písm. a/ Tr. zák., dovolací súd považuje za nutné uviesť, že dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nenapĺňa poukaz na nepreukázanie subjektívnej stránky trestného činu. Táto totiž predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t. j. ako sa navonok prejavuje v jeho konaní a napokon je obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Predmetom dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. môže byť len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy nie skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom a tieto nie je možné akokoľvek dopĺňať alebo meniť (R 3/2011). Subjektívna stránka trestného činu nemusí byť v skutkovej vete výroku odsudzujúceho rozsudku vyjadrená tak, aby to znamenalo prevzatie zákonnej definície príslušnej formy zavinenia (§ 15 a § 16 TZ) do popisu zisteného skutku. Preskúmaním skutkovej vety, v zmysle ktorej obvinený trestný čin spáchal konaním, podľa ktorého v presne nezistenej dobe do 29. apríla 2008 do 8.05 hod bez príslušného povolenia prechovával 111 ks nábojov rôzneho kalibru v mieste trvalého bydliska, kvalifikované v zmysle zákona o zbraniach a strelive ako náboje, dovolací súd dospel k záveru, že krajský súd subjektívnu stránku konania obvineného správne ustálil ako konanie v priamom úmysle podľa § 15 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v konaní zistený nebol.

Na podklade vyjadreného dovolací súd rozhodol tak, ako je vyjadrené v enunciáte uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.