UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a členov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného ml. Y. M. pre pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 a iné, na neverejnom zasadnutí 14. decembra 2016 o dovolaní obvineného Y. M. proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 11. októbra 2004, sp. zn. 3T 62/04 takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. d) Tr. por. dovolanie obvineného Y. M. sa odmieta.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 11. októbra 2004, sp. zn. 3T 62/04 bol ml. Y. M. uznaný za vinného v bode 1/ z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák., v bode 2/ z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. a v bode 3/ z trestného činu porušovania domovej slobody v súbehu s pokusom trestného činu krádeže podľa § 238 ods. 1 Tr. zák., § 8 ods. 1 k § 247 ods. 2 písm. a) Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti uvedeného rozsudku.
Za to mu bol podľa § 234 ods. 1, § 79 ods. 1 Tr. zák. a § 35 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a), § 82 ods. 1 Tr. zák. obvinenému bol výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 (troch) rokov.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. súd vyslovil, že obvinený je povinný nahradiť J., GR U., X. č. X škodu vo výške 1.948,70 Sk.
Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. boli poškodené N. X., bytom J., ul. Ľ. A. č. XX a Y. U., bytom H. č. XXX s nárokom na náhradu škody odkázané na konanie o veciach občianskoprávnych.
Po vyhlásení rozsudku, poučení o opravnom prostriedku obvinený na hlavnom pojednávaní vyhlásil, žesa výslovne vzdáva práva na podanie odvolania a neželá si, aby odvolanie za neho podali osoby uvedené v § 247 ods. 2 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005, úrad práce sociálnych vecí a rodiny sa vzdal práva na podanie odvolania a rovnako tak aj poškodené.
Pretože prokurátor sa na hlavnom pojednávaní nevyjadril, či podáva odvolanie a neskôr odvolanie nepodal, rozsudok nadobudol právoplatnosť 01. februára 2005.
Proti tomuto rozsudku podal 07. januára 2015 prostredníctvom obhajcu dovolanie obvinený Y. M. uplatniac v ňom dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. g) Tr. por. Odôvodnil ho tým, že vykonanými dôkazmi jeho vina spoľahlivo preukázaná nebola, pri výsluchu mladistvých svedkov nebol prítomný znalec z odboru psychológie, dôkazy, ktoré navrhol vykonané neboli a vykonané dôkazy hodnotil zo svojho uhla pohľadu.
Navrhol preto, aby najvyšší súd vyslovil porušenie zákona a napadnuté rozhodnutie zrušil.
Okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava IV v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného uviedla, že obvinený v ňom namieta skutočnosti, ktoré nie sú spôsobilé byť obsahom dovolania a hodnotením dôkazov a preskúmavaním skutkových zistení najvyšší súd nie je oprávnený sa zaoberať. Zároveň podanému dovolaniu vytkla, že bolo podané po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty, a preto ho navrhla odmietnuť podľa § 382 písm. a) Tr. por. ako podané oneskorene.
Podľa § 370 ods. 1 Tr. por. ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho podať do troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.
Podľa § 372 ods. 1 Tr. por. oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté.
Podľa § 382 dovolací súd ne neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, d) nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 Tr. por.
Najvyšší súd po predložení dovolania zistil, že dovolanie podala oprávnená osoba (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), dovolanie je odôvodnené v zmysle § 374 ods. 1 a 2 Tr. por. a je splnená aj zákonná podmienka uvedená v § 566 ods. 3 Tr. por.
Najvyšší súd z obsahu predloženého spisu zistil, že konanie v posudzovanej veci bolo vedené ako proti mladistvému a napriek tomu bolo napadnuté rozhodnutie doručené len obvinenému 26. januára 2005 a jeho obhajcovi 21. januára 2005. Aj keď neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 301 ods. 2 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 vymedzujúce kedy sa ustanovenia o konaní proti mladistvému nepoužijú a v posudzovanom prípade sa tak nestalo, napadnutý rozsudok nebol doručený zákonnému zástupcovi mladistvého ani orgánu poverenému starostlivosťou o mládež.
Súčasne však najvyšší súd zistil aj to, že obvinený na hlavnom pojednávaní po vyhlásení napadnutého rozsudku a poučení o opravnom prostriedku výslovne vyhlásil sa vzdáva práva na podanie odvolania a neželá si, aby odvolanie za neho podali osoby uvedené v § 247 ods. 2 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005, a preto podanie dovolania pre nesplnenie zákonnej podmienky uvedenej v § 372 ods. 1 Tr. por. nie je prípustné.
Pretože podanie dovolania v posudzovanom prípade nie je prípustné, najvyšší súd sa obsahom podaného dovolania a chybami súvisiacimi s doručovaním napadnutého rozhodnutia ďalej nezaoberal.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky bez meritórneho preskúmania veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.