UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Štefana Harabina v trestnej veci obvineného Q. H. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4, ods. 5 Tr. zák., o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. Gergelya Pšenáka proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 21. júna 2016, sp. zn. 3 To 102/2015, na neverejnom zasadnutí konanom 14. marca 2017, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného Q. H. sa odmieta.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo 06. mája 2015, sp. zn. 1 T 132/2014, bol obvinený uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4, ods. 5 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
dňa 5. októbra 2012 o 23:40 hod v katastri obce D., po tom čo požil nezistené množstvo alkoholu od čoho mal 0,92 mg/l alkoholu v dychu, viedol po ceste III. triedy č. 5068 v smere od obce D. na obec Z. v okrese Dunajská Streda, osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia evidenčného čísla: A.- XXXDO, kedy v dôsledku nevenovania dostatočnej pozornosti vedeniu vozidla zišiel mimo cestu vpravo, kde prednou časťou vozidla narazil do stromu, v dôsledku čoho jeho spolujazdci N. R. - sediaci vo vozidle vpravo vpredu, na sedadle spolujazdca a I. P. sediaci vo vozidle vpravo vzadu, v priestore pre pasažierov, utrpeli zranenia, ktorým na mieste nehody podľahli.
Za to bol podľa § 149 ods. 5 Tr. zák. pri použití § 38 ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 36 písm. j) Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 3 Tr. zák. súd obvinenému uložil aj trest zákazu činnosť viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie.
Na podklade odvolaní okresného prokurátora, obvineného a poškodenej I. R. Krajský súd v Trnave rozsudkom z 21. júna 2016, sp. zn. 3 To102/2015 podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a sám na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. podľa § 149 ods. 5 Tr. zák., § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zák. obvinenému uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obvineného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 5 písm. b) Tr. zák. obvinenému uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obvineného zaviazal zaplatiť poškodenej I. R., rod. I., nar. XX. R. XXXX, trvale bytom C., H. P. XXXX/XX, škodu vo výške 937,73 €.
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného Q. H. zamietol.
Proti rozsudku krajského súdu podal prostredníctvom obhajcu z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. g) a písm. i) Tr. por. dovolanie obvinený Q. H..
V úvodnej časti podaného dovolania rovnako ako v podanom odvolaní uviedol, že sa zo spáchania skutku necíti byť vinným, pretože ho nespáchal. Následne podrobne hodnotil vykonané dôkazy zo svojho uhla pohľadu a namietol, že tieto konajúce súdy nevyhodnotili správne a nevysporiadali sa so všetkými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie, nevykonali dokazovanie v potrebnom rozsahu v dôsledku čoho vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení.
Navrhol preto, aby najvyšší súd rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Po výzve najvyššieho súdu, aby obvinený konkretizoval nezákonnosť ktorých dôkazov podaným dovolaním namieta, obvinený v doplnku podaného dovolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že zákonným spôsobom nebola vykonaná obhliadka motorového vozidla a neboli vykonané dôkazy, ktoré navrhol vykonať. Opakovane namietol správnosť hodnotenia vykonaných dôkazov.
V súlade s ustanovením § 376 Tr. por. prvostupňový súd dovolanie obvineného doručil na vyjadrenie stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté.
Okresná prokurátorka v Dunajskej Strede vo svojom vyjadrení k dovolaniu obvineného uviedla, že z jeho dovolania nevyplýva žiaden dôvod, pre ktorý usudzuje na naplnenie ním uplatnených dovolacích dôvodov.
Navrhla preto, aby najvyšší súd dovolanie obvineného podľa § 382 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodné odmietol.
K doplneniu dovolania obvineným Q. H. sa okresná prokurátorka nevyjadrila.
Najvyšší súd zistil, že dovolanie proti napadnutému rozsudku je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. a), h) a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 a § 373 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por.
Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že dovolanie obvineného Q. H. nie je dôvodné.Najvyšší súd Slovenskej republiky úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb, ktoré by svojím charakterom mohli mať výrazný vplyv na konanie a jeho procesný výsledok, a preto je potrebné ich odstrániť, a ktoré sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.
Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
Podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať ak:
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Podľa § 371 ods. 4 Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.
Podľa ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g), písm. h) s písm. i) Tr. por. je potrebné uviesť nasledovné:
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. možno uplatniť len v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov. Vzťahuje sa k najdôležitejšej fáze trestného konania - k dokazovaniu. Dokazovanie prebieha v štyroch etapách. Prvou je vyhľadávanie dôkazov, druhou ich zabezpečenie, treťou ich vykonávanie a poslednou etapou dokazovania je hodnotenie dôkazov. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. sa týka predovšetkým tretej etapy dokazovania, t. j. vykonávania dôkazov súdom, ale zahŕňa aj predchádzajúce dve štádiá dokazovania (vyhľadávanie a zabezpečovanie), pretože dôkazy zadovážené v rozpore so zákonom, eventuálne získané nezákonným donútením alebo hrozbou s výnimkou prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu donútenia použila (§ 119 ods. 4 Tr. por.), nie sú v trestnom konaní použiteľné a hodnotiteľné. V rámci uvedeného dovolacieho dôvodu sa preto skúma predovšetkým postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri získavaní a vykonávaní dôkazov, ktoré slúžili ako podklad pre rozhodnutie vo veci.
Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku (§ 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.) sa rozumie nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin alebo, že išlo o iný trestný čin alebo obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa súdeným skutkom dopustil. Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až § 30 Tr. zák.), prípadne zániku trestného činu (najmä § 87 Tr. zák.), prípadne pochybenie súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu (§ 41 Trestného zákona), súhrnného trestu (§ 42 Tr. zák.) a pod. Je však potrebné uviesť, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu. Nie je tak legitimovaný posudzovať ani úplnosť a správnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie v tomto konaní vykonaných dôkazov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť), bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávnasubsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať.
Preskúmaním obsahu predloženého spisu najvyšší súd zistil nasledovné skutočnosti:
Vo vzťahu ku konkrétnym námietkam obvineného Q. H., subsumovaným pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por., považuje dovolací súd, vzhľadom na jeho obsah, za potrebné zdôrazniť, že obvinený nenamieta nezákonnosť vykonaného dokazovania v konaní pred súdom, ale nezákonné hodnotenie vykonaných dôkazov, rozsah vykonaného dokazovania a jediný dôkaz nezákonnosť, ktorého namieta je obhliadka motorového vozidla. Ani v tomto prípade však nekonkretizoval dôvod nezákonnosti vykonania tohto dôkazu.
Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že obvinený nezákonnosť tohto dôkazu nenamietal najneskôr v konaní pred odvolacím súdom hoci mu v tom nič nebránilo. Navyše takýto dôkaz v priebehu trestného stíhania vykonaný ani nebol, avšak boli vykonané dôkazy, ktoré prvostupňový súd v súlade so zákonom vykonal na hlavnom pojednávaní 06. mája 2015 ich prečítaním, a to ohliadka miesta dopravnej nehody, záznam, fotodokumentácia na č. l. 193 - 217.
Z obsahu rozhodnutí, ktorými bol obvinený uznaný za vinného spoľahlivo vyplýva, že výrok o jeho vine konajúce súdy nezaložili na dôkaze, nezákonnosť ktorého obvinený namieta, ale na ďalších zákonným spôsobom vykonaných dôkazoch na ktoré v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd konkrétne a veľmi podrobne poukázal.
Rovnako tak aj súdom ustálená skutková veta obsahuje všetky zákonné znaky trestného prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4, ods. 5 Tr. zák. pretože obvinený ako vodič dopravného prostriedku spôsobil v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky z nedbanlivosti smrť dvoch osôb.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.