4Tdo/89/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a členov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom zasadnutí 30. januára 2018 v trestnej veci obvineného F. F., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota, sp. zn. 3 T 52/2014, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. júla 2016, sp. zn. 5 To 60/2016, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného F. F. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota z 13. januára 2016, sp. zn. 3 T 52/2014, v spojení s uznesením z 3. mája 2016, sp. zn. 3 T 52/2014, bol obvinený uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody v zmysle § 194 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák., na skutkovom základe, že 19. novembra 2013 od presne nezisteného času do 21.00 hod neoprávnene vnikol do bytu č. XX na Ul. Dr. V. C. XXX/X na III. poschodí takým spôsobom, že presne nezisteným spôsobom si odomkol uzamknuté vchodové dvere bytu, následne do bytu vošiel do príchodu vlastníčky bytu poškodenej D. B., v byte zotrval a na výzvy, aby byt opustil nereagoval, pričom poškodenej sa snažil zamedziť v možnosti telefonicky privolať hliadku PZ a následne jej telefón vytrhol z ruky a povedal jej, že ju udrie až nevstane, následne v byte zaspal, čo využil poškodená D. B., z bytu ušla a privolala hliadku PZ, pričom obžalovaný z bytu odišiel až potom, ako ho odtiaľ vyviedla poškodenou privolaná hliadka PZ.

Za to mu bol podľa §§ 194 ods. 2, 38 ods. 2, 42 ods. 1, 48 ods. 1, 2 písm. b/, Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súd v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 2T 199/2013 z 13. mája 2014, právoplatným 17. júna 2014, za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v zmysle § 289 ods. 1 Tr. zák. a súčasne zrušil ajvšetky ďalšie rozhodnutia, na výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Poškodenú D. B., v súlade s § 288 ods. 1 Tr. por. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Odvolanie F. Krajský súd v Nitre uznesením z 12. júla 2016, sp. zn. 5To 60/2016, podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal obvinený dovolanie z dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Konštatoval, že súd vykonal dokazovanie, ale nevyvodil z neho správne a zákonné skutkové a právne závery. Nevysporiadal sa s jeho výpoveďou, podľa ktorej ho do bytu pustila poškodená, ktorá mu otvorila dvere. Dovolateľ ju chodieval navštevovať, keď mu zavolala, finančne jej pomáhal. Kľúč od jej bytu nikdy nemal, dvere neotvoril. Poškodená ho do bytu musela pustiť, pretože ak by do bytu vnikol násilne poškodil by zámok, čo nebolo preukázané. Súd v rozsudku uvádza, že si odomkol presne nezisteným spôsobom, preto konanie nemohlo byť kvalifikované ako prečin porušovania domovej slobody. Prvostupňový súd postupoval správne pri závere o nepreukázaní tvrdenia poškodenej, podľa ktorého jej obvinený ukradol šperky. Výpovede poškodenej označil ako účelové, čo však nebolo zohľadnené. Odvolaciemu súdu vytkol nesprávny postup, pretože rozhodovanie oprel len o dôkazy, ktoré svedčili v jeho neprospech. Navrhol vysloviť, že uznesením krajského súdu a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v jeho neprospech, uznesenie odvolacieho súdu a rozsudok prvostupňového súdu zrušiť v celom rozsahu a okresnému súdu prikázať, aby vec znovu prerokoval a rozhodol.

Okresný prokurátor uviedol, že prvostupňový ako aj odvolací súd sa dostatočne vysporiadali so skutkovými okolnosťami a odôvodnili výšku trestu. Na pojednávaní boli vykonané dôkazy a ustálený skutkový dej tak, ako ho popísala poškodená a ďalší svedkovia. Súdy správne posúdili skutok a uložený trest z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie. Navrhol dovolanie pre neprítomnosť dovolacích dôvodov odmietnuť.

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmaním zistil, že dovolanie proti napadnutému právoplatnému rozhodnutiu je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a na zákonom určenom mieste (§§ 368 ods.1, 2 písm. h/, 369 ods. 2 písm. b/, 370 ods. 1, 3, 566 ods. 3 Tr. por.). Spĺňa podmienky podľa § 373 ods. 2 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por. a nie je dôvod na postup v zmysle § 382 písm. a/, b/, d/, e/ ani f/ Tr. por.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok predstavuje výrazný zásah do inštitútu právoplatnosti, ktorá v pozícii základnej vlastnosti súdneho rozhodnutia predstavuje jeho nezmeniteľnosť a záväznosť ako prejavu stability právnych vzťahov a právnej istoty v právnom štáte. Je určené k náprave výlučne zákonom taxatívne stanovených chýb procesných a hmotnoprávnych, ktoré by svojím charakterom mohli mať výrazný vplyv na konanie a jeho procesný výsledok s potrebou ich odstrániť. Dovolací súd je pri náprave nedostatkov v zásade až poslednou inštanciou, čo znamená, že ich preskúmava, až po preskúmavaní odvolacím súdom a neboli napravené, prípadne ním boli spôsobené. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie, keď neboli využité riadne opravné prostriedky [§ 371 ods. 1 (veta prvá) Tr. por. a contrario, ak nejde o zákonné výnimky uvedené v tomto ustanovení] a povinnosť namietať niektoré dovolacie dôvody najneskôr v odvolacom konaní.

Cieľom ustanovenia § 371 ods. 4 Tr. por. je predísť tomu, aby konanie dovolacie slúžilo ako možnosť namietať stále nové nedostatky, ktoré mohli byť zhojené už v konaní pred súdom nižšieho stupňa. Zákonodarca v tejto súvislosti zrejme predpokladal, že pokiaľ bol dovolateľovi namietaný nedostatok známy už v pôvodnom konaní a tento sa ho nesnažil odstrániť pri prvej možnej príležitosti, nejde o chybu tak závažnú, aby ju bolo potrebné preskúmavať v dovolacom konaní a v konečnom dôsledku by mohlo ísť len o špekuláciu dovolateľa smerujúcu k predĺženiu celého konania.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a založenie rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia videldovolateľ v tom, že došlo k nesprávnemu posúdeniu zisteného skutku. Namietal postup súdov, ktoré si osvojili výpoveď predpojatej poškodenej B. a poukázal aj na niektoré ďalšie skutkové okolnosti.

V zmysle Tr. zák. § 122 ods. 7 trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného, § 138 písm. d/ závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy.

Obvineným napádaný skutkový stav veci zistený a ustálený súdmi nižšej inštancie, namietané nespáchanie skutku a proklamovaná nevina, sú dôvody stojace mimo zákonný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Z obsahu dovolania vyplýva, že napáda skutkové zistenia súdov prvého a druhého stupňa. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), je viazaný zisteným skutkovým stavom veci, tak ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Podľa citovaného ustanovenia môže byť dovolacím dôvodom len skutočnosť, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Dovolací súd je preto viazaný zistením skutkového stavu veci ako ho zistil a ustálil okresný súd, s ktorého závermi sa stotožnil aj krajský súd. V danej veci to znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce zistenie, podľa ktorého dovolateľ spáchal skutok tak, ako je vyjadrené v rozsudku prvostupňového súdu.

Na základe uvedeného možno uzavrieť, že dovolaním nie je možné primárne napádať skutkové okolnosti prípadu a na podklade toho vyvodzovať nesprávnu kvalifikáciu skutku. Zákon v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. pripúšťa možnosť podania dovolania len v prípade, kedy na základe správne a úplne zisteného skutkového stavu veci bolo použité nesprávne právne posúdenie skutku alebo z dôvodu, že rozhodnutie bolo založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

F. v dovolaní namietal nesprávne právne posúdenie, lebo si podľa rozsudku vchodové dvere odomkol presne nezisteným spôsobom, jeho konanie potom nemohlo byť posúdené ako prečin porušovania domovej slobody. Dovolací súd sa stotožňuje s kvalifikáciou konania obvineného súdom prvého stupňa, potvrdenou odvolacím súdom, ktorý konanie v súlade s § 194 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. posúdil ako prekonanie prekážky, s účelom zabrániť vniknutiu. Pre naplnenie tohto kvalifikačného pojmu sa vyžaduje prekonanie prekážky, čomu zodpovedá odomknutie vchodových dverí nezisteným spôsobom tak, ako je to formulované v skutkovej vete rozsudku. Pozornosti najvyššieho súdu neušlo, že súdy nižšieho stupňa pochybili, pretože v rozhodnutiach nevysvetlili, v čom spočíval závažnejší spôsob konania dovolateľa v zmysle § 194 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Je však bez najmenších pochybnosti nesporné, že čin bol podľa § 138 písm. d/ Tr. zák. spáchaný násilím a hrozbou bezprostredného násilia, lebo dovolateľ po vniknutí do obydlia sa B. snažil zamedziť v možnosti telefonicky privolať hliadku PZ, následne jej telefón vytrhol z ruky a povedal, že ju udrie až nevstane....". Neúplnosť odôvodnenia tohto kvalifikačného znaku aj keby ju dovolateľ namietal, nemá za následok nesprávnosť či nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. tak prítomný nebol.

Na podklade vyjadreného dovolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.