UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci obvineného U. X. pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom 28. januára 2025 v Bratislave, o dovolaní obvineného U. X. proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 27. apríla 2024, sp. zn. 2To/45/2022, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného U. X. odmieta.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Poprad (ďalej tiež „okresný súd") zo 7. novembra 2022, sp. zn. 6T/14/2022 bol obvinený U. X. (ďalej tiež „obvinený" alebo „dovolateľ") uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že:
v bode 1/ výroku rozsudku okresného súdu
-s predchádzajúcim úmyslom konať v rozpore s obchodnými podmienkami a seba obohatiť si dňa 17.9.2021 na základe telefonickej objednávky a následnej mailovej a telefonickej komunikácie s Ing. X. X. prenajal v mene spoločnosti F.I.M., a. s., Radlinského 20, Spišská Nová Ves, od spoločnosti MaS Technik, s. r. o., Rajecká cesta č. 32, Žilina, z pobočky tejto spoločnosti v meste Michalovce, ul. Močarianská č. 81, pracovný stroj - minibager SUNWARD SWE 35UF, výr. č. X XXXXX, P. G r. v. 2021, za ktorý uhradil vkladom na účet spoločnosti depozit vo výške 2.500,- €, kde následne si predmetný pracovný stroj prevzal prepravca, ktorý ho dňa 17.9.2021 za obcou Veľká Lomnica odovzdal U. X. a tento ho následne v rozpore s obchodnými podmienkami prenajímateľa spoločnosti MaS Technik, s. r. o. dňa 18.9.2021 v Tatranskej Lomnici, okres Poprad predal S. L., o čom spísali písomnú Kúpnu zmluvu v zmysle ustanovení § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, kde po podpise uvedenej zmluvy U. X. prevzal od S. L. zálohu na kúpnu cenu vo výške 9.000,-€ a minibager SUNWARD SWE35UF, výr. č. X P. G r. v. 2021 mu odovzdal, čím takto svojím konaním uviedol do omylu Ing. X. X. tým, že od nej vylákal pracovný stroj - minibager pod zámienkou jeho dočasného užívania a spôsobilspoločnosti MaS Technik, s. r. o., Rajecká cesta 32, 010 01 Žilina, IČO:36401358, škodu vo výške 39.163,80 €,
v bode 2/ výroku rozsudku okresného súdu
-dňa 18.9.2021 v Tatranskej Lomnici, okres Poprad uzatvoril ako predávajúci s S. L., ako kupujúcim písomnú Kúpnu zmluvu v zmysle ustanovení § 409 a násl. Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej poškodenému S. L. predal pracovný stroj minibager zn. SUNWARD SWE35UF, zelenej farby, výrobné číslo X dátum výroby 01/2021, kód 785, s ramenom a lyžicou o šírke 1,2 m, s prídavnými kovovými zubovými lyžicami o šírke 0,3 m a 0,6 m za sumu 19.000,- €, kde pri prebratí stroja bola poškodeným obvinenému U. X. vyplatená záloha 9.000,- €, pričom obvinený U. X. poškodenému S. L. v čase uzatvorenia tejto zmluvy uviedol, že on je výlučným vlastníkom tohto stroja a predáva ho iba z dôvodu, že ho nepotrebuje a potrebuje súrne peniaze, pričom si bol vedomý toho, že skutočným vlastníkom stroja je spoločnosť MaS Technik, s. r. o., Rajecká cesta č. 32, 010 01 Žilina, IČO: 36401358, čím takto svojim konaním uviedol poškodeného S. L. do omylu v otázke vlastníka pracovného stroja a konal tak v úmysle spôsobiť mu škodu vo výške 19.000,-€, a svojím konaním mu spôsobil škodu vo výške 9.000,-€,
Za to okresný súd uložil obvinenému U. X. podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súčasne mu podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil povinnosť nahradiť poškodeným škodu, a to spoločnosti MaS Technik, s. r. o. vo výške 660,- Eur a S. L. škodu vo výške 9.000,- Eur.
Proti rozsudku okresného súdu podal obvinený U. X. odvolanie, ktoré Krajský súd v Prešove (ďalej tiež „krajský súd") uznesením z 27. apríla 2023 sp. zn. 2To/45/2022 zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.
Proti rozsudku krajského súdu podal obvinený prostredníctvom obhajcu JUDr. Michala Petríka LL.M. dovolanie, a to z dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. g) a písm. i) Trestného poriadku, teda z dôvodov, že dovolaním napadnuté rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom [§ 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku] a že skutok uvedený v bode 1/ je založený na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku [§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku].
V dovolaní obvinený namietal, že jeho vina v bode 1/ (skr. podvodný prenájom minibagra) bola konštatovaná výlučne na podklade nepriamych dôkazov. Napadnuté rozhodnutie spočíva na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom, obvinený poukazoval na e-mailovú adresu fimpoprad@gmail.com a písomnosti odoslané z tejto adresy, vo vzťahu ktorým súdy dospeli k záveru, že prostredníctvom nich komunikoval s poškodeným pri podvodnom prenájme minibagra. V tejto súvislosti uvádzal, že už v máji 2021 informoval políciu, že dochádza k zneužívaniu uvedenej e-mailovej adresy. S ohľadom na uvedené namietal, že dokazovanie malo byť zamerané na zisťovanie skutočného odosielateľa e-mailov a malo byť vykonané dokazovanie, nielen písomným znením textu e-mailu, ale aj e- mailu v elektronickej verzii. S ohľadom na nedostatočný rozsah dokazovania má za to, že nebolo preukázané, že odosielateľom bol práve on. Dovolateľ dôvodil, že rozsudok identifikuje dve rôzne firemné pečiatky, a to „F.I.M. Poprad a.s.", ktorá neexistuje a „F.I.M. a.s.". Má za to, že tento dôkaz (firemná pečiatka) nebol vykonaný zákonným spôsobom. V danej veci bol ako dôkaz použitý aj vkladový list, preukazujúci vloženie depozitu za prenájom minibagra prostredníctvom bankového ústavu, ktorý bol podpísaný elektronicky v banke, no tento elektronický podpis vkladateľa na vkladovom liste nebol ako dôkaz vykonaný. Obvinený ďalej vytýkal, že v konaní nebolo vykonané znalecké dokazovanie ohľadom jeho príčetnosti v čase skutku. V tejto súvislosti považuje závery súdov za nesprávne. Nesprávne právne posúdenie veci ako ďalší dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, obvinený vo vzťahu ku skutku uvedenom bode 1/, vyvodzoval zo skutočnosti, že v súdnomspise sa nenachádza žiadna písomná nájomná zmluva a jej absencia má preukazovať, že žiadny nájomný vzťah nevznikol. Je toho názoru, že v prípade, ak nájomný vzťah platne vznikol, tak mal byť skutok 1/, správne právne posúdený ako trestný čin sprenevery, a nie ako trestný čin podvodu.
Z vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd rozsudkom vyslovil, že uznesením krajského súdu bol porušený zákon v jeho neprospech, aby zrušil uznesenie krajského súdu a rozsudok okresného súdu vo výrokoch o vine a treste a okresnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad (ďalej tiež „prokurátor"), ktorý navrhol odmietnuť jeho dovolanie podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku. K tvrdeniu, že bol usvedčený „len" na podklade nepriamych dôkazov, prokurátor uviedol, že v konaní zabezpečené a pred súdom vykonané dôkazy tvoria logickú a presvedčivú reťaz preukazujúcu podvodný úmysel obvineného, ktoré dôkazy spoľahlivo vyvracajú jeho obhajobu o údajnom zneužití jeho občianskeho preukazu, či e-mailovej adresy neznámou osobou. Ďalšie dokazovanie prostredníctvom elektronickej verzie e-mailu alebo elektronického podpisu na vkladovom liste tak, ako navrhoval obvinený nebolo potrebné, pretože dôkazy a skutočnosti poskytnuté S. W., a. s. nepochybne preukazujú skutočnosť, že to bol obvinený, ktorý prostredníctvom banky vložil na účet poškodeného depozit za prenájom minibagra. Pokiaľ obvinený poukazuje na odôvodnenie a namieta nezákonnosť spôsobu vykonania dôkazu v súvislosti s firemnou pečiatkou a jej označením, podľa názoru prokurátora danú námietku nemožno podriadiť pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku. V danom prípade sa môže jednať len o pisársku chybu, pretože v danej veci je nepochybné, že sa jedná o pečiatku spoločnosti F.I.M. a. s. Námietkou neskúmania duševného stavu obvineného sa zaoberal odvolací súd, ktorý uviedol z akých dôvodov neskúmal jeho psychický stav v čase spáchania skutku. Prokurátor túto argumentáciu obvineného považuje za rozpornú, pretože na jednej strane popiera spáchanie skutkov a na druhej strane namieta svoju nepríčetnosť počas ich páchania. Prokurátor ďalej uviedol, že v posudzovanom prípade bol nepochybne preukázaný úmysel obvineného získať do svojej dispozície minibager pod zámienkou uzavretia nájomnej zmluvy, za účelom obohatenia sa jeho predajom tretej osobe. Obvinený nikdy nemal záujem plniť zmluvné podmienky a o jeho úmysle svedčí to, že vo veľmi krátkom čase po ovládnutí veci, v dôsledku prenájmu minibagra, vykonal kroky smerujúce k jeho predaju tretej osobe. Uvedené preukazuje, že obvinený nemal záujem reálne uzatvoriť nájomnú zmluvu. Tento stav, či úmysel len poškodenému predstieral, a preto sa v danom prípade sa jedná o trestný čin podvodu a nie o spreneveru. Rozhodnutia súdov prokurátor považuje za zákonné a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
Podaním z 3. júla 2024 obvinený doplnil svoje dovolanie o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, t. j. z dôvodu, že mu mal byť uložený trest mimo rámca trestnej sadzby stanovenej zákonom. Namietal, že po novelizácii Trestného zákona s účinnosťou od 15. marca 2024 (po právoplatnosti rozhodnutia v jeho veci - pozn. dovolacieho súdu), bola ustanovená nová trestná sadzba pre podvod v ustanovení § 221 ods. 2 Trestného zákona, a to v rozmedzí sadzieb 0 až 4 roky trestu odňatia slobody a z toho dôvodu je toho názoru, že skôr právoplatne uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov je uložený mimo trestnej sadzby stanovenej zákonom.
Obvinený ďalej doplnil svoje dovolanie podaním z 24. novembra 2024, v ktorom opakoval svoje predchádzajúce tvrdenia a zároveň poukázal na civilné súdne konanie vedené na podklade jeho žaloby pred Mestským súdom Košice pod sp. zn. 69C/11/2023, v ktorom sa domáha určenia, že zmluva o nájme „nebola" a „nech mu vrátia depozit 2.500,- Eur". K doplneniu dovolania pripojil písomné vyjadrenie žalovanej Ing. X. z 22. februára 2024 k uvedenej žalobe. Súčasne podal návrh na prerušenie výkonu trestu odňatia slobody do rozhodnutia o jeho dovolaní, ktorý odôvodnil dĺžkou konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd") ako súd dovolací [§ 377 Trestného poriadku] pred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podane´ proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], bolo podane´ prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), osobouoprávnenou na jeho podanie [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku). Zistil ďalej, že dovolanie spĺňa obligatórne obsahove´ náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku).
Najvyšší súd zároveň dospel k záveru, že podane´ dovolanie obvineného U. X. je potrebne´ odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože je zrejme´, že nie sú splnene´ dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku [§ 382 písm. c) Trestného poriadku].
V prvom rade je potrebné uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené len k náprave najzásadnejších a zákonom taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 57/2007]. Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu a nepredstavuje „ďalšie odvolanie". (Primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/67/2018, 4Tdo/17/2019, 4Tdo/23/2019, 5Tdo/85/2017, 5Tdo/7/2020.).
Pritom platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, vád a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu príslušného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku. Nestačí, ak podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pokiaľ v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu (pozri napr. odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v Zbierke pod č. 51/2014). Zároveň treba uviesť, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku, sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku), a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 120/2012-I). Inými slovami povedané, pri zisťovaní dôvodov dovolania dovolacím súdom je rozhodujúca ich vecná špecifikácia dovolateľom a nie ich označenie podľa § 371 Trestného poriadku.
Podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom.
Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku sa vzťahuje k dokazovaniu ako najdôležitejšej fáze trestného konania. Týka sa predovšetkým vykonávania dôkazov súdom, ale zahŕňa aj predchádzajúce dve štádiá, teda ich vyhľadávanie a zabezpečovanie, lebo dôkazy zadovážené v rozpore so zákonom, eventuálne získané nezákonným donútením alebo hrozbou, nie sú v trestnom konaní použiteľné a hodnotiteľné. V rámci uvedeného dovolacieho dôvodu sa preto skúma predovšetkým postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri získavaní a vykonávaní tých dôkazov, ktoré slúžili ako podklad pre rozhodnutie vo veci (primerane rozhodnutia najvyššieho súdu napríklad sp. zn. 3Tdo/26/2017, 3Tdo/39/2019, 4Tdo/88/2015).
V danom prípade obvinený v súvislosti dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku uvádzal námietky, ktoré sa netýkali spôsobu vykonávania dôkazov, ktoré slúžili ako podklad pre rozhodnutie súdov v danej trestnej veci. Obvinený v podstate namietal, že neboli a podľa jeho názoru mali byť vykonané aj iné, ďalšie dôkazy, a to dôkazy týkajúce sa jeho duševného stavu v inkriminovanom čase, týkajúce sa elektronického podpisu na vkladovom liste depozitu 2.500,-Eur v S. a týkajúce sa elektronickej verzie e-mailov odoslaných z adresy fimpoprad@gmail.com. Obvinenýmvytýkané vady svojím obsahom stoja mimo rámca ním uplatňovaného dovolacieho dôvodu, pretože sa netýkajú dôkazov, na podklade ktorých súdy rozhodli a vo svojej podstate sa jedná o výhrady k rozsahu vykonaného dokazovania, keď zastáva názor, že mali byť vykonané aj iné, ďalšie dôkazy ako tie, na ktorých súdy založili svoje rozhodnutia. V neposlednom rade dovolací súd pripomína, že obvinený pred skončením dokazovania na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom, do ktorého je sústredené jadro dokazovania v trestnom konaní, nemal ďalšie návrhy doplnenie dokazovania. Taktiež jeho námietka založená na tvrdení, že v odôvodnení uznesenia krajského súdu je firemná pečiatka označená, raz ako „F.I.M. Poprad, a.s." a následne ako „F.I.M. a.s." nie je z hľadiska zákonného rámca dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku relevantná.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, dovolanie možno podať ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie situácia spočívajúca v tom, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiaden trestný čin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho/miernejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda skutočnosť, že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu (primerane napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Tdo/29/2018, 2Tdo/6/2019, 5Tdo/48/2018). Dovolací dôvod podľa § 371 ods.1 písm. i) Trestného poriadku teda slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb a jeho znenie za bodkočiarkou vylučuje možnosť úspešne sa domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené, s výnimkou uvedenou v ustanovení § 371 ods. 3 Trestného poriadku.
Inak povedane´, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému skôr konajúcimi súdmi, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru a nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov - ich posudzovanie je dominanciou konania odvolacieho. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú na preskúmanie rozhodnutí súdu druhého stupňa [primerane uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2Tdo/7/2018 z 3. septembra 2018 (publikované v Zbierke pod číslom 96/2018)].
Pokiaľ dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie skutku uvedeného v bode 1/, dovolací súd vychádzajúc z obsahu skutkovej vety „s predchádzajúcim úmyslom konať v rozpore s obchodnými podmienkami a seba obohatiť...vylákal pracovný stroj - minibager pod zámienku jeho dočasného užívania..." konštatuje, že argumentácia obvineného je neopodstatnená, pretože uzatváral ústnu nájomnú zmluvu s poškodeným s „predchádzajúcim" podvodným úmyslom, teda v úmysle vylákať požičanie minibagra s prestieraním, že ho chce v dohodnutý čas poškodenému aj vrátiť, hoci ho v skutočnosti a od samého počiatku chcel získať do svojej dispozície (fakticky ho ovládnuť) a následne sa protiprávne obohatiť jeho predajom. Nejednalo sa teda o prípad, keby sa daný pracovný nástroj dostal do dispozície obvineného bez predchádzajúceho podvodného úmyslu (napr. zverením veci zamestnancovi na podklade dohody o hmotnej zodpovednosti etc. - pozri aj R 106/1953). Trestný čin sprenevery, na rozdiel od trestného činu podvodu, predpokladá, že sa cudzia vec dostane do dispozície páchateľa bez predchádzajúceho úmyslu naložiť s cudzou, zverenou vecou ako vlastnou. Pokiaľ obvinený v dovolaní uvádzal, že jeho vina vo vzťahu ku skutku v bode 1/ bola vyslovená na podklade nepriamych dôkazov treba zdôrazniť, že súdy môžu vinu páchateľa konštatovať aj na podklade iba nepriamych dôkazov (vid R 38/1968-IV).
Nad rámec vyššie uvedených úvah dovolací súd konštatuje, že predmetné skutky nemali byť posúdené ako pokračovací trestný čin, ale ako jeden samostatný trestný čin, keďže podstatný následokpodvodného konania obvineného je vyjadrený najmä v skutku v bode 2 tým, že obvinený po faktickom získaní minibagra de facto tento obratom 18. septembra 2021 predal poškodenému S. L., ktorý mu vyplatil zálohu kúpnej ceny vo výške 9.000,- Eur. Pokiaľ ide o škodu v bode 1/ voči spoločnosti MaS Technik, s. r. o., k tejto škode nedošlo, pretože včasnou reakciou príslušníkov Policajného zboru SR bol minibager zaistený a následne vrátený vlastníkovi - spoločnosti MaS Technik, s. r. o., Žilina. V zmysle § 371 ods. 5 Trestného poriadku dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného. Zistená nesprávnosť v danom prípade nemá žiaden právny význam, pretože uvedené porušenie zákona postavenie obvineného zásadne neovplyvnilo.
Podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákona za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
Vyššie citovaný dovolací dôvod, môže byť naplnený v dvoch alternatívach spočívajúcich v tom, že obvinenému bol uložený trest vo výmere mimo trestnej sadzby stanovenej Trestným zákonom pre trestný čin týkajúci sa obvineného, alebo taký druh trestu, ktorý trestný zákon nepripúšťa. V danom prípade bol obvinenému uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona účinného v čase vyhlásenia uznesenia krajského súdu (27. apríla 2023), ktorý za spáchanie trestného činu podľa § 221 ods. 3 písm. a) Trestného zákona ustanovoval trestnú sadzbu trestu odňatia slobody v rozmedzí s dolnou hranicou 3 roky a hornou hranicou 10 rokov. S ohľadom na uvedené je obvinenému uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, tak prípustný z hľadiska druhu a výmery trestu, ako aj v rámci Trestným zákonom ustanovenej trestnej sadzby (3 až 10 rokov) účinného v čase vyhlásenia rozhodnutia krajského súdu.
Vzhľadom na to, že obvinený U. X. námietkami, ktoré uviedol vo svojom dovolaní zjavne nenaplnil žiaden dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. a) až písm. n) Trestného poriadku, najvyšší súd na neverejnom zasadnutí jeho dovolanie podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.



