4Tdo/87/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Petra Hatalu na neverejnom zasadnutí v Bratislave 28. júla 2016 v trestnej veci obvineného K. I. a spol., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. o dovolaní, ktoré podal obvinený K. I. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 8. októbra 2014, sp. zn. 1 To 104/2014, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného K. I. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 25. marca 2014, sp. zn. 5 T 131/2009, bol obvinený K. I. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., spolu s obvineným W. J., ktorý bol uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v D., na J. ulici č. XX, v byte číslo XX, obžalovaný K. I. od presne nezisteného obdobia začiatkom roka 2009 do 16. apríla 2009 neoprávnene prechovával heroín a pervitín, následne ich predával ďalším osobám za sumu 7 eur za jednu dávku, pričom obžalovaný W. J. po tom, čo sa nasťahoval do bytu číslo XX na J. ulici v D., od presne nezisteného obdobia, cca od 10. apríla 2009 do 16. apríla 2009, predával ďalším osobám heroín a pervitín, zadovážený obžalovaným K. I., peniaze odovzdával obžalovanému K. I., pričom pri domovej prehliadke vykonanej dňa 16. apríla 2009 v byte číslo XX na J. ulici XX v D. boli zaistené:

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom, obsahujúce svetloružový kryštalický materiál s hmotnosťou 1178 mg s priemernou koncentráciou 76/4 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúcim 900 mg absolútneho metamfetamínu, čo podľa znaleckého posudku KEÚ PZ zodpovedá 23 obvykle jednorazovým dávkam drogy,

- hnedočierny práškový materiál v 15 papierových skladačkách s celkovou hmotnosťou 1177 mg, s priemernou koncentráciou 12,4 % hmotnostných heroínu, obsahujúci 146 mg absolútneho heroínu, čopodľa znaleckého posudku KEÚ PZ zodpovedá 15 obvykle jednorazovým dávkam drogy, svetlohnedý práškový materiál v 23 papierových skladačkách s celkovou hmotnosťou 1278 mg, s priemernou koncentráciou 13,5 % hmotnostných heroínu, obsahujúci 174 mg absolútneho heroínu, čo podľa znaleckého posudku KEÚ PZ možno považovať za 23 jednorazových dávok drogy s nižším obsahom účinnej látky, svetlohnedý práškový materiál v papierovej skladačke s hmotnosťou 129 mg s priemernou koncentráciou 16,5 % hmotnostných absolútneho heroínu, čo možno podľa znaleckého posudku považovať za 1 obvykle jednorazovú dávku drogy, pričom heroín (diacetylmorfín) je zaradený v zmysle Zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok a metamfetamín je zaradený v zmysle Zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, a obžalovaný K. I. sa uvedeného skutku dopustil aj napriek tomu, že bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1 T 21/00, zo dňa 24. septembra 2002 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 To 60/02 zo dňa 12. februára 2003 právoplatne odsúdený pre trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005.

Okresný súd obvinenému K. I. podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím, § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 5 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. súd obvinenému uložil aj trest prepadnutia veci, a to finančnej čiastky 540,- Eur vlastníkom ktorej sa podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. stal štát.

Podľa § 76 ods. 1, ods.2 Tr. zák. mu bol uložený aj ochranný dohľad na 3 roky.

Krajský súd v Bratislave na podklade odvolania obvineného K. I., (ako aj odsúdeného W. J.) podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil vo vzťahu k obvinenému K. I. vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a ochrannom dohľade.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. mu podľa § 172 ods. 2 a § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil súd obvineného do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. mu súd uložil aj ochranný dohľad v trvaní troch rokov.

Proti uvedenému rozsudku podal obvinený K. I. prostredníctvom svojej obhajkyne dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., teda že zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu, § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., teda že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Obvinený v dovolaní z väčšej časti zopakoval výhrady obsiahnuté v odôvodnení odvolania. Namietal, že zo strany súdov došlo zásadným spôsobom k porušeniu jeho práva na obhajobu, keď ignorovali jeho výhrady k zákonnosti dôkazov získaných v prípravnom konaní a o takéto nezákonné dôkazy opreli záver o jeho vine. Ďalej namietal nesprávne vyhodnotenie výpovedí svedkov a tiež skutočnosť, že popisskutkovej vety prvostupňovým súdom je nedostatočný, pretože v skutkovej vete absentuje popis jeho viny vo vzťahu k prechovávaniu a distribuovaniu omamných a psychotropných látok.

Konkrétne dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., teda porušenie jeho práva na obhajobu obvinený oprel o tvrdenie, že krajský súd výroky o jeho vine a treste riadne neodôvodnil, pretože odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je „arbitrárne a svojvoľné“ v rozpore s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. a v tejto časti dovolania doslovne citoval niektoré časti odôvodnenia rozsudku krajského súdu. Podľa jeho názoru konajúce súdy prijali nesprávny záver pri hodnotení výpovedí svedkov X. D. a K. C. a nevysporiadali sa ani s jeho námietkou poukazujúcou na ovplyvňovanie svedkov X. C. a K. V.. Obvinený v časti svojej dovolacej argumentácie ad1/ žiadal o „preskúmanie odôvodnenia z toho hľadiska, či odôvodnenie napadnutého rozhodnutia reflektuje požiadavky zákonnosti, argumentačnej koherentnosti a neobsahuje prejavy svojvôle, nakoľko má za to, že Krajský súd v Bratislave porušil jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnuti“.

V časti dovolania označenej III. ad 2/ obvinený namietal, že v rámci konania na okresnom i krajskom súde nebolo vyhovené jeho návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne K. D.. V nadväznosti na citácie časti dôvodov rozsudku krajského súdu týkajúce sa spôsobu vykonania domovej prehliadky uviedol, že tvrdenia súdu sú interpretované nepravdivo a aj v tejto časti namietal spôsob odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. V danej súvislosti poukázal na to, že na tlačive „Poučenie pre nezúčastnenú osobu a figuranta podľa § 30 TP“ nie je uvedené ČVS a žiaden identifikátor príslušníka orgánu činného v trestnom konaní, ktorý dal tlačivo údajnej zúčastnenej osobe podpísať. Ďalej dôvodil, že nebolo preukázané, že osoba W. J. bol prítomný pri vykonávaní domovej prehliadky a súdy potom túto osobu ani nevypočuli. Takýto postup obvinený považuje za nezákonný, v rozpore s ustanovením § 105 ods. 2 Tr. por. o vykonávaní domovej prehliadky.

Vykonanie domovej prehliadky dňa 16. apríla 2009 na J. ulici v D. bolo podľa názoru dovolateľa nezákonné aj preto, že pri úkone nebola prítomná majiteľka nehnuteľnosti a v spise sa nenachádza ani potvrdenie doručenia jej upovedomenia o vykonaní domovej prehliadky a ani poučenie o práve jej účasti na tomto úkone. V takomto postupe orgánov činných v trestnom konaní vidí porušenie zákona vyvolávajúcom pochybnosti o zákonnosti celého úkonu.

V ďalšej časti dovolacej argumentácie obvinený dôvodil, že ak bol vypočutý ako svedok a neskôr v procesnom postavení obvineného, jeho výpoveď urobená v postavení svedka je v ďalšom priebehu konania nepoužiteľná. V prípade, že sa takáto výpoveď dôkazne použila, tak takýto postup bol nezákonný a aj v priebehu konania ho namietal.

Obvinený opakovane namietal hodnotenie výpovedí svedkov X. C. a K. V., pričom tvrdil, že súdy sa nevysporiadali s „námietkami ovplyvňovania svedkov“. Dôvodil, že tieto dôkazy je nutné označiť za nezákonné podľa doktríny „ovocia z otráveného stromu“.

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. obvinený vyjadril názor, že súdom prvého stupňa a ani odvolacím súdom nebolo preukázané, že by omamné látky predával resp. obchodoval s nimi. Podľa jeho názoru svedecké výpovede nestačia, najmä, ak ide o rozporné výpovede osôb závislých na drogách. V danej súvislosti dôvodil, že popis skutkových okolností vo vzťahu k distribúcii drogy prvostupňovým súdom je nedostatočný, pretože pod pojmom prechovávanie drogy nie je možné automaticky rozumieť aj jej predávanie. V skutkovej vete tak chýba „akýkoľvek popis jeho viny, či už vo vzťahu k prechovávaniu alebo samotnému distribuovaniu omamných a psychotropných látok a prekurzorov“.

V závere dovolania obvinený žiadal, aby dovolací súd vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (nesprávne uvedené uznesením) z 8. októbra 2014, sp. zn. 1 To 104/2014 a konaním, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo bol porušený zákon v neprospech obvineného, aby zrušil napadnutý rozsudok, ako aj rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 25. marca 2014, sp. zn. 5 T 131/2009 a prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol a to v inomzložení senátu ako v pôvodnom konaní.

V zmysle § 376 Tr. por. sa k dovolaniu vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava, ktorý vo svojom písomnom podaní prezentoval názor, že obvinený v dovolaní uviedol argumentáciu, obsahom ktorej je jeho pohľad na hodnotenie a rozsah dokazovania vykonaného prvostupňovým resp. doplneného a vykonaného odvolacím súdom. Vo vzťahu ku všetkým prezentovaným dôvodom vyplýva, že dovolanie smeruje nie len k revízii skutkových zistení, ale aj proti súdmi vykonanému hodnoteniu dôkazov, rozsahu vykonaného dokazovania a obsahu a rozsahu vlastných právnych úvah súdov, ktorými sa spravovali súdy pri hodnotení vykonaných dôkazov. Podľa ustálenej judikatúry dovolanie smerujúce proti takýmto okolnostiam nie je prípustné.

Prokurátor ďalej uviedol, že skutok, tak ako bol vymedzený v skutkovej vete prvostupňového rozsudku, vyčerpáva všetky zákonné znaky trestného činu, pre ktorý bol obvinený trestne stíhaný, pričom rozhodnutia súdov reflektujú všetky požiadavky zákonnosti. Podľa jeho názoru sa súdy dostatočne vysporiadali so všetkými podstatnými námietkami obvineného. Keďže zastáva názor, že dôvody dovolania obvineného podľa § 371 Tr. por. nie sú splnené navrhol, aby bolo podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), za splnenia podmienok uvedených v § 373 Tr. por., v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Súčasne však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por., na ktorých naplnenie obvinený poukazuje v písomných dôvodoch dovolania.

Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu zabezpečujúcim „rovnosť zbraní“ medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom, ako žalobcom v trestnom konaní, na strane druhej. Táto základná zásada trestného konania je v Trestnom poriadku upravená v ustanovení § 2 ods. 9 Tr. por., vyplýva z čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a je garantovaná v ďalších významných právnych dokumentoch, akými sú Listina základných práv a slobôd a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Porušenie práva na obhajobu je podstatnou chybou konania. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku je však koncipovaný oveľa užšie, nie je ním akékoľvek (resp. každé) porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie tohto práva „zásadným spôsobom“. Pri posudzovaní, či v danom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, sú dôležité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo.

Je potrebné uviesť, že námietky, ktoré sú obsahom podaného dovolania, uplatňoval obvinený už v priebehu konania na súde prvého stupňa, ako aj v rámci odvolacieho konania, pričom týmito námietkami sa oba súdy v potrebnom rozsahu zaoberali, a preto v tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na podrobné zdôvodnenia oboch rozsudkov.

Dovolací súd po preštudovaní spisového materiálu nezistil žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že by v priebehu celého trestného konania došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu. Naopak právo obvineného na obhajobu bolo v priebehu trestného konania zachované, pričom obvinený mal možnosťzúčastňovať sa pojednávaní a uplatňovať svoje práva či už osobne, alebo prostredníctvom obhajcu, pričom toto svoje právo v priebehu konania aj aktívne využíval.

Obvinený polemizujúc s niektorými časťami odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu namietal, že porušenie jeho práva na obhajobu bolo zapríčinené nedostatočným, arbitrárnym odôvodnením odsudzujúcich rozhodnutí a žiadal ich preskúmanie v tejto ich časti. V ďalšej časti namietal, že v konaní pred súdmi došlo k zamietnutiu jeho návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne K. D..

K námietke dovolateľa ohľadom nevykonania navrhnutého dôkazu, posudzovania vierohodnosti dôkazov a spôsobu ich hodnotenia zo strany súdov dovolací súd konštatuje, že proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania), je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú. Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť ako dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Dovolací súd konštatuje, že v priebehu celého konania postupovali konajúce súdy v súlade so zákonom, zaoberali sa návrhmi strán na doplnenie dokazovania a pred skončením dokazovania zdôvodnili, ktoré dôkazy v zmysle § 272 ods. 3 Tr. por. nevykoná.

Neobstoja ani námietky obvineného vo vzťahu k odôvodneniu rozsudku Krajského súdu v Bratislave, resp.odôvodneniu vo vzťahu k rozsudku súdu prvého stupňa.

Podľa § 371 ods. 7 Tr. por. dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ako je to zrejmé z obsahu dovolania obvinený uviedol značne obsiahle citácie odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu a k nim uvádza hodnotenie zodpovedajúce jeho subjektívnym predstavám. Namietané odôvodnenia rozhodnutí súdov nie je možné v rámci konania o dovolaní, ako o mimoriadnom opravnom prostriedku žiadnym spôsobom revidovať.

Rovnako nie je možné akceptovať ani námietky obvineného, týkajúce sa domovej prehliadky, ktorá bola podľa jeho názoru vykonaná v rozpore so zákonom.

Z obsahu relevantných častí trestného spisu je zrejmé, že trestné stíhanie tzv. “vo veci„ podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Tr. por. bolo začaté uznesením vyšetrovateľa polície z 3. apríla 2009, ČVS: PPZ-19/BOK- C-2009 (č. l. 3) a následne bolo vznesené obvinenie obvinenému K. I. uznesením vyšetrovateľa zo 17. apríla 2009. V nadväznosti na to bol obvinený vypočutý v procesnom postavení zadržanej - podozrivej osoby a ešte v ten istý deň ako obvinený aj za prítomnosti svojho obhajcu (kedy využil svoje právo nevypovedať).

Svedkovia X. C. bola vypočutá v prípravnom konaní dňa 17. júna 2009 a K. V. bol vypočutý 16. júna 2009. Ich výpovede, resp. ich hodnotenie zo strany súdov odvolávajúc sa na ich neskoršie výpovede obvinený namietal z dôvodu ich údajného ovplyvňovania. Ani tieto námietky obvineného nie je možné reflektovať ako dôvodné. Svedkovia boli vypočutí za prítomnosti jeho obhajcu, navyše k spôsobu vedenia výsluchov bol v procesnom postavení svedka vypočutí na hlavnom pojednávaní súdu prvéhostupňa vyšetrovateľ, ktorý výsluchy viedol. Trestný spis neobsahuje žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné hodnotiť vykonanie týchto dôkazov contra lege. Oba konajúce súdy sa v odôvodneniach svojich rozhodnutí potom dôsledne zaoberali predmetnými námietkami obvineného a konzekventným spôsobom sa vysporiadali s otázkou ich hodnotenia. V danej súvislosti najvyšší súd len marginálne opätovne pripomína, že v rámci dovolacieho konania nie je možné vykonávať akékoľvek prehodnocovanie vykonaných dôkazov.

Pokiaľ sa týka dovolacích námietok obvineného vo vzťahu k domovej prehliadke vykonanej v prípravnom konaní treba uviesť nasledovné:

Na podklade príkazu na vykonanie domovej prehliadky sudcu pre prípravné konanie Okresného sudcu Bratislava II zo 7. apríla 2009, sp. zn. OSBAII-V-23-1/2009 (č.l. 175), bola domová prehliadka vykonaná v byte obytného domu v D. na J. ulici č.XX, X. poschodie v byte č.XX, ktorého vlastníčkou je X. Z..

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky zo 16. apríla, ČVS: PPZ-19/BOK-C-2009 (č.l. 179) vyplýva, že domovú prehliadku vykonal vyšetrovateľ OV UBOK P PPZ za prítomnosti obvineného, príslušníčky polície npor. Turbovej, kriminalistického technika a nezúčastnenej osoby W. J. (č. l. 180).

Podľa § 99 ods. 1 Tr. por. domovú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inom priestore slúžiacom na bývanie alebo v priestoroch k nim patriacich (obydlie) je vec dôležitá pre trestné konanie alebo že sa tam skrýva osoba podozrivá z trestného činu, alebo je potrebné vykonať zaistenie hnuteľných vecí na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody.

Podľa § 100 ods.1 Tr. por. nariadiť domovú prehliadku je oprávnený predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie. V neodkladných prípadoch tak môže namiesto príslušného predsedu senátu a v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie urobiť predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie, v ktorého obvode sa má prehliadka vykonať. Príkaz na domovú prehliadku musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. V príkaze sa uvedie opis veci alebo opis osoby, ktorá sa má zaistiť pri domovej prehliadke, ak je známa. Doručí sa vlastníkovi alebo užívateľovi obydlia pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu.

Podľa § 100 ods. 2 Tr. por. domovú prehliadku bez meškania vykoná orgán, ktorý ju nariadil, alebo na jeho príkaz policajt.

Podľa § 105 ods. 1 Tr. por. orgán vykonávajúci domovú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov, alebo prehliadku pozemku je povinný umožniť osobe, u ktorej sa taký úkon vykonáva, alebo niektorému dospelému členovi jej domácnosti alebo v prípade prehliadky iných priestorov aj jej zamestnancovi účasť pri prehliadke. O práve účasti pri prehliadke je povinný tieto osoby poučiť.

Podľa § 105 ods. 2 Tr. por. k výkonu domovej a osobnej prehliadky treba pribrať nezúčastnenú osobu. Orgán vykonávajúci prehliadku preukáže svoje oprávnenie.

V posudzovanej veci príkaz na domovú prehliadku bol vydaný dňa 7. apríla 2009 a bol v ňom dostatočne vymedzený jej účel, že v priestoroch bytu by mal obvinený prechovávať omamné alebo psychotropné látky. Z výroku príkazu sudcu pre prípravné konanie sú dostatočne zrejmé aj všetky ďalšie relevantné skutočnosti týkajúce sa tohto vyšetrovacieho úkonu.

Príkaz na domovú prehliadku v posudzovanom prípade obsahuje všetky zákonné náležitosti, je z neho zrejmý účel úkonu, v akých priestoroch bude vykonaný a kto prehliadku vykoná. Následne po jeho vydaní 16. apríla 2009 bol doručený vlastníčke bytu X. Z. a obvinenému.

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky vyplýva, že ako nezúčastnená osoba sa úkonu zúčastnil W.J., ktorý bol v zmysle § 30 Tr. por. riadne poučený (č. l. 180). Námietka obvineného, že nie je známe akým spôsobom mu bolo doručené predvolanie k výkonu domovej prehliadky, je z hľadiska zákonných požiadaviek výkonu tohto procesného úkonu irelevantná.

V danej súvislosti treba zdôrazniť, že pri úkone domovej prehliadky právo občana na rešpektovanie súkromia konkuruje povinnosti štátu predchádzať kriminalite, ako aj povinnosti zisťovať a odhaľovať trestné činy. Právo na súkromný život je obmedzené týmito zákonnými cieľmi štátu. V danom prípade je podstatnou okolnosťou, že prehliadkou bytu, ktorý obvinený užíval bol sledovaný legálny cieľ a tento zásah štátnej moci bol z hľadiska prevencie ďalšieho páchania závažnej trestnej činnosti nevyhnutný.

Najvyšší súd konštatuje, že v postupe orgánov činných v trestnom konaní, resp. konajúcich súdov nie je možné vidieť žiadne porušenie zákonných záruk spravodlivého procesu. Obsah trestného spisu neposkytuje žiaden podklad o tom, že by vyšetrovateľ v rámci prípravného konania a okresný, resp. krajský súd pri vykonávaní úkonov súdneho konania postupovali v rozpore s hore uvedenými zákonnými ustanoveniami, ako aj, že by vykonali relevantné dôkazy nezákonným spôsobom.

Dovolacími námietkami v časti dovolania označenej ako V., obvinený poukazuje na ustálenie skutkového stavu, resp. znenie skutkovej vety. Konkrétne namieta, že popis skutku v rozsudku súdu prvého stupňa je nedostatočný, pretože v ňom absentuje popis jeho viny, či už vo vzťahu k prechovávaniu drogy alebo jej distribuovaniu, čím odôvodňuje záver vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Dovolacím dôvodom podľa tohto zákonného ustanovenia je založenie rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožňuje ani s touto námietkou obvineného. Nie je celkom zrejmé, na základe akých skutočností obvinený dospel k svojej argumentácii, keďže zo znenia skutkovej vety rozsudku Okresného súdu Bratislava II vyplýva, že obvinený K. I. „neoprávnene prechovával heroín a pervitín a následne ich predával ďalším osobám“, pričom pri domovej prehliadke vykonanej 16. apríla 2009 v byte na J. ulici XX v D. boli zaistené konkrétne množstvá drogy.

Najvyšší súd opakovane pripomína, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. V trestnej veci obvineného K. I. to znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie, podľa ktorého obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými skutkovými závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Tieto skutkové okolnosti obsiahnuté v popise skutku potom poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1písm.c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., zo spáchania ktorého trestného činu bol obvinený uznaný vinným.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie totiž je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Vo vzťahu k námietke obvineného spočívajúcej v tvrdení, že súdy nemali brať do úvahy jeho výpoveď, ktorú urobil v postavení svedka najvyšší súd konštatuje, že zo zápisníc, ktoré sú obsahom trestného spisu vyplýva, že obvinený bol dňa 17. apríla 2009 zadržaný, bolo mu vznesené obvinenie a bol vypočutý v procesnom postavení podozrivej osoby. Následne v ten istý deň o 15.50 hod. ako bol vypočutý v procesnom postavení obvineného. Dňa 19. apríla bol predvedený pred sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava II, kedy po vypočutí za prítomnosti obhajcu bol vzatý do výkonuväzby.

Z vyššie uvedenej faktografie procesného postupu v rámci prípravného konania je zrejmé, že tento postup bol plne lege artis. Najvyšší súd nezistil žiadne porušenie zákona ani v štádiu súdneho konania. Tvrdenie obvineného, že súdy získavali informácie aj z jeho výpovede, ktorú urobil ako svedok nezodpovedá objektívnej skutočnosti. Z napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ako aj z rozsudku súdu prvého stupňa naopak vyplýva, že za dôkazne relevantnú bola považovaná jeho výpoveď z hlavného pojednávania okresného súdu, keďže v prípravnom konaní využil svoje právo nevypovedať.

Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci na neverejnom zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.