4Tdo/8/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Dany Wänkeovej, v trestnej veci proti obvinenému Z. C., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. mája 2018 v Bratislave, prerokoval dovolanie obvineného a takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. f) Tr. por. dovolanie obvineného Z. C. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo 16. júna 2015, sp. zn. 4T/53/2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 30. novembra 2015, sp. zn. 8To/97/2015 bol obvinený Z. C. uznaný za vinného zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. na skutkovom základe, ako je uvedený v tomto rozsudku. Za to mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody na šesť rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Košice I zo dňa 29. decembra 2014, sp. zn. 0T 209/2014, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 29. marca 2017, sp. zn. 6Nt/2/2017 bol podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietnutý návrh Z. C. na povolenie obnovy konania v predmetnej trestnej veci a uznesením Krajského súdu v Košiciach z 22. júna 2017, sp. zn. 6Tos/47/2017 bola jeho sťažnosť podaná proti tomuto rozhodnutiu zamietnutá (§ 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.).

Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Košiciach podal obvinený dovolanie, a to jednak vlastnoručne napísané (z 24. augusta 2017) a jednak prostredníctvom obhajkyne (z 3. januára 2018).

K dovolaniu podala písomné vyjadrenie prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice I, v ktorom v podstate uviedla, že odsudzujúci rozsudok považuje za zákonný a má za to, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. uplatnený obvineným Z. C. daný nie je. Preto navrhla, aby dovolací súd dovolanie Z. C. podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.

Predseda senátu dovolacieho súdu podľa § 381 Tr. por. nariadil neverejné zasadnutie, na ktorom súd zistil, že v predmetnej veci dovolanie nie je prípustné.

Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti rozhodnutiu súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená.

Obvinený Z. C. sa dovolaním domáhal zrušenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť proti rozhodnutiu okresného súdu o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania. Takéto rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktorým bola vec právoplatne skončená, a preto dovolanie proti nemu podané nie je prípustné.

Zákonom č. 262/2011 došlo k zmene ustanovenia § 368 Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

Podľa § 368 ods. 2 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Podľa § 382 písm. f) Tr. por. (v znení účinnom od 1. septembra 2011) dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Ako je zrejmé z vyššie citovaného ustanovenia § 368 ods. 2 Tr. por., zákon taxatívne vymenúva rozhodnutia, proti ktorým je dovolanie prípustné (ide o tzv. meritórne rozhodnutia, teda rozhodnutia vo veci samej). Medzi nimi nie je uznesenie, ktorým súd rozhodol o návrhu na povolenie obnovy konania, resp. uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o sťažnosti proti takémuto uzneseniu. Tieto rozhodnutia sú z prieskumnej povinnosti dovolacieho súdu vylúčené.

Vzhľadom na nesplnenie jednej zo základných procesných podmienok dovolania preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podané dovolanie Z. C. odmietol na neverejnom zasadnutí, a to bez preskúmania veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.