4Tdo/79/2024

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Dušana Krč-Šeberu, a JUDr. Dušana Szabóa v trestnej veci obvineného C. D., pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 15. januára 2025 v Bratislave, o dovolaní obvineného C. D. proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 8. augusta 2024, sp. zn. 1Ntro/1/2024, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku dovolanie obvineného C. D. o d m i e t a.

Odôvodnenie

Uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej aj „krajský súd") z 8. augusta 2024, sp. zn. 1Ntro/1/2024 bola podľa § 55 ods. 5 písm. a) Trestného poriadku sťažnosť obvineného C. D. (ďalej aj „obvinený") pre nečinnosť zamietnutá, pretože zo strany súdu nedošlo k prieťahom.

Proti naposledy uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený C. D. vo svoj prospech, prostredníctvom svojej obhajkyne, JUDr. Ing. Eleny Divko, PhD., advokátky so sídlom v Skalici, Gorkého 1/A, dovolanie, a to z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného poriadku.

V písomných dôvodoch podaného dovolania s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva (Mucha proti Slovenskej republike), namietal zaujatosť sudkyne JUDr. Evy Kyselovej z tam rozvedených dôvodov.

S poukazom na vyššie uvedené obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom rozhodol tak, že:

Krajský súd v Žiline v konaní pod sp. zn. 1Ntro/1/2024 porušil ústavné právo obvineného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 55 ods. 4 Trestnéhoporiadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky ruší uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1Ntro/1/2024 zo dňa 8. augusta 2024, nariaďuje Krajskému súdu v Žiline, aby vo veci konal a na základe dôkazov a aktuálneho stavu veci vydal nové uznesenie. Najvyšší súd Slovenskej republiky vydáva predbežne opatrenie, ktorým nariaďuje predsedovi senátu Okresného súdu Žilina JUDr. Marekovi Bartkovi, aby vo veci pod sp. zn. 48T/30/2020 nevytyčoval žiadne termíny a neviedol žiadne pojednávania až do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina, ktorý s poukazom na § 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku konštatoval, že dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné (o sťažnosti pre nečinnosť okresného súdu).

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky obvineným podané dovolanie podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania a zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

V zmysle § 368 ods. 2 Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Z citovaných ustanovení je zrejmé, že dovolanie je jedným z mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré možno podať iba proti takzvaným meritórnym rozhodnutiam, teda rozhodnutiam vo veci samej, ktorými sa trestné stíhanie končí, a ktoré sú výslovne vymenované v ustanovení § 368 ods. 2 Trestného poriadku. Prípustnosť dovolania teda nie je možné vyvodzovať len z izolovaného znenia ustanovenia § 368 ods. 1 Trestného poriadku bez súčasného použitia jeho odseku 2, pretože naposledy spomínané ustanovenie (§ 368 ods. 2 Trestného poriadku) na odsek 1 výslovne odkazuje.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov v právnom štáte, preto je jeho použitie len mimoriadne, výnimočné a je obmedzené na nápravu len tých najzásadnejších vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne ovplyvniť trestné konanie [primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom 57/2007]. Preto dovolanie nie je prípustné voči všetkým rozhodnutiam súdov vydávaným v priebehu celého konania, ale len, ako to už bolo vyššie uvedené, proti ich meritórnym rozhodnutiam výslovne vymenovaným v § 368 ods. 2 Trestného poriadku.

Keďže dovolanie obvineného C. D. bolo podané proti rozhodnutiu súdu, proti ktorému jeho podanie nieje prípustné, najvyššiemu súdu nezostávalo nič iné, len podané dovolanie na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku odmietnuť.

Na základe vyššie uvedených dôvodov preto senát najvyššieho súdu jednomyseľne rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.