4Tdo/78/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného G. A. a spol. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c), e) Tr. zák. s použitím § 138 písm. j) Tr. zák., o dovolaní obvineného F. O. podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. Pavla Novotného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 15. apríla 2014, sp. zn. 1 To 12/2014, na neverejnom zasadnutí konanom 14. decembra 2016, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného F. O. sa odmieta.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo z 25. októbra 2013, sp. zn. 4 T 107/2012, boli obvinení G. A., D. Š.Á. a F. B. uznaní za vinných zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 2 písm. c) (s poukazom na § 138 písm. j), písm. e) Tr. zák., obvinená T. X. za vinnú zo spáchania pokračovacieho zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zák. a obvinený F. O. za vinného zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 2 písm. c) (s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zák.), a to na skutkovom základe uvedenom v skutkovej vete výrokovej časti citovaného rozsudku.

Obvinený G. A. bol za to podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j), l), § 38 ods. 3 a § 39 ods. 1 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu bol uložený aj trest prepadnutia veci osobného motorového vozidla značky MAZDA 323, ev. č. Z. XXX B.. Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. bolo vyhlásené, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. mu bol uloženýochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.

Obvinenej T. X. bol za to podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j) a § 38 ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bola na výkon trestu zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. jej bol uložený ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.

Obvinená D. Š. bola za to podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j) a § 38 ods. 3 Tr. zák. odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bola na výkon trestu zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. jej bol uložený ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov a zároveň podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Obvinenému F. O. bol za to podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov a 5 (päť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.

Obvinený F. B. bol za to podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 37 písm. m) a § 38 ods. 4 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.

Na podklade odvolaní všetkých piatich obvinených a prokurátora Krajský súd v Žiline rozsudkom z 15. apríla 2014, sp. zn. 1 To 12/2014, rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Námestovo z 25. októbra 2013, sp. zn. 4 T 107/2012, v spojení s uznesením Okresného súdu Námestovo z 29. novembra 2013, sp. zn. 4 T 107/2012. Zároveň na základe § 322 ods. 3 Tr. por. uznal: obvineného G. A. za vinného zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c), e) Tr. zák. s použitím § 138 písm. j) Tr. zák., obvinenú T. X. za vinnú zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. e) Tr. zák., obvinenú D. Š. za vinnú zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c), e) Tr. zák. s použitím § 138 písm. j) Tr. zák., obvineného F. O. za vinného zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s použitím § 138 písm. j) Tr. zák., a obvineného F. B. za vinného zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c), e) Tr. zák. s použitím § 138 písm. j) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

obvinená D. Š. si od presne nezistenej doby, minimálne od marca 2011 do 03. decembra 2011, neoprávnene obstarávala sčasti z doposiaľ nezisteného zdroja metamfetamín a rastliny obsahujúce konopu a tieto balila spravidla v mieste trvalého pobytu do užívateľských balení a následne ich dopravovala a predávala konzumentom v okrese Z. a K., a to minimálne F.C. K., nar. XX.XX.XXXX, F. V., nar. XX.XX.XXXX, F. K., nar. XX.XX.XXXX, E. K., nar. XX.XX.XXXX, P. A., nar. XX.XX.XXXX, K. P., nar. XX.XX.XXXX, E. P., nar. XX.XX.XXXX, X. O., nar. XX.XX.XXXX, J. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorému niekedy dávala metamfetamín aj zadarmo, pričom minimálne časť metamfetamínu v období od 25. júla 2011 do 03. decembra 2011 nakupovala od obvineného F. B., ktorý ho neoprávnene nadobúdal z doposiaľ nezisteného zdroja a predával nielen obvinenej D. Š., ale ajobvinenej T. X., pričom odovzdanie metamfetamínu realizoval buď sám alebo prostredníctvom G. A., ktorý metamfetamín vozil obvineným D. Š. a T. X., niekedy aj na základe ich požiadavky, a to na rôznych motorových vozidlách spravidla z J. do Z. a L. A.Z., kde zvyčajne zaň od obvinených prevzal kúpnu cenu a tú potom odovzdal obvinenému F.H. B., pričom obvinený G. A. vykonal od 03. augusta 2011 do druhej polovice mesiaca november 2011 minimálne 15 rozvozov metamfetamínu a od obvinenej D. Š. prevzal za metamfetamín každý týždeň minimálne 300,- Eur, pričom raz od nej prevzal 1 500,- Eur, t.j. spolu od nej prevzal minimálne 5 700,- Eur, a od obvinenej T. X. prevzal za metamfetamín týždenne minimálne 300,-Eur, pričom minimálne raz od nej prevzal 600,- Eur, t.j. spolu od nej prevzal minimálne 4 800,- Eur, a obvinený G. A. metamfetamín niekedy aj dával, nie je zrejmé, či zdarma, obvinenej T. X., a obvinený F. O. od presne nezistenej doby do 03. decembra 2011 z presne nezisteného zdroja neoprávnene nadobúdal metamfetamín a rastliny obsahujúce konopu a tieto následne predával a niekedy aj rozvážal konzumentom prinajmenšom v okrese Z. a L. A., a to minimálne F. P., nar. XX.XX.XXXX, P. A., nar. XX.XX.XXXX, J. U., nar. XX.XX.XXXX, P. O., nar. XX.XX.XXXX, K. P., nar. XX.XX.XXXX, E. P., nar. XX.XX.XXXX, X. O., nar. XX.XX.XXXX, pričom len svedkovi K. P. predal najmenej 14 obvykle jednorazových dávok metamfetamínu, pri domovej prehliadke vykonanej 03. decembra 2011 bolo v záhrade za hospodárskou budovou u obvineného F. B., rod. A., zaistených spolu celkom 27,67 g hydrochloridu metamfetamínu s obsahom účinnej látky metamfetamín báza od 73,9 % hmotnostných až do 77,4 % hmotnostných, a teda obvinený F. B. od presne nezisteného dňa až do vykonania domovej prehliadky prechovával najmenej 534 obvykle jednorazových dávok metamfetamínu v hodnote najmenej 5 230,- Eur, pri domovej prehliadke vykonanej 03. decembra 2011 u D. Š. bolo zaistených spolu celkom 3,21 g materiálu obsahujúceho látky kanabinoidného typu - tetrahydrokanabinol a iné s obsahom THC od 6,7 % hmotnostných až do 18,8 % hmotnostných, a teda obvinená D. Š. od presne nezisteného dňa až do vykonania domovej prehliadky prechovávala najmenej 6 obvykle jednorazových dávok konopy v hodnote najmenej 30,- Eur, pri domovej prehliadke vykonanej 03. decembra 2011 bolo v podprsenke u D. Š. zaistených spolu celkom 0,239 g hydrochloridu metamfetamínu s obsahom účinnej látky metamfetamín báza od 73,2 % hmotnostných až do 73,7 % hmotnostných, a teda obvinená D. Š. od presne nezisteného dňa najskôr v aute a následne vo svojej podprsenke prechovávala najmenej 4 obvykle jednorazové dávky metamfetamínu v hodnote najmenej 40,- Eur, pri domovej prehliadke vykonanej 03. decembra 2011 bolo u obvinenej T. X. a obvineného F. O. zaistených 0,04 g hydrochloridu metamfetamínu s obsahom účinnej látky metamfetamín báza 75,0 % hmotnostných, a teda obvinená T. X. a obvinený F. O. od presne nezisteného dňa až do vykonania domovej prehliadky prechovávali najmenej 1 obvykle jednorazovú dávku metamfetamínu v hodnote najmenej 10,- Eur, pričom podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov patrí metamfetamín do II. skupiny psychotropných látok, rastliny rodu Cannabis (konopa) patria do I. skupiny omamných látok a tetrahydrokanabinol (THC) ako hlavná aktívna zložka konopy je zaradený do I. skupiny psychotropných látok.

Obvineného G. A. za to krajský súd odsúdil podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov a podľa § 77 ods. 1 písm. b) Tr. zák. povinnosť dvakrát v kalendárnom mesiaci sa osobne hlásiť u probačného a mediačného úradníka v mieste svojho bydliska.

Obvinenú T. X. za to krajský súd odsúdil podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. ju na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenej uložený ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov. Podľa § 77 ods. 1 písm. b) Tr. zák. krajský súd uložil obvinenej aj povinnosť dvakrát v kalendárnom mesiaci sa osobne hlásiť u probačného a mediačného úradníka vmieste svojho bydliska.

Obvinenú D. Š. za to krajský súd odsúdil podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. bola na výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Krajský súd jej zároveň podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov, podľa § 77 ods. 1 písm. b) Tr. zák. povinnosť dvakrát v kalendárnom mesiaci sa osobne hlásiť u probačného a mediačného úradníka v mieste svojho bydliska a podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Obvinenému F. O. za to krajský súd uložil podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) a pol roka, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bol podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. uložený ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov. Podľa § 77 ods. 1 písm. b) Tr. zák. krajský súd uložil obvinenému aj povinnosť dvakrát v kalendárnom mesiaci sa osobne hlásiť u probačného a mediačného úradníka v mieste svojho bydliska.

Obvineného F. B. za to krajský súd odsúdil podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Krajským súdom bol obvinenému podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. zároveň uložený ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov. Podľa § 77 ods. 1 písm. b) Tr. zák. krajský súd uložil obvinenému aj povinnosť dvakrát v kalendárnom mesiaci sa osobne hlásiť u probačného a mediačného úradníka v mieste svojho bydliska.

Proti rozsudku krajského súdu podal prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie obvinený F. O. z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.

Obvinený F. O., odvolávajúc sa na dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., nesúhlasil s právnym posúdením skutku, spočívajúceho v prechovávaní najmenej 1 obvykle jednorazovej dávky metamfetamínu v hodnote najmenej 10,- Eur, zaistenej pri domovej prehliadke uňho a u obvinenej T. X., v spojení so skutkovou vetou, podľa ktorej neoprávnene nadobúdal metamfetamín a rastliny obsahujúce konopu a tieto následne predával a niekedy aj rozvážal konzumentom prinajmenšom v okrese Z. a L. A., a to minimálne v nej uvedeným svedkom, ako pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s použitím § 138 písm. j) Tr. zák., nakoľko tento je podľa jeho názoru potrebné podradiť iba pod (privilegovanú) skutkovú podstatu prečinu podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. a za súčasného poukazu na materiálny korektív tak vo vzťahu k nemu potom, vzhľadom na nájdené množstvo drogy, konštatovať, že dokonca nejde ani o trestný čin.

Obvinený F. O. sa pre rozpor s ustanovením § 38 ods. 1 Tr. zák. nestotožnil ani s právnou kvalifikáciou skutku, spočívajúceho v neoprávnenom nadobúdaní metamfetamínu a rastlín obsahujúcich konopu a ich následnom predaji a niekedy aj rozvoze konzumentom prinajmenšom v okrese Z. a L. A., a to v zmysle § 172 ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., nakoľko má za to, že predaj drog viacerým osobám je zahrnutý v znaku základnej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 172 ods. 1 písm. c) Tr. zák., a to v znaku „predá,“ ktorého výklad zahŕňa aj predaj tovaru bližšie neobmedzenému počtu osôb.

Pre prípad, že by sa dovolací súd nestotožnil s touto argumentáciou, obvinený vyslovil názor, že hoci všeobecne je objektom daného trestného činu záujem spoločnosti kontrolovať nakladanie s nebezpečnými látkami, prípadne ako sekundárny objekt tohto trestného činu môže byť život a zdravie človeka, v prejednávanom prípade nebola predmetom útoku žiadna osoba, keďže z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by mal osoby kupujúce pervitín nejakým spôsobom postihnúť na ich živote alebo zdraví, ateda nemôže ísť o trestný čin spáchaný na osobe, čo zároveň vylučuje aplikáciu osobitného kvalifikačného pojmu podľa § 138 písm. j) Tr. zák.

V nadväznosti na uvedené ďalej obvinený F. O. namietal, že v danom prípade nebola aplikovaná okolnosť vylučujúca protiprávnosť činu, a to súhlas poškodeného podľa § 29 ods. 1 Tr. zák., hoci podľa jeho názoru mala byť.

Rozsudku krajského súdu vyčítal, že z neho nie je možné vyvodiť splnenie jednej z podmienok pre záver, že v danom prípade išlo o omamné alebo psychotropné látky, a to definičného kritéria podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.

Obvinený napokon namietal aj neurčitosť krajským súdom ustáleného skutkového stavu veci, konkrétne v otázke doby, po ktorú mal páchať trestnú činnosť, ktorá tak za súčasnej aplikácie zásady in dubio pro reo nie je preukázaná.

S ohľadom na uvedené sa obvinený F. O. dovolaním podaným prostredníctvom obhajcu JUDr. Pavla Novotného domáhal, aby dovolací súd vyhovel jeho dovolaniu a v zmysle § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že napadnutým rozsudkom krajského súdu bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 Tr. por. porušený zákon v neprospech obvineného, tento, ako aj ďalšie obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, zrušil a zároveň Krajskému súdu v Žiline prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.

V súlade s ustanovením § 376 Tr. por. prvostupňový súd dovolanie obvineného F. O. doručil na vyjadrenie stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo vo svojom vyjadrení k dovolaniu obvineného F. O. vyslovil názor, že krajský súd vychádzal pri svojom rozhodnutí z riadne vykonaných dôkazov, ktorých vyhodnotením dospel k správnemu záveru, že obvinený F. O. sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. K dovolacím námietkam obvineného poznamenal, že pokiaľ sa skutkové závery krajského súdu zakladajú na vnútornom presvedčení získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci a zároveň úvahám, ktorými sa k takýmto záverom dospelo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im potom v prospech obvineného úspešne odporovať dovolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby sa bol spravoval inými úvahami. Krajský súd sa zaoberal a vysporiadal so skutkovou a právnou argumentáciou strán v konaní pri dodržaní princípov kontradiktórnosti konania. Skutočnosť, že dovolateľ sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu obsiahnutými v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených krajským súdom.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo zároveň zdôraznil, že obvinený založil svoje dovolanie aj na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej už v konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj pred odvolacím súdom. S jeho námietkami, skutkovými i právnymi, sa tieto súdy pritom riadne vysporiadali a nenechali otvorenú žiadnu spornú otázku. Vykonané dôkazy, priame aj nepriame, podľa názoru prokuratúry zároveň jednoznačne a nepochybne vyvracajú obhajobné tvrdenia dovolateľa.

Vzhľadom na uvedené považoval napadnutý rozsudok krajského súdu za správny a zákonný, a preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie obvineného F. O. podľa § 392 ods. 1 Tr. por. zamietol.

Ostatní obvinení sa k dovolaniu obvineného F. O. (ani prostredníctvom svojich obhajcov) nevyjadrili.

Vyjadrenie prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo podané k dovolaniu obvineného F. O. bolo súdom prvého stupňa doručené obvinenému F. O. a jeho obhajcovi. Obvinený F. O. sa k nemu (ani prostredníctvom svojho obhajcu) nevyjadril.

Následne súd prvého stupňa po opakovanom odstránení vytknutých nedostatkov predložil vec dovolaciemu súdu.

Najvyšší súd zistil, že dovolanie proti napadnutému rozsudku je prípustné (§ 368 ods. 1 a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.) a v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 a § 373 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por.

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že dovolanie obvineného F. O. nie je dôvodné.

Podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať ak:

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Z citácie zákonného ustanovenia vyplýva, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, s výnimkou dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3 Tr. por., neslúži účelu revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa v základnom konaní. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať alebo korigovať len odvolací súd.

Vo vzťahu k výkladu dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. je podľa ustálenej praxe dovolacieho súdu potrebné uviesť nasledovné:

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku (§ 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.) sa rozumie nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin alebo, že išlo o iný trestný čin alebo obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa súdeným skutkom dopustil. Je však potrebné uviesť, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu. Nie je tak legitimovaný posudzovať ani úplnosť a správnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie v tomto konaní vykonaných dôkazov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať.

Preskúmaním obsahu predloženého spisu najvyšší súd zistil nasledovné skutočnosti:

Obvinený F. O. námietkami subsumovanými pod dovolací dôvod vyjadrený v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. vyjadril nesúhlas s právnou kvalifikáciou skutkov ustálených v skutkovej vete napadnutého rozsudku krajského súdu ako pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s použitím § 138 písm. j) Tr. zák., a to dôvodiac množstvom metamfetamínu zaisteného pri domovej prehliadke vykonanej 03. decembra 2011 u obvinenej T. X. a u neho a zodpovedajúceho najmenej jednej obvykle jednorazovej dávke, a jednak použitím kvalifikačného znaku podľa § 138 písm. j) Tr. zák. (páchanie trestného činu na viacerých osobách) v rozpore s § 38 ods. 1 Tr. zák.

Na podklade týchto námietok najvyšší súd v predmetnej veci skúmal, či konaním obvineného F. O., tvoriacim skutkovú vetu odsudzujúceho rozsudku, boli naplnené (dovolaním obvineného namietané) formálne znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných apsychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s použitím § 138 písm. j) Tr. zák., pričom dospel k rovnakému záveru ako odvolací súd.

V skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku vymedzené konanie obvineného F. O., spočívajúce v nadobúdaní, následnom predaji a rozvoze metamfetamínu a rastlín obsahujúcich konopu konzumentom prinajmenšom v okrese Z. a L. A., a to minimálne v rozsudku uvedeným siedmim svedkom, v spojení s prechovávaním najmenej jednej obvykle jednorazovej dávky metamfetamínu zaistenej pri domovej prehliadke, napĺňa objektívnu aj subjektívnu stránku skutkovej podstaty stíhaného trestného činu.

Trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto neoprávnene

c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo

d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje.

Podľa § 172 ods. 2 písm. c) Tr. zák. odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Závažnejším spôsobom konania sa podľa § 138 písm. j) Tr. zák. rozumie páchanie trestného činu na viacerých osobách, pričom viacerými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby (§ 127 ods. 12 Tr. zák.).

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že k odsúdeniu za predmetný drogový delikt, spočívajúci v zadovážení, prechovávaní a predaji omamnej a psychotropnej látky môže dôjsť aj bez toho, aby bola taká látka fyzicky zaistená. Zákon (v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov) nepredpisuje, akým spôsobom (s použitím akých dôkazných prostriedkov) má byť manipulácia s drogami, popísaná v § 172 ods. 1 Tr. zák., dokázaná. Za takéhoto stavu potom vymedzenie skutku tak, ako bol ustálený odvolacím súdom (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť), neumožňuje ani dovolaciemu súdu dospieť ohľadom jeho právnej kvalifikácie k inému záveru. Nadobúdanie drogy za účelom jej následného predaja (právne kvalifikované podľa § 172 ods. 1 písm. c) Tr. zák.) predznamenáva aj vo vzťahu k jej prechovávaniu právnu kvalifikáciu podľa § 172 ods. 1 [písm. d)] Tr. por., a to bez ohľadu na množstvo drogy zaistenej u obvineného v deň (domovej) prehliadky. Zo skutkových okolností ustálených v predmetnej veci krajským súdom je totiž zrejmé, že v prípade obvineného F. O. nejde o prechovávanie drogy len pre vlastnú potrebu v zmysle § 171 Tr. zák. Dovolací súd k tomu poznamenáva, že potreba kvantifikácie konkrétneho množstva, respektíve hodnoty drogy vyvstáva v prípade jej prechovávania len pre vlastnú potrebu.

Dovolací súd sa nestotožnil ani s dovolacou námietkou obvineného F. O., ktorou tento, s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák., namietal, že odvolací súd nesprávne právne posúdil jeho konanie, keď ho právne kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s použitím § 138 písm. j) Tr. zák., teda ako spáchaný na viacerých osobách. Podľa názoru obvineného predaj drog v zmysle základnej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 172 ods. 1 písm. c) Tr. zák. zahŕňa predaj drog neobmedzenému počtu osôb, preto nie je možné použiť kvalifikovanú skutkovú podstatu tohto trestného činu s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Tr. zák. Aplikáciu osobitného kvalifikačného pojmu podľa § 138 písm. j) Tr. zák. podľa obvineného vylučuje aj skutočnosť, že (hoci všeobecne môže byť popri záujme na kontrolovanom nakladaní s omamnými a psychotropnými látkami, jedmi alebo prekurzormi hoci aj len sekundárnym objektom tohto trestného činu aj život a zdravie človeka), v prejednávanom prípade nebola predmetom útoku žiadna osoba.

Vo vzťahu k týmto námietkam najvyšší súd poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej je pri trestnom čine podľa § 172 Tr. zák. čin spáchaný na osobe, ak páchateľ omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor zabezpečil niektorým zo spôsobov uvedených v odseku 1 písm. a) až c) tohto ustanovenia (napr. doviezol, kúpil, zadovážil alebo predal) od inej osoby alebo inej osobe, na jej vlastné použitie alebo na ďalšiu distribúciu, a ktorá teda nie je poškodeným. Od tohto sa potom odvíja posúdenie znaku „na chránenej osobe“ v zmysle § 139 ods. 1 a § 172 ods. 2 písm. d) Tr. zák. a znaku „na viacerých osobách“ v zmysle § 138 ods. 1 písm. j) a § 172 ods. 2 písm. c) Tr. zák.

Obvinenému dáva súčasne do pozornosti, že trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi je zaradený v I. hlave 3. diele osobitnej časti Trestného zákona medzi trestnými činmi ohrozujúcimi život alebo zdravie. Medzi týmito trestnými činmi sú zaradené tie trestné činy, pri ktorých je ohrozenie života alebo zdravia človeka jediným alebo primárnym objektom. Z hľadiska objektívnej stránky stačí samotné ohrozenie života alebo zdravia. Tým sa prirodzene myslí zdravie a život osoby (osôb), a nie obava štátu, že by stratou kontroly nad predajom takýchto látok bol ukrátený ekonomicky. Nemožno preto súhlasiť s názorom obvineného, že uvedený trestný čin nie je možné spáchať na viacerých osobách, pretože predmetom útoku nie je človek. Úmyslom zákonodarcu zavedením uvedeného kvalifikačného znaku skutkovej podstaty trestného činu je potrestanie páchateľov, ktorí distribuujú omamné či psychotropné látky viacerým osobám (tzv. dílerov drog), čím je ohrozený život a zdravie týchto osôb.

Zaradenie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi medzi trestné činy ohrozujúce život alebo zdravie je zároveň odpoveďou na ďalšiu z uplatnených námietok obvineného F. O., spočívajúcu v neuplatnení okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu, a to súhlasu poškodeného podľa § 29 ods. 1 Tr. zák., použitie ktorej v zmysle citovaného ustanovenia neprichádza do úvahy, pokiaľ konanie páchateľa smeruje proti životu alebo zdraviu poškodeného.

Na základe popísaných skutkových okolností prípadu mal dovolací súd za jednoznačne preukázané, že obvinený F. O. svojím úmyselným konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s použitím § 138 písm. j) Tr. zák., keď neoprávnene nadobúdal, predával a prechovával po akúkoľvek dobu metamfetamín a rastliny obsahujúce konopu, pričom predávajúc drogu podľa dotknutých skutkových zistení najmenej až siedmim osobám vymenovaným priamo v skutkovej vete napadnutého rozsudku krajského súdu, páchal tento čin závažnejším spôsobom konania, t.j. na viacerých osobách (najmenej tri osoby v zmysle legálnej definície uvedenej v § 127 ods. 12 Tr. por.). Skutok, ako je popísaný vo výroku odsudzujúceho rozsudku, je teda aj pri dotknutej okolnosti správne právne kvalifikovaný.

Najvyšší súd nemohol akceptovať ani obvineným prednesený argument, že v dôsledku absencie konštatovania o naplnení definičných kritérií (z hľadiska spôsobilosti vyvolať účinky vyžadované ustanovením § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov ) metamfetamínu a rastlín obsahujúcich konopu ako psychotropných a omamných látok, ktorými obvinený podľa napadnutého rozsudku krajského súdu nakladal spôsobom v ňom uvedeným, v rozsudku krajského súdu nie je splnená podmienka pre ich označenie ako omamných a psychotropných látok na účely použitia predmetnej právnej kvalifikácie.

Znenie výroku rozsudku krajského súdu (ktorý látky označuje ako metamfetamín, ktorý je podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, a ako rastliny obsahujúce konopu, ktoré podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov patria do I. skupiny omamných látok) totiž nevzbudzuje pochybnosti o splnení podmienok legálnej definície omamnej látky uvedenej v § 2 ods. 1 citovaného zákona, ani psychotropnej látky uvedenej v § 2 ods. 2 citovaného zákona, a teda naplnení zákonného znaku omamnej alebo psychotropnej látky, ktorý je súčasťou správne použitej právnej kvalifikácie.

Pokiaľ výrok o vine vo svojej skutkovej vete označuje látku ako omamnú alebo psychotropnú, a to vrátane jej názvu, respektíve označenia, podmieňujúceho jej zaradenie do príslušnej skupiny z hľadiska systematiky zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch, je požiadavka správnej právnej kvalifikácie tomu zodpovedajúceho zákonného znaku, uvedeného v § 172 ods. 1 Tr. zák., splnená. K takému splneniu dochádza bez potreby citácie legálnej definície omamnej látky uvedenej v § 2 ods. 1 uvedeného zákona alebo legálnej definície psychotropnej látky uvedenej v § 2 ods. 2 uvedeného zákona, ktoré do skutkovej vety nepatria.

Nesplnenie schopnosti vyvolať návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú zmenami správania so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami (definícia omamných látok uvedená v § 2 ods. 1 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov), respektíve schopnosti ovplyvniť stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami (definícia psychotropných látok uvedená v § 2 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov) by mohlo vyplynúť z vykonaného dokazovania. V tomto smere však zistený skutok dovolací súd, ako už bolo uvedené, nemôže skúmať a meniť.

Uvedené napokon platí aj vo vzťahu k námietke obvineného F. O., že, aplikujúc zásadu in dubio pro reo, nemožno dobu, po ktorú mal páchať trestnú činnosť, považovať pre jej neurčitosť za preukázanú, nakoľko táto je svojou podstatou namietaním skutkového stavu ustáleného odvolacím súdom a zároveň jeho hodnotením z pohľadu obvineného. Nesprávne hodnotenie dôkazov a z toho vyplývajúca nesprávnosť skutkových zistení, ktorú obvinený F. O. videl v ich neurčitosti, vrátane tvrdeného nerešpektovania zásady in dubio pro reo, nie je dôvodom uplatniteľným v dovolacom konaní. Ako totiž Trestný poriadok v § 371 ods. 1 písm. i) výslovne ustanovuje, správnosť ani úplnosť zisteného skutku nemôže dovolací súd skúmať a meniť. Tomu zodpovedá aj konštantná judikatúra najvyššieho súdu, v zmysle ktorej pri dovolaní podanom z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por. ide o reparáciu chýb aplikácie hmotného a procesného práva, nie o skúmanie eventuálnych nedostatkov skutkových zistení. Ak teda právna kvalifikácia zodpovedá zistenému skutku (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd neskúma), je táto kvalifikácia z pohľadu dovolacieho prieskumu správna.

V intenciách prejednávanej veci to potom znamená, že tak, ako sa za zistených a odvolacím súdom ustálených skutkových zistení pre subsumpciu skutku spáchaného obvineným F. O. pod správnu skutkovú podstatu nevyžaduje kvantifikácia konkrétneho množstva omamných a psychotropných látok, ktorým mal obvinený nakladať, nemá za daných okolností a za použitia odvolacím súdom zvolenej právnej kvalifikácie pre naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. význam ani obvineným namietaná neurčitosť skutkového stavu veci, konkrétne v otázke doby, po ktorú mal páchať trestnú činnosť, keďže doba páchania trestnej činnosti sa nijakým spôsobom nepremietla do právnej kvalifikácie vymedzeného skutku. Z obsahu námietky vznesenej obvineným F. O. vyplýva, že ňou napáda úplnosť zisteného skutku, ktorá však nepodlieha prieskumu dovolacím súdom v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Dovolací súd k tomu len na okraj poznamenáva, že pokiaľ vykonané dokazovanie neumožnilo konajúcemu súdu bez akýchkoľvek pochybností ustáliť skutok (aj) v otázke doby, po ktorú mal byť páchaný, pričom táto skutková okolnosť nebola nevyhnutnou pre jeho podriadenie pod príslušnú právnu kvalifikáciu, postupoval krajský súd správne, ak vo vzťahu k tejto okolnosti túto skutočnosť vyjadril v skutkovej vete.

Najvyšší súd uvádza, že po preskúmaní predloženého spisového materiálu nezistil v napadnutom rozhodnutí krajského súdu také pochybenia, ktoré by znamenali naplnenie dôvodov dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Z vymedzenia skutku tak, ako bol ustálený súdom druhého stupňa, je jednoznačné, že je trestným činom a že obvinený F. O. naplnil jeho skutkovú podstatu tak, ako je vymedzená v Trestnom zákone, teda k nesprávnej aplikácii práva zo strany súdu nedošlo. S ohľadom na správnu aplikáciu príslušných hmotnoprávnych a procesnoprávnych zákonných ustanovení je rozhodnutie odvolacieho súdu v tomto zmysle plne v súlade so zákonom.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.