UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Richarda Bureša a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného S. P. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom obhajkyne JUDr. Jany Kocandovej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 14. októbra 2010, sp. zn. 4 To 116/2010, na neverejnom zasadnutí 16. decembra 2014, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného S. P. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 27. mája 2010, sp. zn. 2 T 9/2010 bol obvinený S. P. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
od presne nezistenej doby, minimálne od mesiaca júl 2008 do 13. marca 2009, vyjmúc mesiace december 2008 a január 2009, si od doposiaľ nezistenej osoby zadovažoval psychotropnú látku metamfetamín, ktorú prechovával na nezistenom mieste a následne ďalej odpredával najmä D. D., a to najčastejšie v mieste trvalého bydliska v dome na ulici R. a jeho blízkom okolí, ale aj na ďalších miestach v T., pričom D. D. v uvedenom období, najmä dňa 13. marca 2009 predal najmenej 4 zrezané zatavené injekčné striekačky, ktoré obsahovali metamfetamín s celkovou hmotnosťou 5431 mg a s orientačnou koncentráciou účinnej látky 67,1 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná baza), čo zodpovedá približne 91 - 182 obvykle jednorazovým dávkam drogy, 5 zrezaných zatavených injekčných striekačiek, ktoré obsahovali metamfetamín v zmesi s benzokaínom a kofeínom s celkovou hmotnosťou 8294 mg a s orientačnou koncentráciou účinnej látky 57,9 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza), čo zodpovedá približne 120 - 140 obvykle jednorazovým dávkam drogy, 16 zrezaných zatavených injekčných striekačiek, ktoré obsahovali metamfetamín v zmesi s benzokaínom a kofeínom s celkovou hmotnosťou 26,97 g a s orientačnou koncentráciou účinnej látky 59,5 % hmotnostných (vyjadrené akovoľná báza), čo zodpovedá približne 401 - 802 obvykle jednorazovým dávkam drogy, 1 zatavenú injekčnú striekačku s obsahom metamfetamínu v zmesi s benzokaínom a kofeínom s celkovou hmotnosťou 1229 mg a s orientačnou koncentráciou účinnej látky 54,3 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza), čo zodpovedá približne 17 - 33 obvykle jednorazovým dávkam drogy, 1 zatavenú injekčnú striekačku, ktorá obsahovala metamfetamín s hmotnosťou 768 mg a s orientačnou koncentráciou účinnej látky 74,9 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza), čo zodpovedá približne 14 - 29 obvykle jednorazovým dávkam drogy a 1 zatavenú injekčnú striekačku, ktorá obsahovala metamfetamín v zmesi s benzokaínom s hmotnosťou 389 mg s orientačnou koncentráciou účinnej látky 58,9 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza), čo zodpovedá približne 6 - 11 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom celková hodnota tejto psychotropnej latky na čiernom trhu predstavuje 4529 až 12 920 EUR, ktoré D. D. dňa 13. marca 2009 dobrovoľne vydal policajným orgánom.
Za to mu bol podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov.
Podľa § 48 ods. 1 písm. b), ods. 4 Tr. zák. bol obvinený pre výkon trestu zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil aj probačný dohľad.
Na podklade odvolania obvineného voči skôr uvedenému rozsudku okresného súdu, Krajský súd v Bratislave uznesením zo 14. októbra 2010, sp. zn. 4 To 116/2010 podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného zamietol.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal prostredníctvom zvolenej obhajkyne dovolanie obvinený S. P..
Obvinený v ňom a v jeho dodatkoch uplatnil dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ a písm. i/. Podľa jeho názoru bolo v posudzovanej veci zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu a dôkazy, na podklade ktorých súdy rozhodli, neboli vykonané zákonným spôsobom, zistený skutok bol nesprávne právne posúdený a to v jeho neprospech.
Naplnenie uvedených dovolacích dôvodov videl obvinený v nasledovných skutočnostiach.
Krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom nevysporiadal s odvolacími námietkami, ktoré obhajca predniesol na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu vo svojej záverečnej reči, okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dôkazy čítaním znaleckého posudku elektrotechnika uvedené na stranách 202 - 234 plus CD, znaleckého posudku kriminalistickej fonoskopie na stranách 247 - 273 plus CD, ktoré boli vyhotovené na základe uznesení o pribratí znalca - Výskumného ústavu súdnej optiky, s.r.o. a Ing. E. A. - znalca z odboru kriminalistika, odvetvie fonoskopia. Ani jedno z uznesení o pribratí znalcov však jemu ani jeho obhajcovi doručené nebolo. Napokon namietol aj správnosť právneho posúdenia konania, pre ktoré bola na neho podaná obžaloba s tým, že droga nebola zaistená u neho, ale svedka D. D.. Obvinený sa v podanom dovolaní okrem toho podrobne zaoberal vo veci existujúcou dôkaznou situáciou a skutkovým stavom veci, ktoré hodnotil zo svojho uhla pohľadu.
Z týchto dôvodov navrhol, aby najvyšší súd vyslovil porušenie zákona a aby napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa, zrušil a tomuto súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného na vyjadrenie Krajskej prokuratúre Bratislava.
V písomnom podaní doručenom Okresnému súdu Bratislava V 31. októbra 2013 krajská prokurátorka navrhla dovolanie obvineného odmietnuť, pretože podľa jej názoru dovolanie obvineného nie je dôvodné. Následne súd prvého stupňa predložil vec dovolaciemu súdu.
Najvyšší súd zistil, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu je prípustné (§ 368 ods. 1 a § 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 2 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 až § 373 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por.
Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že dovolanie obvineného nie je dôvodné.
Podľa § 371 ods. 1 dovolanie možno podať, ak: c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Podľa § 371 ods. 4 Tr. por. dôvody dovolania podľa odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.
Podľa ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por. je potrebné uviesť nasledovné.
Zásadným porušením práva na obhajobu (§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.) sa rozumie najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe alebo stav, keď obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu napriek tomu, že ho mal mať, keď orgány činné v trestnom konaní alebo súd, v tomto čase skutočne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté dovolaním.
Dovolací dôvod podľa § 371 písm. g/ Tr. por. možno uplatniť len v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov.
Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.) sa rozumie nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin alebo, že išlo o iný trestný čin alebo obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa súdeným skutkom dopustil. Potrebné je však uviesť, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu. Nie je tak legitimovaný posudzovať ani úplnosť a správnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie v tomto konaní vykonaných dôkazov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať.
Preskúmaním obsahu predloženého spisu najvyšší súd zistil nasledovné skutočnosti.
V predmetnej veci ani k jednému z uvedených prípadov zásadného porušenia práva na obhajobu (obvinený v podanom dovolaní v tomto smere nič ani nenamietal a porušenie tohto práva vyvodzoval výlučne z nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu) nedošlo.
Z obsahu predloženého spisu najvyšší súd zistil, že obhajca obvineného v záverečnej reči na hlavnompojednávaní prvostupňového súdu v podstate namietol len absenciu dôkazov, ktoré obvineného zo spáchania skutku usvedčujú (s výnimkou výpovede svedka D. D.) a právne posúdenie konania obvineného. Na hlavnom pojednávaní po vyhlásení, odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa a poučení o opravnom prostriedku, obvinený podal ihneď voči nemu odvolanie a jeho obhajca ho odôvodnil svojou záverečnou rečou (č. l. 699). Písomné odôvodnenie odvolania vyhotovené nebolo.
Z obsahu odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že tento sa odvolacími námietkami obvineného (obsiahnutými v záverečnej reči jeho obhajcu) dôsledne zaoberal a vysvetlil, ktorými dôkazmi je vina obvineného podľa jeho názoru preukázaná. Rovnako tak sa v potrebnom rozsahu zaoberal aj právnym posúdením konania obvineného, pretože vychádzal z odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a ním ustáleného skutku v skutkovej vete, z ktorej nepochybne vyplýva, že obsahuje všetky zákonné znaky uvedeného trestného činu, pretože obvinený neoprávnene predal, zadovažoval a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku a prekurzor a spáchal tento čin závažnejším spôsobom konania a to po dlhší čas a vo väčšom rozsahu.
Pokiaľ ide o obvineným uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., po preskúmaní veci najvyšší súd zistil, že tento obvinený nemohol použiť, pretože napriek tomu, že namietaná okolnosť o nedoručení uznesení vyšetrovateľa o pribratí znalcov do konania mu bola známa už v pôvodnom konaní, nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.
Napokon pokiaľ ide o uplatnený dovolací dôvod obvineného podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., najvyšší súd poukazuje na predchádzajúcu časť odôvodnenia tohto rozhodnutia, z ktorej vyplýva, prečo bolo konanie obvineného správne právne posúdené.
K skutkovým námietkam dovolania obvineného najvyšší súd na záver poznamenáva, že tieto v súlade s ustanovením § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. neskúma, (a teda ani úplnosť vykonaného dokazovania, ani správnosť jeho hodnotenia) pretože úplnosťou a správnosťou zisteného skutku nie je oprávnený sa v dovolacom konaní zaoberať.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.