4Tdo/70/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Pavla Farkaša, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. decembra 2015 v Bratislave, v trestnej veci obvineného W. N., pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 a iné, o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. Vladimíra Fraňa, proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 21. mája 2015, sp. zn. 3 Tos 22/2015, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie obvineného W. N. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením z 10. marca 2015, sp. zn. 1 T 41/2008, podľa § 419 ods. 1 Tr. por. 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že obvinený sa v skúšobnej dobe päť rokov, ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou z 5. októbra 2009, č. k. 1 T 41/2008-236, právoplatným dňa 5. októbra 2009, osvedčil.

Na základe sťažnosti podanej zo strany prokurátora Krajský súd v Trenčíne uznesením z 21. mája 2015, sp. zn. 3 Tos 22/2015, zrušil uvedené rozhodnutie v celom rozsahu podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. a podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že obvinený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov vykoná. Zároveň krajský súd podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obvineného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom obhajcu dovolanie, ktoré odôvodnil existenciou dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por.

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) po preskúmaní veci zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Tr. por.), spĺňa podmienky podľa § 373 ods. 1 a ods. 2 Tr. por. ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por. Dospel však k záveru, že dovolanie nie je prípustné.

Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371 Tr. por.

Podľa § 368 ods. 2 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie

a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písm. a/ až písm. g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Napadnutým uznesením krajský súd ako súd sťažnostný vo veci sám rozhodol a vyslovil, že obvinený sa v skúšobnej dobe neosvedčil a nariadil mu výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody. Z uvedeného je zrejmé, že napadnuté uznesenie krajského súdu nespadá pod žiadne rozhodnutie, proti ktorému by bolo dovolanie prípustné v zmysle § 368 ods. 2 písm. a/ až písm. h/ Tr. por.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného bez meritórneho preskúmania veci odmietol, pretože bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný