UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Štefana Harabina v trestnej veci obvineného B. K. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. Radoslava Sotáka proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 28. júna 2016, sp. zn. 6 To 56/2016, na neverejnom zasadnutí konanom 28. februára 2017, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného B. K. sa odmieta.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 05. mája 2016, sp. zn. 3 T 29/2016, bol obvinený B. K. uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 19.1.2016 v čase okolo 21.15 h, vošiel cez uzatvorenú, neuzamknutú vstupnú bránku do dvora rodinného domu č. XX v obci C., okres A., podišiel k uzamknutým vchodovým plastovým dverám, ktoré rukami a telom vytlačil v oblasti zámku, vošiel do jeho vnútorných priestorov, odkiaľ odcudzil LCD TV zn. Samsung s ovládačom a napájacím káblom, čím pre Q. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XX, okres A. spôsobil odcudzením vecí škodu vo výške 450,-€, pričom uvedeného konania sa dopustil aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 21T/17/14 zo dňa 29.5.2014, právoplatným dňa 26.8.2014, uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody nepodmienečne na 1 rok v ústave so stredným stupňom stráženia.
Za to mu bol podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 4 Tr. zák., § 36 písm. l Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., súd obvineného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Na podklade odvolania obvineného B. K. voči uvedenému rozsudku okresného súdu Krajský súd v Košiciach uznesením z 28. júna 2016, sp. zn. 6 To/ 56/2016, rozhodol tak, že podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného ako nedôvodné zamietol.
Proti uzneseniu krajského súdu podal prostredníctvom obhajcu z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por. dovolanie obvinený B. K..
Uloženie trestu mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby videl obvinený v tom, že trest, ktorý mu bol uložený krajským súdom je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu s prihliadnutím na všetky poľahčujúce okolnosti a nevyhnutnú starostlivosť o maloleté deti vzhľadom na ich nepriaznivý zdravotný stav neprimerane vysoký. Konajúce súdy na tieto skutočnosti neprihliadli.
Navrhol preto, aby najvyšší súd ako súd dovolací zrušil rozsudok (správne uznesenie) krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
V súlade s ustanovením § 376 Tr. por. prvostupňový súd dovolanie obvineného doručil na vyjadrenie stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Michalovce vo svojom vyjadrení k dovolaniu obvineného oponovala jeho argumentácii s tým, že námietky obvineného nezakladajú dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por. Ním uvádzané skutočnosti predstavujú výhrady skutkovej povahy, ktoré v dovolaní nie sú prípustné, sú totožné s jeho obhajobou prednesenou na hlavnou pojednávaní a odvolaním, ktoré podal proti rozhodnutiu prvostupňového súdu. Z dovolania obvineného však nie je zrejmé v čom spočíva dôvod, pre ktorý mu bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo mu bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
Vyjadrenie prokurátorky okresnej prokuratúry podané k dovolaniu obvineného najvyšší súd doručil obvinenému a jeho obhajcovi.
Obvinený B. K. k vyjadreniu prokurátorky uviedol, že s ním nesúhlasí s tým, že podľa jeho názoru mu bol uložený privysoký trest, požiadal o zohľadnenie jeho dovolacích dôvodov, vyslovil ľútosť nad svojím konaním a požiadal o výnimočné skrátenie trestu. Zároveň prisľúbil, že po prepustení na slobodu si nájde prácu, aby mohol žiť so svojou rodinou ako ostatní ľudia.
Najvyšší súd zistil, že dovolanie proti napadnutému rozsudku je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. a), h) a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 a § 373 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por.
Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že dovolanie obvineného B. K. nie je dôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb, ktoré by svojím charakterom mohli mať výrazný vplyv na konanie a jeho procesný výsledok, a preto je potrebné ich odstrániť, a ktoré sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.
Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expresis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
Podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať ak: h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
Podľa ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacieho dôvodu uvedenému v ustanovení § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por. je potrebné uviesť nasledovné:
Uplatnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 písm. h) Tr. por. prichádza do úvahy len v prípade, ak obvinenému bol uložený trest mimo trestnej sadzby ustanovenej v Trestnom zákone alebo obvinenému bol uložený taký druh trestu, ktorý Trestný zákon nepripúšťa. Uložením trestu mimo zákonnej trestnej sadzby sa rozumie uloženie trestu odňatia slobody obvinenému mimo trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom za trestný čin, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným, ako aj prekročenie maximálne povolenej výmery trestu. Dovolanie možno podať aj vtedy, ak súd uložil obvinenému taký druh trestu, ktorý Trestný zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
Podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Vo vzťahu ku konkrétnym námietkam obvineného B. K., subsumovaným pod dovolací dôvod dovolací súd opätovne uvádza, že dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por. možno rozhodnutie (úspešne) napadnúť, len ak bol obvinenému uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. V posudzovanom prípade sa však o takúto situáciu nejedná. O treste odňatia slobody uloženom podľa § 194 ods. 2 za použitia § 38 ods. 4 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. vo výmere dvadsaťosem mesiacov nemožno tvrdiť, že takýto trest bol uložený mimo trestnú sadzbu ustanovenú Trestným zákonom za trestný čin, z ktorého bol obvinený B. K. uznaný za vinného.
Z uvedeného je zrejmé, že obvinenému bol uložený trest v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe a takého druhu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin pripúšťa. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por. preto v prejednávanej veci nie je daný.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.