N a j v y š š í   s ú d  

4 Tdo 7/2013

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí 26. februára 2013 v Bratislave v trestnej veci obvineného D. C., pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. A. H. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 8. novembra 2011, sp. zn. 3 To 106/2011, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného D. C.   s a   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 30. júna 2011, sp. zn. 2 T 74/2011, bol obvinený D. C. uznaný za vinného zo spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 04.08.2009 v čase od 21.30 hod. do 21.45 hod. v Bratislave v mestskej časti Petržalka na B. ulici po zastavení osobného motorového vozidla zn. Ford Escort, EČV: BA-282 FX, ktoré ako vodič riadil a pri kontrole totožnosti a dokladov potrebných na vedenie a premávku vozidla bol hliadkou PMJ v zložení nstržm. K. a nstržm. H. dotazovaný, či u seba alebo v priestoroch vozidla neprechováva drogy, zbrane alebo iné veci pochádzajúce z trestnej činnosti, na čo znervóznel a siahol rukou do pravého vrecka nohavíc a následne neznámy predmet držal v ruke a po výzve k vydaniu veci, ktorú schováva v ruke, dobrovoľne vydal príslušníkom PZ časť zatavenej striekačky s obsahom 2 dielikov bielej, kryštalickej látky, o ktorej uviedol, že ide o pervitín, ktorý si zakúpil za sumu 18 eur asi pred dvomi dňami za krčmou B. pri Antolskej ulici od neznámej osoby pre vlastnú spotrebu. Následne bol obmedzený na osobnej slobode a predvedený na Obvodné oddelenie PZ Petržalka - sever. Kriminalisticko-expertíznym skúmaním bolo zistené, že predložená zatavená plastová injekčná striekačka s modrým zrezaným piestom obsahovala 168 mg metamfetamínu s prímesou kofeínu a s priemernou koncentráciou účinnej látky 76,3 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza), čo zodpovedá 128 mg absolútneho (100%-ného) metamfetamínu vo forme bázy a 3 - 6 obvykle jednorazovým dávkam drogy a na predloženom stere z jeho rúk bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu.

Metamfetamín je zaradený v zmysle ustanovení zák. NR SR č. 139/98 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch do II. skupiny psychotropných látok.

Za to mu bol podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.  

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený D. C. v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením dovolanie obvineného podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.

Obvinený D. C. písomným podaním zo 16. októbra 2012, podal prostredníctvom splnomocneného obhajcu JUDr. A. H. proti uvedenému uzneseniu krajského súdu dovolanie.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a domáhal sa zrušenia uznesenia krajského súdu ako aj rozsudku okresného súdu.  

Naplnenie uvedeného dovolacieho dôvodu videl v tom, že pri ukladaní trestu došlo k porušeniu Trestného zákona, nakoľko krajský súd mal preskúmať a zvážiť možnosť postupu podľa § 44 Tr. zák. Poukázal na skutočnosť, že v čase rozhodovania krajského súdu už bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Malacky z 29. júla 2010, sp. zn. 3 T 60/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 26. januára 2011, sp. zn. 1 To 152/2010 na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 4 mesiace. Trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, uložený mu rozsudkom prvostupňového súdu je tak popri uvedenom skoršom treste celkom zjavne bez významu a preto krajský súd pri ukladaní trestu nesprávne použil hmotnoprávne ustanovenia, nakoľko opomenul posúdiť zákonnú možnosť podľa § 44 Tr. zák.

V písomnom vyjadrení z 28. októbra 2012, ako aj v doplnení dovolania z 2. novembra 2012 podanom prostredníctvom splnomocneného obhajcu JUDr. A. H., obvinený D. C. poukázal na skutočnosť, že trest uložený mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava V v spojení s napadnutým uznesením krajského súdu mu môže znemožniť podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý v súčasnosti vykonáva, čo je v rozpore s výchovnými cieľmi a účelom trestu.

Z týchto dôvodov dovolateľ navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Tr. por. a § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie i rozsudok okresného súdu a podľa § 388 ods. 1 Tr por. prikázal Okresnému súdu Bratislava V, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného D. C. na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Bratislava V.  

Okresný prokurátor v písomnom vyjadrení z 31. októbra 2012 poukázal na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, z ktorého vyplýva, že prvostupňový súd pri ukladaní trestu obvinenému zohľadnil i predchádzajúce odsúdenia obvineného uložené rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava IV a Okresného súdu Malacky, pričom nezistil dôvody pre aplikáciu § 44 Tr. zák., ale naopak uviedol, že samostatný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov je postačujúci na prevýchovu páchateľa. Argumentoval aj tým, že nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa okrem iného rozumie aj pochybenie pri uložení úhrnného a spoločného trestu (§ 41 Tr. zák.) alebo súhrnného trestu (§ 42 Tr. zák.), určite nie skutočnosť, že súd mal podľa názoru obvineného postupovať podľa § 44 Tr. zák., teda upustiť od uloženia ďalšieho trestu, zvlášť, keď neboli splnené podmienky na takýto postup, nakoľko v osobe obvineného ide o tzv. špeciálneho recidivistu vo vzťahu k drogovej trestnej činnosti. Z týchto dôvodov navrhol, aby dovolací súd uznesením podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného odmietol.  

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ a § 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 2 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 až § 373 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por.

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však zistil, že dovolateľom namietaný dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v posudzovanom prípade naplnený nebol a preto je ho potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371.

Podľa § 43 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu. Ak je jedným z týchto trestov trest odňatia slobody, rozumie sa takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie.

Podľa § 44 Tr. zák. súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Moderačné ustanovenie § 44 Tr. zák. upravujúce podmienky pre upustenie od uloženia súhrnného trestu alebo ďalšieho trestu je síce hmotnoprávne, ale fakultatívneho charakteru, ktoré sa svojou povahou a významom primkýna ku všeobecným hľadiskám stanoveným pre voľbu druhu trestu a jeho výmery v § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Tr. zák. a nasl. a túto dopĺňajú. Na rozdiel od ustanovení kogentnej povahy akými sú napr. ustanovenia § 41, § 42 Tr. zák. o ukladaní úhrnného, spoločného a súhrnného trestu alebo ustanovenie § 47 ods. 2 Tr. zák., ktoré sú taktiež hmotnoprávne a viažu sa tiež k rozhodovaniu o treste, ho nemožno podradiť pod „nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia“ v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

V tejto súvislosti dovolací súd považuje za potrebné poukázať na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2010, sp. zn. Tpj 46/2010, podľa ktorého pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôže obstáť v dôsledku toho, že je chybný výrok o vine, možno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len prostredníctvom dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.

Vzájomný vzťah dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. i/ a § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. je taký, že prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom a druhý špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste. Z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, že samotný výrok o treste okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej sa k rozhodovaniu o treste môže byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom špeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaže k výroku o treste.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. nemôže byť naplnený tým, že u obvineného nebolo upustené od uloženia ďalšieho trestu podľa § 44 Tr. zák., lebo pokiaľ súd nevyužil uvedené moderačné ustanovenie a ďalší trest obvinenému vymeral v súlade s § 43 Tr. zák., nemožno tvrdiť, že trest bol uložený mimo trestnú sadzbu stanovenú Trestným zákonom za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného.

Námietky obvineného D. C. o tom, že malo byť upustené od uloženia ďalšieho trestu, nakoľko mu tento môže znemožniť podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý v súčasnosti vykonáva preto nenapĺňajú žiadny dovolací dôvod.  

Za toho stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky o dovolaní obvineného rozhodol na neverejnom zasadnutí tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 26. februára 2013

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová