UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Dušana Krč-Šeberu a JUDr. Dušana Szabóa v trestnej veci obvineného C. J. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 27. novembra 2024 v Bratislave, o dovolaní obvineného C. J. proti trestnému rozkazu Okresného súdu Pezinok z 8. júla 2024, sp. zn. 0T/104/2024, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolanie obvineného C. J. o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd Pezinok (ďalej tiež „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") právoplatným trestným rozkazom z 8. júla 2024, sp. zn. 0T/104/2024 uznal za vinného obvineného C. J. (ďalej tiež „obvinený" alebo „dovolateľ") z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že:
- dňa 06.07.2024 v čase okolo 08.10 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. BMW X6, EČV: N po V. Q. v obci B. smerom do G., kde bol predpísaným a zákonným spôsobom zastavený hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu Pezinok, ktorá ho vyzvala na podrobenie sa dychovej skúške, ktorú vykonal na prístroji AlcoQuant 6020 plus č. A409690 v čase o 08.15 hod. s výsledkom merania 1,02 mg/l alkoholu v dychu a opakovanú dychovú skúšku vykonal v čase o 08.37 hod. s výsledkom merania 0,95 mg/l alkoholu v dychu, pričom rozsudkom Okresného súd Pezinok z 26.09.2023, sp. zn. 0T/5/2023, právoplatným dňa 26.09.2023 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého druhu v trvaní 6 rokov.
Okresný súd za tento trestný čin uložil obvinenému C. J. podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákonazaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne mu okresný súd podľa § 61 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na doživotie.
Proti trestnému rozkazu okresného súdu podal obvinený 16. júla 2024 dovolanie vo svoj prospech.
V písomných dôvodoch podaného dovolania obvinený požiadal o prehodnotenie a premenu už právoplatne uloženého trestu odňatia slobody spojeného s jeho priamym výkonom, na trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, respektíve na trest domáceho väzenia.
Výzvou, ktorá bola obvinenému doručená 9. septembra 2024, bol dovolateľ súdom prvého stupňa poučený podľa § 373 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Trestného poriadku a zároveň bol vyzvaný, aby si v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy zvolil obhajcu. Obvinený na výzvu okresného súdu relevantným spôsobom nereagoval. Okresný súd predložil jeho dovolanie proti trestnému rozkazu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku). Súčasne však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože bolo podané neoprávnenou osobou, keďže obvinený nie je oprávnený na podanie dovolania proti právoplatnému trestnému rozkazu súdu prvého stupňa (takéto oprávnenie má len minister spravodlivosti za splnenia zákonom stanovených podmienok).
Podľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku, dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1.
Podľa § 369 ods. 2 Trestného poriadku, právoplatné rozhodnutie súdu druhého stupňa môže dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 Tr. por. a) generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku, b) obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.
V predloženej trestnej veci bolo o vine a treste obvineného C. J. rozhodnuté trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok z 8. júla 2024, sp. zn. 0T/104/2024. Podaným dovolaním obvinený napadol rozhodnutie okresného súdu, ktorý bol v danej veci súdom prvého stupňa. Z vyššie citovaného ustanovenia § 369 ods. 2 Trestného poriadku upravujúceho okruh osôb oprávnených podať dovolanie vyplýva, že obvinený je oprávnený podať dovolanie iba proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa. Dovolanie proti právoplatnému trestnému rozkazu súdu prvého stupňa podľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku v spojitosti s § 368 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, môže podať iba minister spravodlivosti (primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom 12/2017). Obvinený teda nie je subjektom oprávneným dovolaním napadnúť právoplatný trestný rozkaz.
Zároveň najvyšší súd zistil, že vo veci dovolania obvineného C. J. je daný aj ďalší dôvod pre odmietnutie jeho dovolania, a to podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku, keďže nie sú splnené podmienky dovolania v podobe jeho podania obvineným prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku) a jeho zastúpenia v dovolacom konaní obhajcom (§ 373 ods. 2 Trestného poriadku).
Vzhľadom na to, že dovolanie bolo podané proti trestnému rozkazu okresného súdu neoprávnenou osobou, najvyšší súd ho na neverejnom zasadnutí, bez meritórneho preskúmania veci, podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku odmietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.