UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Krč - Šeberu v trestnej veci obžalovaného R. N. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 16. novembra 2021 v Bratislave, o dovolaní obžalovaného R. N. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 20. júla 2021, sp. zn. 2Tos/59/2021, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolanie obžalovaného R. N. o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd Nitra (ďalej tiež „okresný súd") uznesením z 2. júla 2021, sp. zn. 3Tk/1/2021 rozhodol tak, že podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku žiadosť obžalovaného R. N. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol s tým, že väzbu obžalovaného podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradil a podľa § 81 ods. 1 Trestného poriadku väzbu obžalovaného nenahradil ani peňažnou zárukou ponúknutou obžalovaným, ale ani jeho dieťaťom G. N..
Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal okrem iných obžalovaný sťažnosť, ktorú Krajský súd v Nitre (ďalej tiež „krajský súd") uznesením z 20. júla 2021, sp. zn. 2Tos/59/2021 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol, pretože nie je dôvodná.
Proti naposledy uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obžalovaný R. N. (ďalej len „obžalovaný"), vo svoj prospech v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Martina Kanása, advokáta so sídlom v Nitre, Školská 3, dovolanie, a to z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
V písomných dôvodoch podaného dovolania obžalovaný uviedol argumenty, pre ktoré už, podľa jeho názoru, dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku uňho neexistuje a skutočnosti, v ktorých videl výnimočné okolnosti jeho prípadu. Namietal, že okresný súd rozhodol o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu 2. júla 2021, kedy rozhodnutie vyhlásil, avšak bez primeraného odôvodnenia, ktoré malo byť podľa vyjadrenia okresného súdu uvedené v písomnom vyhotovenírozhodnutia. Dotknuté uznesenie bolo obhajcovi doručené 19. júla 2021 s tým, že obhajca obvineného navštívil vo výkone väzby 20. júla 2021, avšak v ten istý deň krajský súd rozhodol o jeho sťažnosti podanej do zápisnice o jeho výsluchu bez toho, aby mu poskytol primeraný čas na odôvodnenie jeho sťažnosti. Na základe vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie zrušil a krajskému súdu prikázal, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania a zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.
Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
Podľa § 368 ods. 2 Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Podľa § 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 Trestného poriadku obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Podľa § 371 ods. 2 Trestného poriadku minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.
Z vyššie citovaných ustanovení je teda zrejmé, že obvinený môže síce podať dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu druhého stupňa, avšak len vo vzťahu k rozhodnutiam, ktoré sú vymenované v § 368 ods. 2 Trestného poriadku. Proti rozhodnutiam uvedeným v § 371 ods. 2 Trestného poriadku, teda aj proti rozhodnutiu o väzbe, môže dovolanie podať len minister spravodlivosti.
To potom znamená, že obžalovaný nie je osobou oprávnenou na podanie dovolania proti rozhodnutiu o väzbe.
Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
Nezostávalo preto najvyššiemu súdu nič iné, len dovolanie obžalovaného R. N. na neverejnom zasadnutí, bez meritórneho preskúmania veci podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku odmietnuť.
Na základe vyššie uvedeného rozhodol senát najvyššieho súdu jednomyseľne tak, ako je to uvedené vovýrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.