4Tdo/68/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Šiškovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Dany Wänkeovej na neverejnom zasadnutí 7. mája 2019 v Bratislave, v trestnej veci obvinených V. E., S. X.a spol., pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a iné, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 4T/111/2016, o dovolaniach obvinených V. E. a S. X. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 19. októbra 2017 sp. zn. 6To/53/2017, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolania obvinených V. E. a S. X. o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 3. apríla 2017 sp. zn. 4T/111/2016, uznal obvineného V. E. v bodoch 1) a 3) za vinného zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, ktorý v bode 1) spáchal sám a v bode 3) v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a v bode 2) z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a obvineného S. X. v bode 2) uznal za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, v bode 3) zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, obvineného F. A. uznal za vinného v bode 3) zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, na skutkovom základe, že

v bode 1) obvinený V. E. dňa 20. januára 2016 v skorých ranných hodinách na Hviezdoslavovom námestí pri OC COOP Jednota v meste Spišské Vlachy, okres Spišská Nová Ves, pristúpil z prednej časti k novinovému stánku, kde za pomoci kovovej tyče urobil dieru do krycieho plechu, ktorý slúžil na zakrytie okienka stánku, následnetento plech v jednej časti ohnutím otvoril, potom rozbil sklo okienka pri podávacom pulte a vytlačil drevený rám, na ktorom bola upevnená kovová mreža, čím takto vošiel do vnútorných priestorov stánku, odkiaľ z regálov odcudzil 92 krabičiek s obsahom 19, resp. 20 kusov cigariet značiek PHILIP MORRIS CLUB RUBY CUT 100, PHILIP MORRIS CLUB ROYAL CUT, LUCKY STRIKE ORIGINAL RED, PS PARKER SIMPSON BLACK, PS PARKER SIMPSON, PS PARKER SIMPSON gold, PS PARKER glide tec, BENSON HEDGES SILVER SLIDE, RDG BLUE 100s, RDG BLUE, MARLBORO gold 100s, MARLBORO gold, MARLBORO fuse beyond, MARLBORO SELECTED PREMIUM TOBACCOS, MARLBORO GOLD TOUCH, WINSTON BLUE, WINSTON BLUE 100s, WINSTON FRESH XSPRESSION, WINSTON CLASSIC 100s, RDG RED, RDG RED 100s, DAVIDOFF SHAPE, SPARTA FINE, SPARTA CLASSIC, KARELIA SLIMS, CAMEL BLUE, PETRA SLIMS, CAMEL BLUE COLOR EDITION, MARLBORO ADVANCE BLUE 20, MARLBORO MICRO BEYOND, SMART AMERICAN BLEND, kovovú tabatierku AUTOMATIC ROLLING BOX o rozmeroch 8x9 cm striebornej farby, 1 fľašu Tuzemský UM originál 40% o objeme 0,2 l, fľašu Vrchárska slivka 40% o objeme 0,2 l, ktoré si uložil do prinesených igelitových tašiek, pričom pri tomto taktiež znehodnotil 10 ks krabičiek zn. Philip Morris club ruby, Camel Blue mäkké, Camel, Benson Hedges, RDG, 3 ks krabičiek cigaretových dutiniek zn. Favorit a Golden Gate a 8 ks tlačovín, a to Katolícke noviny, Echo expres a krížovky, čím takto O. K., IČO: XX XXX XXX, s miestom podnikania X. S. XX/X, XXX XX N. I., spôsobil škodu na odcudzenom tovare vo výške 283,90 eura, na poškodenom a znehodnotenom tovare vo výške 36,96 eura a poškodením zariadenia novinového stánku vo výške 37 eur.

v bode 2) obvinený V. E. a S. X. dňa 7. februára 2016 v čase okolo 21.00 hod v obci G., okres X., po predchádzajúcej spoločnej dohode s ďalšou osobou vošli na pozemok rodinného domu č. XXX tak, že pristúpili pred vstupnú oceľovú bránu, ktorú preliezli, potom spoločne prešli cez dvor až ku garáži, kde S. X. kombinovanými kliešťami vypáčil spodný klinec na oceľovej petlici, ktorú vyhol doľava a takto uvoľnil zámok drevených dvojkrídlových dverí garáže, následne všetci vošli do garáže, kde V. E. a S. X. do tam dvoch nájdených vriec vložili 2 ks predlžovacích elektrických káblov oranžovej farby o dĺžke 20 m, 1 ks predlžovacieho elektrického káblu čiernej farby o dĺžke 50 m a 1 ks predlžovacieho elektrického káblu čiernej farby na drevenej cievke o dĺžke 35-40 m. Potom spoločne všetci traja prešli k vstupným dverám komory, ktorá miestnosť je situovaná v rodinnom dome so samostatným vchodom z dvora, kde S. X. nezisteným spôsobom odtrhol oceľové oko z drevenej zárubne, cez ktoré bol prevesený visiaci zámok, vnikli do vnútra komory odkiaľ S. X. a V. E. odcudzili 4 ks čokolády zn. Schogetten, čokoládový dezert, 18 ks domácich kompótov o objeme 0,3 l, 5 ks zaváraných kyslých uhoriek o objeme fľaše 0,7 l, dve balenia zrnkovej kávy Green eclipse, 3 ks otrasuvzdorných žiaroviek čírej farby typ 2x 75 W a 1 x 100W zn. TESLAMPS, prací prášok značky Bonus 3in 1 o váhe 1,4 kg, 5 ks tmavých a 2 ks bielych chlebov značky Kristián o váhe 500 g, 3 kg kryštálového cukru, 3 kg polohrubej výberovej múky, dve fľašky tekutého mydla nezistenej značky, 3 ks plynových zapaľovačov, 2 ks bateriek zelenej farby nezistenej značky, čím takto spôsobili pre E. V., nar. XX. O. XXXX, bytom G. č. XXX, okres X., škodu na odcudzenom tovare vo výške 156,75 eura a poškodením zámkov vo výške 5,- eur.

v bode 3) obvinený V. E., S. X. a F. A. dňa 8. februára 2016 v čase okolo 00.30 hod v obci G., okres X., po predchádzajúcej vzájomnej dohode pristúpili k predajni potravín „Z. O." s popisným číslom XXX, kde S. X. zobral do rúk železný stojanový popolník, ktorý sa nachádzal pred uvedenými potravinami a s jeho spodnou časťou ozubeným kolesom vylomil v oblasti zámku vchodové dvere vedúce do predajne potravín, následne všetci vošli do vnútra potravín, odkiaľ z regálov, mraziaceho boxu a chladiaceho boxu odcudzili 5 ks fliaš vodky 38% zn. Nicolaus o objeme 0,7l, 2 ks fliaš vodky Jemná o objeme 1l, fľašu Gazdovskej hrušky o objeme 1l, vodu po holení zn. Adidas, 4 ks šampónov zn. Shauma 250 ml, 3 balenia farby na vlasy zn. Palette, balenie jednorázových plienok zn. Šup lup 20 kusové balenie, 2 balenia jednorazových plienok zn. Helen Harper, 12 ks sprchovacích gélov zn. Radox 250 ml, 3 ks sprchovacích gélov zn. Axe 250 ml, 4 ks sprchovacích gélov zn. Mitia 400 ml, 2 ks sprchovacích gélov zn. Fa 400 ml, 1 ks antiperspirantuznačky Garnier, 1 ks antiperspirantu zn. Rexona, 4 ks šampónov zn. L´Oréal Elséve 250 ml, 4 ks zabíjačkovej paštéty 160 g, 7 ks paštét zn. Pionier 115 g, 20 ks syrov v črievku zn. Bambino 100g, 4,8 kg kuracích krídiel, 6 kg kuracích pŕs, 6, 3 kg kuracích stehien, 2 balenia mrazených knedlíkov s ovocnou náplňou, 3 ks balení mrazených bryndzových pirôh, 5 ks balení čipsov zn. Snack Bag, 2 ks balení čipsov zn. Slovakia, 1 ks balenia zn. Rabbit zn. Snack Bag, 2 ks balenia raňajkovej kávy, 8 balení lentiliek 28g, 9 ks balení čokolád zn. Kinder maxi 21g, 3 ks balenia capuccino classic 100g, 8 ks kakaových rezov, čím takto Z. O., IČO: XX XXX XXX, s miestom podnikania K. XX, XXX XX K. spôsobili škodu na odcudzenom tovare vo výške 317,645 eura a poškodením zariadenia vo výške 62 eur, pričom konania v bode 1) a 3) sa obžalovaný V. E. dopustil, hoci bol rozkazom Okresného úradu Poprad, odbor všeobecnej vnútornej správy z 21. decembra 2015, sp. zn. OU-PP-OVVS-2015/016763- 3, právoplatný dňa 19. januára 2016, uznaný vinným z priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20,- eur a tohto konania sa dopustil aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 5T/69/2015 z 1. decembra 2015, právoplatným 1. decembra 2015, uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. c) Trestného zákona a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov a na výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obvinenému V. E. súd podľa § 212 ods. 4, § 36 písm. l) a písm. n), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 5, ods. 7, § 41 ods. 2 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov a šesť mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obvinenému S. X. podľa § 212 ods. 4, § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 4, § 41 ods. 2 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov a šesť mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obvineného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obvinenému F. A. podľa § 212 ods. 4, § 36 písm. l), písm. n), § 38 ods. 3 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere tri roky, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu dvoch rokov a zároveň mu uložil probačný dohľad nad správaním v skúšobnej dobe. V zmysle § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona mu uložil aj povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obvinenému V. E. uložil povinnosť zaplatiť poškodenej O. K. náhradu škody vo výške 73,69 eura. Obvineným V. E. a S. X. spoločne a nerozdielne E. V. zaplatiť náhradu škody vo výške 117,25 eura, so zvyškom náhrady škody poškodenú odkázal na civilný proces. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obvineným V. E., S. X. a F. A. uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne poškodenej Ing. O. náhradu škody vo výške 361,59 eur.

Krajský súd v Košiciach uznesením z 19. októbra 2017, sp. zn. 6To/53/2017, odvolanie obvinených V. E. a S. X. podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Obvinený V. E. podal proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach dovolanie vlastným písomným podaním doručeným okresnému súdu 30. októbra 2017. V podaní namietal neprimeranosť uloženého trestu a žiadal jeho zmiernenie. Dovolanie doplnil prostredníctvom obhajcu JUDr. Štefana Kamenického písomným podaním doručeným okresnému súdu 10. septembra 2018, ktoré podal z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c) a písm. i) Trestného poriadku, pretože rozhodnutie zásadným spôsobom porušuje jeho právo na obhajobu a je založené na nesprávnom právnom posúdení skutkového stavu. Dovolanieodôvodnil tým, že trest nezodpovedá zákonným kritériám pre ukladanie trestov, namietol kvalifikáciu podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, pretože v konaní nebola v skutkoch 1) a 3) dostatočne zobjektivizovaná výška škody. Podľa skutku 3) je preukázaná výška škody 71,23 eura, spôsobenie škody neprevyšujúce sumu 266 eur by však nemalo zakladať použitie § 212 ods. 4 Trestného zákona aj s prihliadnutím na § 38 ods. 1 Trestného zákona, zakazujúceho dvojité pričítanie tej istej okolnosti na ťarchu či v prospech páchateľa. Táto skutočnosť je uvedená v znaku skutkovej podstaty krádeže podľa ods. 2, písm. a) vlámanie, predstavuje kogentné ustanovenie Trestného zákona. Zákonodarca pri rozčlenení odsekov trestného činu krádeže diferencoval výšku trestu od výšky spôsobenej škody, resp. v odseku 2 eliminoval vplyv výšky škody vo vzťahu k forme spáchania, teda vlámaním. Podľa § 34 Trestného zákona má byť uložený trest primeraný okolnostiam ako aj škode vzniknutej spáchaním, pri údajnej škode 317 eur za prisvojené hnuteľnosti (potraviny) nie je na mieste uvažovať o trestnej sadzbe tri až desať rokov. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku odôvodnil tým, že už pri zadržaní žiadal prítomnosť obhajcu a orgány činné v trestnom konaní jeho žiadosť neakceptovali. Dovolaciemu súdu navrhol vysloviť rozsudkom, že uznesením Krajského súdu v Košiciach z 19. októbra 2017, sp. zn. 6To/53/2017 bol porušený zákon v neprospech obvineného V. E.. Navrhol podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušiť napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6To/53/2017 a rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 4T/111/2016.

Obvinený S. X. podal dovolanie vlastným podaním doručeným okresnému súdu 4. mája 2018, v ktorom považoval trest, ktorý mu bol uložený, za neprimerane prísny. Dovolanie doplnil prostredníctvom obhajcu JUDr. Romana Zajaca podaním doručeným okresnému súdu 13. septembra 2018 z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c) a písm. i) Trestného poriadku. Namietal, že už pri výpovedi vykonanej po zadržaní žiadal prítomnosť obhajcu, tejto žiadosti však nebolo vyhovené. Podľa názoru dovolateľa uložený trest nezodpovedá zákonným kritériám pre ukladanie trestov, namietal právnu kvalifikáciu podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, pretože v konaní nebola dostatočne zobjektivizovaná škoda, podľa skutku 3) škoda činila len 71,23 eura. Podľa poškodeného Z. O. bola posledná inventúra vykonaná 31. decembra 2015, teda 38 dní pred spáchaním skutku, ale podľa výpovede dcéry bola inventúra 31. januára 2016, ktorý rozpor nebol v konaní odstránený. Škoda neprevyšujúca 266 eur nemôže zakladať použitie § 212 ods. 4 Trestného zákona, pretože § 38 ods. 1 Trestného zákona zakazuje dvojité uplatnenie tej istej okolnosti na ťarchu či prospech páchateľa. Vlámanie je podľa ods. 2 písm. a) Trestného zákona znakom skutkovej podstaty trestného činu krádeže. Zákonodarca v druhom odseku eliminoval vplyv výšky spôsobenej škody vo vzťahu k forme spáchania vlámaním. Uložený trest považoval podľa § 34 Trestného zákona za neprimeraný vo vzťahu k spôsobenej škode - 317 eur. Dovolaciemu súdu navrhol vysloviť rozsudkom porušenie zákona v neprospech obvineného, napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6To/53/2017 zrušiť a zrušiť aj rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 4T/111/2016.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves (ďalej len „prokurátor") sa vzhľadom na obsahovú totožnosť k dovolaniam vyjadril (16. októbra 2018) tak, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nie je u obvinených naplnený, pretože požiadavka na prítomnosť obhajcov pri výpovediach po zadržaní sa nenachádza v žiadnej zo zápisníc o zadržaní obvinených a prípadné zistenie porušenia tohto práva by sa negatívne neprejavilo na ich postavení. Vzhľadom na stanovisko najvyššieho súdu považoval za správnu právnu kvalifikáciu skutkov ako zločinu krádeže u obvineného E. podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a u obvineného X. podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona. Navrhol dovolania obvinených E. a X. podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuť.

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolania sú prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. a), boli podané oprávnenými osobami [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku) a na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), a súčasne spĺňajú podmienky podľa § 373 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Trestného poriadku a nie je dôvod na postup podľa § 382 písm. a), b), d), e), ani písm.

f) Trestného poriadku.

Podľa § 371 ods. 4 Trestného poriadku (prvá veta) dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno ako okolnosť použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.

V tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že na hlavnom pojednávaní 20. februára 2017 obvinený V. E. vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov v bode 1, 2 a 3 obžaloby. Kladne odpovedal na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) h) Trestného poriadku. Súd v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obvineného V. E.. Podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku ak obvinený na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa ods. 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň obvineného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Najvyšší súd v prvom rade opakuje, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok predstavuje výrazný zásah do inštitútu právoplatnosti, ktorá v pozícii základnej vlastnosti súdneho rozhodnutia predstavuje jeho nezmeniteľnosť a záväznosť ako prejavy stability právnych vzťahov a právnej istoty v právnom štáte. Z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave výlučne zákonom taxatívne stanovených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojím charakterom mohli mať výrazný vplyv na konanie a jeho procesný výsledok a ktoré je preto potrebné odstrániť.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, zabezpečuje rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom na druhej strane. Je jedným zo základných práv obvineného, ktoré je zakotvené v čl. 50 ods. 3 Ústavy a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a zásada práva na obhajobu je upravená aj v § 2 ods. 9 Trestného poriadku. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli objasnené všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného, aby páchateľ bol odsúdený len za to, čo spáchal. Právo na obhajobu sa vzťahuje na celé konanie, a preto jeho porušenie je aj dôvodom na podanie dovolania [§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku]. Zákon pre uplatnenie dovolacieho dôvodu predpokladá len zásadné porušenie práva na obhajobu (teda nie každé porušenie práva na obhajobu).

V súvislosti s dovolacou námietkou obvinených E. a X., podľa ktorej už pri zadržaní žiadali o prítomnosť obhajcu, najvyšší súd takéto skutočnosti zo spisu nezistil. Obaja obvinení pri zadržaní o prítomnosť obhajcov nežiadali, a to ani po vznesení obvinenia, napriek tomu, že boli poučení o práve zvoliť si obhajcov, ako aj o tom, že im v prípade nedostatku prostriedkov budú obhajcovia ustanovení, taktiež o práve odoprieť výpoveď. Táto námietka obvinených je potom irelevantná. Okrem toho, túto námietku použili obvinení až v dovolacom konaní. Ak obvineným bola táto skutočnosť známa, mali ju namietať najneskôr pred odvolacím súdom (§ 371 ods. 4 Trestného poriadku). Dovolací súd sa potom takouto námietkou vzhľadom na vyššie uvedené zaoberať ani nemohol.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

Podľa § 385 ods. 1 Trestného poriadku dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.

Vo vzťahu k vyššie spomínanej viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, treba ešte poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku.

Z toho potom vyplýva, že v prípade, ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Trestného poriadku nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku alebo zamietne podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku, bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku.

Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom podľa § 374 ods. 1 Trestného poriadku, ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku, dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom podľa § 386 a nasledujúcich ustanovení Trestného poriadku a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2011, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky od č. 120/2012).

Obvinení E. a X. ako ďalší dôvod dovolania uviedli § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Toto ustanovenie teda slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb. Svojou dikciou za bodkočiarkou vylučuje skutkové námietky, tzn. nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne a tiež hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom hodnotiaceho procesu.

Nie je možné s poukazom na tento dovolací dôvod domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené, s výnimkou uvedenou v ustanovení § 371 ods. 3 Trestného poriadku.

Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku len z toho hľadiska, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu. Podstatou správnej právnej kvalifikácie teda je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie citovaného dovolacieho dôvodu.

Dovolatelia naplnenie tohto dovolacieho dôvodu videli v tom, že konajúce súdy pri rozhodovaní nesprávne aplikovali právnu kvalifikáciu skutku, z ktorého boli obvinení. U obvineného S. X. ako zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona. Spôsobenie škody neprevyšujúcej sumu 266 eur by podľa názoru obvinených nemalo zakladať použitie ustanovenia ods. 4 už aj s prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona, pretože toto výslovne zakazuje dvojité pričítanie tej istej okolnosti. V súvislosti s nesprávnou právnou kvalifikáciou obvinení namietali aj výšku uloženého trestu a považovali ho za neprimeraný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že obvinený V. E. mohol podať dovolanie len podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, nie podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

Vo vzťahu k námietke právnej kvalifikácie skutku dovolací súd poukazuje na svoju rozhodovaciu prax, najmä na stanovisko č. 112/2016 a s právnou kvalifikáciou skutku tak, ako ju vymedzil okresný a krajský súd sa stotožňuje. Ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona treba vykladať tak, že prikazuje prednostnú kvalifikáciu určitej okolnosti ako zákonného znaku trestného činu. Ak je konkrétna okolnosť okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby, vytvára kvalifikovanú skutkovú podstatu so základnou skutkovou podstatou, ktorá túto okolnosť neobsahuje, napriek tomu, že je aj zákonným znakom uvedeným v inej základnej skutkovej podstate trestného činu, ak kvalifikovaná skutková podstata pokrýva väčší počet zákonných znakov trestného činu. To platí aj vtedy, ak jedno ustanovenie osobitnej časti Trestného zákona obsahuje dve (alebo viac) samostatných základných skutkových podstát trestného činu. Ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, pri použití § 138 písm. e) Trestného zákona. Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ 125 ods. 1 Trestného zákona). Ak je jednočinný súbeh dvoch alebo viacerých trestných činov podľa znakov ich základných skutkových podstát možný, avšak tá istá okolnosť podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby duplicitne, bude táto okolnosť v rámci súbežnej kvalifikácie činu použitá ako okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby len pri aplikácii toho ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona, ktorého kvalifikovanej skutkovej podstate zodpovedá vyššia trestná sadzba oproti inej konkurujúcej sadzbe, resp. ustanoveniu. Keďže ide o ten istý čin (skutok) a tú istú skutkovú okolnosť, výška trestnej sadzby bude určujúcim kritériom vzťahu špeciality, ktorý determinuje výber právnej kvalifikácie trestného činu (R 116/2012).

Formulácia „trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin" uvedená v druhej vete § 122 ods. 10 Trestného zákona znamená, že sa hodnota výšky spôsobenej škody alebo získaného prospechu pri jednotlivých čiastkových útokoch na účel posúdenia právnej kvalifikácie spočítava (R 26/2018).

Podľa § 122 ods. 4 Trestného zákona trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou.

Preto - ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jaj zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha taký trestný čin vlámaním, napĺňa zákonné znaky (markanty) zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, pri použití § 138 písm. e) Trestného zákona. Takéto posúdenie činu podradením pod kvalifikovanú skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ 125 ods. 1 Trestného zákona).

Dovolateľ S. X. v bode 3 rozsudku svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, pretože násilným spôsobom vnikol do uzavretého priestoru, zmocnil sa cudzej veci, pričom hodnota odcudzených vecí presiahla sumu 266 eur. Tohto konania sa dopustil závažnejším spôsobom podľa § 138 písm. e) Trestného zákona - vlámaním.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku naplnený nebol.

Obaja obvinení (dovolatelia) namietali aj výšku uloženého trestu.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku je naplnený vtedy ak bol uložený trestmimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Dovolatelia tento dôvod nesprávne subsumovali pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

Druhom trestu, ktorý Trestný zákon nepripúšťa, sa rozumejú prípady, keď súd obvinenému uložil niektorý z druhov trestov (§ 32 Trestného zákona) napriek tomu, že neboli splnené zákonné podmienky na jeho uloženie.

V posudzovanej veci o takýto prípad nejde. Konajúce súdy pri ukladaní trestu postupovali zákonne a správne, prihliadli na všetky okolnosti, ktoré mali vplyv na určenie druhu a výmery trestu. Trestný zákon v § 212 ods. 4 Trestného zákona ustanovuje trestnú sadzbu od 3 rokov do 10 rokov. V § 194 ods. 2 Trestného zákona je ustanovená trestná sadzba na 1 rok až 5 rokov. Obvinenému V. E. bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov, obvinenému S. X. súd uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves a jeho odôvodnenie na str. 9 až 11 a plne sa s ním stotožňuje. Tresty u oboch obvinených teda boli uložené v zákonom ustanovených trestných sadzbách.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku naplnený nebol.

Na podklade vyššie uvedeného je nesporné, že nie sú naplnené dôvody dovolania v zmysle § 371 Trestného poriadku, a preto najvyšší súd podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvinených V. E. a S. X. na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.