4Tdo/65/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša, sudkyne JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcu JUDr. Petra Hatalu na neverejnom zasadnutí konanom 29. septembra 2021 v Bratislave, v trestnej veci obvineného N. K., pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. Dušana Antola proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 26. februára 2020, sp. zn. 7 Tos 16/2020, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. b) Tr. por. dovolanie obvineného N. K. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Košice I trestným rozkazom z 18. júla 2019, sp. zn. 7 T 36/2019, uznal obvineného za vinného z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe v ňom uvedenom. Proti trestnému rozkazu obvinený podal odpor, ktorý bol uznesením Okresného súdu Košice I z 30. septembra 2019, sp. zn. 7 T 36/2019 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu"), v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice I zo 7. januára 2020, sp. zn. 7 T 36/2019, podľa § 355 ods. 5 Tr. por. odmietnutý ako podaný oneskorene.

Obvinený proti uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť, o ktorej Krajský súd v Košiciach uznesením z 26. februára 2020, sp. zn. 7 Tos 16/2020 (ďalej aj „uznesenie krajského súdu"), rozhodol tak, že podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ju ako nedôvodnú zamietol.

Proti uzneseniu krajského súdu i proti vydanému trestnému rozkazu podal obvinený prostredníctvom obhajcu JUDr. Dušana Antola dovolanie, ktoré odôvodnil existenciou dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm. i) Tr. por., teda zásadným porušením práva na obhajobu, ďalej tým, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, a že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm. i) Tr. por. a aby trestný rozkaz i uznesenie krajského súdu zrušil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Tr. por.), spĺňa obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por. Dospel však k záveru, že dovolanie vo vzťahu k trestnému rozkazu okresného súdu uzneseniu krajského súdu bolo podané neoprávnenou osobou a treba ho odmietnuť.

Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371 Tr. por.

Podľa § 368 ods. 2 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Podľa § 369 ods. 1 Tr. por. dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1.

Podľa § 369 ods. 2 písm. b) Tr. por. proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Podľa § 372 ods. 1 Tr. por. oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.

V prvom rade je potrebné k veci uviesť, že obvinený podal odpor proti trestnému rozkazu súdu prvého stupňa, o ktorom súd rozhodol tak, že tento uznesením podľa § 355 ods. 5 Tr. por. odmietol, pretože bol podaný oneskorene. Následne sťažnostný súd podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obvineného podanú proti tomuto rozhodnutiu zamietol ako nedôvodnú.

Podané dovolanie teda fakticky smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu druhého stupňa, ktorý na podklade sťažnosti obvineného rozhodoval len o správnosti a zákonnosti rozhodnutia okresného súdu, ktorým bol odmietnutý odpor obvineného (vtedy už odsúdeného) N. K.. Trestný rozkaz okresného súdu nadobudol právoplatnosť dňa 18. septembra 2019, pričom obvinený nie je oprávnený takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa napadnúť dovolaním.

Okruh osôb, ktoré sú oprávnené tak urobiť upravujú najmä ustanovenia § 369 ods. 2 písm. b) Tr. por. a § 372 ods. 1 Tr. por., z ktorých vyplýva, že obvinený je oprávnený podať dovolanie iba proti rozhodnutiu súdu druhého stupňa. Teda iba vtedy, ak proti výroku, ktorý napáda dovolaním, podal riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté. V danom prípade výrok o vine a treste trestného rozkazu okresného súdu nebol odvolacím súdom preskúmavaný.

Keďže obvinený N. K. účinne nepodal proti dovolaním napádanému trestnému rozkazu opravný prostriedok, nie je v posudzovanej veci osobou oprávnenou podať dovolanie a takouto osobou by mohol byť len minister spravodlivosti (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 12/2017).

Z týchto dôvodov najvyšší súd dovolanie obvineného N. K. ako podané neoprávnenou osobou odmietol.

Nad rámec rozsahu dovolacieho prieskumu treba vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu odmietajúcemu odpor uviesť, že toto taktiež nespadá pod žiadne z rozhodnutí, ktoré sú vymenované v ustanovení § 368 ods. 2 Tr. por. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podanie odporu obvineným proti trestnému rozkazu by nebolo možné považovať za riadny opravný prostriedok. Odpor proti trestnému rozkazu nevyvoláva prieskumné konanie odvolacím súdom ohľadom rozhodnutia, proti ktorému smeruje, ale je len procesným úkonom, ktorým strana v súdnom konaní odmieta skrátenú formu tohto konania (trestný rozkaz vydaný súdom) a ktorý v nadväznosti na to zakladá povinnosť súdu prerokovať vec na hlavnom pojednávaní tak, ako je to ustanovené v § 355 ods. 3 Tr. por. (R 8/2011). V tomto prípade teda nejde ani o rozhodnutie, ktoré by obvinený mohol napadnúť dovolaním podľa § 369 ods. 2 písm. b) Tr. por. (dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa).

Pokiaľ ide o trestný rozkaz, ktorý bol dovolaním napadnutý súčasne s uznesením krajského súdu, Najvyšší súd dospel k záveru, že proti takémuto rozhodnutiu je síce dovolanie prípustné (§ 368 ods. 2 písm. a/ Tr. por.), toto však môže podať na podnet príslušného subjektu len minister spravodlivosti Slovenskej republiky v zmysle § 369 ods. 1 Tr. por., pretože ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa (a contrario § 369 ods. 2 Tr. por.). Dovolanie obvineného je preto vo vzťahu k napadnutému trestnému rozkazu podané neoprávnenou osobu (§ 382 písm. b) Tr. por.).

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.