4Tdo/64/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí 12. februára 2014 v trestnej veci proti obvinenému G. Z. a obvinenému K. B. vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 11T 123/2012, o dovolaní ministra spravodlivosti Slovenskej republiky proti trestnému rozkazu z 25. septembra 2012 v časti týkajúcej sa obvineného G. Z. podľa § 386 ods. 1, § 386 ods. 2, § 388 ods. 1 a § 382a Tr. por. takto

rozhodol:

I. Trestným rozkazom Okresného súdu Komárno z 25. septembra 2012, sp. zn. 11T 123/2012,

bol porušený zákon

v ustanoveniach § 41 ods. 1 a § 212 ods. 2 Tr. zák. v neprospech obvineného G. Z..

Trestný rozkaz sa z r u š u j e vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu v časti týkajúcej sa obvineného G. Z.. Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Okresnému súdu Komárno sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu u obvineného G. Z. znovu prerokoval a rozhodol.

II. Obvinený G. Z., nar. XX. L. XXXX v A., trvale bytom A., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, sa neberie do väzby

s tým, že bude pokračovať vo výkone trestu odňatia slobody vo výmere dvoch rokov uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Komárno z 25. júla 2012, sp. zn. 11T 97/2012.

Odôvodnenie

Trestným rozkazom Okresného súdu Komárno z 25. septembra 2012, sp. zn. 11T 123/2012, bol obvinený G. Z. v bode 1/ - 6/ uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu krádeže čiastočne dokonaného, čiastočne v štádiu pokusu, čiastočne spolupáchateľstvom podľa § 14 ods. 1, § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody spáchaného čiastočne samostatne, čiastočne spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe ako je uvedený vo výroku o vine tohto trestného rozkazu.

Za to bol odsúdený: podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. 1/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 4, § 41 ods. 1, § 41 ods. 3 Trestného zákona na úhrnný a spoločný trest odňatia slobody v trvaní 26 (dvadsaťšesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obvineného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona uložil mu aj trest prepadnutia vecí, a to:

páčidlo z kovového materiálu o rozmeroch 2x0,5x50 cm - 1 ks elektrikárske štikacie kliešte z kovového materiálu s pogumovanou rukoväťou.

Podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stal štát.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obvinenému G. Z. uložil povinnosť nahradiť škodu poškodeným: P. L., nar. XX. P. XXXX., bytom A. vo výške 15 €, poškodenému V. V., nar. XX. L. XXXX, bytom A. vo výške 26,60 €.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodený P. L. so zvyškom svojho nároku na náhradu škody bol odkázaný na občianske súdne konanie.

Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona u obvineného G. Z. zrušil výrok o vine a treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Komárno, sp. zn. 11T 97/2012, zo dňa 25. júla 2012, ktorý bol doručený obvinenému dňa 26. júla 2012 a ktorým bol uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu krádeže čiastočne dokonaného, čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a ako aj trest prepadnutia vecí ako aj ďalšie výroky, ktoré vo výroku o vine majú svoj podklad.

Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 20. októbra 2012.

Proti tomuto trestnému rozkazu na podnet predsedu Okresného súdu Komárno podal minister spravodlivosti Slovenskej republiky v zákonom stanovenej lehote dovolanie v p r o s p e ch obvineného G. Z. z dôvodov § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. Poukázal na to, že obvinenému bol uložený úhrnný a spoločný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1, § 41 ods. 3 a § 212 ods. 2 Tr. zák. vo výmere 26 (dvadsaťšesť) mesiacov, hoci trestná sadzba pri trestom čine podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. a pri trestom čine podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., z ktorých bol uznaný za vinného neprevyšuje 2 roky (dvadsaťštyri mesiacov).

Za toho stavu trest bol obvinenému uložený mimo trestnej sadzby v zmysle § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., čím došlo k porušeniu zákona v ustanoví § 41 ods. 1 a § 212 ods. 2 Tr. zák. v neprospech obvineného G. Z..

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky navrhol preto, aby dovolací súd po vyslovení uvedeného porušenia zákona zrušil výrok o treste z napadnutého trestného rozkazu Okresného súdu Komárno z 25. septembra 2012, sp. zn. 11T 123/2012, v časti týkajúcej sa obvineného G. Z., zároveň aby zrušil aj nadväzujúce rozhodnutia a prikázal Okresnému súdu Komárno, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Taktiež, aby podľa § 380 ods. 2 Tr. por. rozhodol o väzbe obvineného.

Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie na vyjadrenie okresnému prokurátorovi v Komárne, obvinenému G. Z. a jeho ustanovenému obhajcovi, pričom tieto procesné strany navrhli dovolaniu pána ministra spravodlivosti vyhovieť.

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie proti napadnutému trestnému rozkazu je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 a § 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo podané opravnenou osobou (§ 369 ods. 1 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 2 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 373 Tr. por. ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por.

Dovolací súd po preskúmaní vecí zistil, že v danom prípade je naplnený dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.

Podľa tohto ustanovenia: „Dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa“.

V posudzovanej veci bol obvinený G. Z. uznaný za vinného z prečinov krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a z prečinov porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., za spáchanie ktorých možno páchateľa potrestať odňatím slobody až na dva roky.

Samosudkyňa okresného súdu preto postupovala v rozpore so zákonom, keď obvinenému uložila úhrnný a spoločný trest odňatia slobody vo výmere 26 mesiacov, teda o 2 (dva) mesiace prevyšujúci zákonom stanovenú hranicu.

Za toho stavu dovolanie podané ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky je dôvodné.

Najvyšší súd preto po vyslovení porušenia zákona vo výroku o treste odňatia slobody u obvineného G. Z. v jeho neprospech, zrušil napadnutý trestný rozkaz v časti týkajúcej sa obvineného v tomto výroku a vo výroku o spôsobe jeho výkonu, zrušil aj nadväzujúce rozhodnutia, ktoré majú svoj podklad v zrušených výrokoch a prikázal Okresnému súdu Komárno, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K zrušeniu napadnutého trestného rozkazu len vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu došlo preto, že výrok o treste prepadnutia veci možno od týchto výrokov oddeliť, zároveň zostal nedotknutý aj výrok o náhrade škody.

Samosudkyňa okresného súdu bude povinná postupovať podľa § 391 ods. 1, ods. 2 Tr. por.

Napokon najvyšší súd rozhodol podľa § 380 ods. 2 Tr. por. tak, že obvineného G. Z. neberie do väzby. Obvinený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu teraz zrušeným trestným rozkazom v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, koniec trestu má stanovený na 9. mája 2014.

Najvyšší súd však neprepustil obvineného na slobodu, pretože bude pokračovať vo výkone trestu odňatia slobody uložený mu pôvodne zrušeným trestným rozkazom Okresného súdu Komárno z 25. júla 2012, sp. zn. 11T 97/2012, ktorého koniec je 9. marca 2014

Dovolací súd o dovolaní rozhodol na neverejnom zasadnutí v súlade s ustanovením § 382a Tr. por. stým, že ho verejne vyhlásil

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.