UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudkýň JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Martiny Zeleňakovej v trestnej veci proti obvinenému D. R. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b) Tr. zák. na neverejnom zasadnutí konanom 15. októbra 2019 v Bratislave o dovolaní obvineného D. R. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 25. apríla 2016, sp. zn. 23To/11/2016, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. d) Tr. por. dovolanie obvineného D. R. sa odmieta.
Odôvodnenie
Okresný súd Trenčín (ďalej len „okresný súd") rozsudkom z 20. novembra 2015, sp. zn. 6T/25/2015, uznal obvineného D. R. vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
hoci ako otec v súlade s ustanovením § 62 a nasledujúce Zákona o rodine, a na základe rozsudku Okresného súdu Čadca, sp. zn. 12P/291/2006 bol povinný od 28.01.2008 prispievať na výživné na svojho syna maloletého R. N., nar. XX.XX.XXXX vo výške 23,30 Eur (702,- Sk), vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Detského domova C., T. XX, A. a na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 32P/56/2010 od 01.07.2008 bol povinný prispievať na výživné maloletého R. N. vo výške 30% sumy životného minima, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet Detského domova C., A., pričom na účet Detského domova C. zaslal v mesiaci august 2008 a december 2008 celkovo 149,37 Eur (4.500,- Sk), za rok 2009 zaslal v mesiaci marec a október 2009 celkovo 200,- Eur, za rok 2010 zaslal v mesiaci marec a jún celkovo 150,- eur, dňa 24.08.2015 zaplatil vo výške 800,- Eur a následne neuhradil žiadnu sumu z predpísaného výživného a tak neuhradením predpísaného výživného v období od júna 2010 doposiaľ na účet Detského domova C., T. XX, A., ku dňu podania spôsobil dlh na výživnom v celkovej výške 1.031,48 Eur, v stíhanom období od mesiaca jún 2010 doposiaľ, obvinený poberal dávku v hmotnej núdzi len do mesiaca február 2011 a následne v apríli až v júni 2014 na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny bol evidovaný opakovane, avšak opakovane bol vylúčený pre nespoluprácu.
Za to mu okresný súd uložil podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. a § 49 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 37 písm. m) Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 8 mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Obvinený napadol uvedený rozsudok okresného súdu odvolaním, ktoré Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd") uznesením z 25. apríla 2016, sp. zn. 23To/11/2016, zamietol podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.
Proti uzneseniu krajského súdu podal priamo obvinený D. R. podanie zo 17. mája 2016, označené ako „Návrh na povolenie obnovy konania". Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí 21. marca 2017 k uvedenému podaniu vypočul obvineného, ktorý uviedol, že týmto hodlal podať dovolanie, ktoré opiera o pôvodne uvedené skutočnosti. Súčasne uviedol, že si je vedomý, že dovolanie musí napísať advokát. Ním podané „dovolanie" odôvodňoval v podstate tým, že okresný súd mu naviac priznal priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. a tiež namietal, že krajský súd vykonal verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti.
Okresný súd ustanovil obvinenému opatrením z 30. marca 2017 obhajcu Mgr. Jána Lichnera na konanie o dovolaní.
Vzhľadom na skutočnosť, že nebolo podané riadne dovolanie, okresný súd vyzval obvineného výzvou z 2. marca 2018, aby sa vyjadril ku skutočnosti, či ho v konaní zastupuje JUDr. Zuzana Tomášová, ktorá doručila do spisu plnú moc na zastupovanie v dovolacom konaní, pričom telefonicky oznámila, že uvedená plná moc nie je aktuálna a súčasne bol obvinený vyzvaný, či trvá na podanom dovolaní. Výzva bola obvinenému doručená 29. marca 2018.
Advokátka JUDr. Zuzana Tomášová oznámila podaním doručeným okresnému súdu 27. marca 2018 ukončenie obhajoby obvineného.
Okresný súd prostredníctvom dožiadaného súdu vypočul obvineného, ktorý uviedol, že trvá na podanom dovolaní, pričom ustanovený obhajca nemá záujem s ním komunikovať, a preto žiadal, aby mu bol ustanovený iný advokát. Ustanovený advokát Mgr. Ján Lichner sa k uvedenému vyjadril tak, že po ustanovení súdom vykonal 22. mája 2017 poradu s obvineným, následne pred samotným podaním dovolania bola do súdneho spisu doručená plná moc od JUDr. Zuzany Tomášovej, čo považoval za formálne aj faktické prevzatie právneho zastupovania klienta v uvedenej veci a očakával zrušenie opatrenia. Nepamätal si, že by ho odsúdený telefonicky kontaktoval. Pokiaľ odsúdený nemá dôveru voči jeho osobe, rešpektuje to a navrhol, aby súd zrušil jeho ustanovenie a ustanovil mu iného obhajcu. Následne okresný súd opatrením zrušil ustanovenie uvedeného obhajcu.
Výzvou z 26. júla 2019 bol obvinený vyzvaný na odstránenie nedostatkov podania - dovolania spolu s poučením podľa § 373 ods. 2 Tr. por., ktorá mu bola doručená 7. augusta 2019 do vlastných rúk. Na uvedenú výzvu obvinený žiadnym spôsobom nereagoval.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) posúdil vec primárne v zmysle § 382 Tr. por. a zistil, že v nej nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 373 Tr. por.
Podľa § 373 ods. 1, ods. 3 Tr. por. môže obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu. Ak obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 podali dovolanie inak ako prostredníctvom obhajcu, súd, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni, poučí dovolateľa podľa odsekov 1 a 2 a nasledujúcej vety a určí primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku s tým, že ak táto lehota márne uplynie, predloží vec na ďalšie konanie dovolaciemu súdu. Ak však obvinený v lehote podľa predchádzajúcej vety preukáže, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, ustanoví mu obhajcu predseda senátu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.
Z obsahu predloženého spisu najvyšší súd zistil, že obvinený D. R. nepodal dovolanie prostredníctvom obhajcu, pričom na výzvu okresného súdu, ktorá mu bola v súlade s § 373 ods. 3 Tr. por. doručená 7. augusta 2019, nijakým spôsobom nereagoval, uvedený nedostatok neodstránil a ani nepreukázal, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, a to napriek podrobnému a riadnemu poučeniu, čo vyplýva z poučenia a výzvy z 26. júla 2019.
Najvyšší súd preto dovolanie obvineného D. R. na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietol.
Nepostupoval pritom podľa § 379 ods. 1 Tr. por., keďže postup podľa tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba vtedy, ak nie je podané dovolanie úplné alebo má iné odstrániteľné chyby. Nedostatok spočívajúci v tom, že dovolanie nebolo podané prostredníctvom obhajcu, je odstrániteľný len v rámci konania na súde prvého stupňa, ktoré predchádza predloženiu veci dovolaciemu súdu. Vyplýva to zo znenia § 373 ods. 3 posledná veta Tr. por., podľa ktorého ustanoviť obhajcu v prípadoch, v ktorých bolo dovolanie podané priamo obvineným, resp. niektorou osobou uvedenou v § 369 ods. 5 Tr. por., môže iba predseda senátu súdu, ktorý rozhodoval v prvom stupni, a to len vtedy, ak obvinený preukáže, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby.
Zároveň je potrebné uviesť, že ustanovenie § 373 ods. 4 Tr. por., v zmysle ktorého ak dovolací súd po predložení dovolania zistí, že dovolateľ nie je zastúpený obhajcom, poučí ho podľa odseku 2 a určí primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku, dopadá na situácie, v ktorých či už obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 Tr. por. síce podali dovolanie prostredníctvom obhajcu, ale toto zastúpenie sa netýka ďalšieho konania, resp. v jeho priebehu zanikne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.