UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20. septembra 2016 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Štefana Harabina v trestnej veci proti obvinenému Ing. U. W. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. a iné o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. marca 2016, sp. zn. 2To/109/2015 takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Ing. U. W. s a o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo 7. júla 2015, sp. zn. 1T 75/2014 bol obvinený Ing. U. W. uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
Za to mu bol uložený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods.1 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr zák. bol výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dva roky.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste uloženého obvinenému rozsudkom Okresného súdu Malacky z 13. januára 2014, sp. zn. 1T 149/2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 7. augusta 2014, sp. zn. 4To 98/2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.
V nadväznosti na to na základe odvolania obvineného rozhodoval Krajský súd v Bratislave uznesením z 10. marca 2016, sp. zn. 2To/109/2015 tak, že podľa § 319 Tr. por. jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol.
Obvinený Ing. U. W. prostredníctvom obhajcu podal proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave dovolanie podľa § 371 ods. l písm. c/, písm. d/ a písm. i/ Tr. por. s odôvodnením, že napadnutému rozhodnutiu predchádzalo konanie, v ktorom bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, že hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, ako aj, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
V odôvodnení svojho dovolania uviedol, že dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. d/ Tr. por. boli naplnené najmä procesným pochybením prvostupňového súdu, keď vykonal hlavné pojednávanie dňa 7. júla 2015 v jeho neprítomnosti napriek tomu, že na to neboli splnené zákonné podmienky, pretože v tento deň sa riadne ospravedlnil a doložil lekársku správu s potvrdením diagnózy, ktorá mu objektívne znemožňovala účasť na hlavnom pojednávaní. Zároveň vyjadril nesúhlas s tvrdením súdu, že sa riadne neospravedlnil, pretože ošetrujúci lekár a ani on sám, keďže nemajú právnické vzdelanie, nepoznali obsah ustanovenia § 120 ods. 2 Tr. por.
Podľa názoru dovolateľa postupom okresného súdu, ktorý konal na hlavnom pojednávaní v jeho neprítomnosti, došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti a práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy a k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Obvinený ďalej dôvodil, že k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. došlo aj ďalším procesným pochybením v prípravnom konaní, pretože v postavení obvineného pri výsluchu 23. júla 2013 nebol riadne poučený. Orgán činný v trestnom konaní k dodatku k zápisnici o výsluchu nedoložil poučenie obvineného, ale uviedol len vetu, že „menovaný bol opätovne riadne poučený, poučeniu v plnej miere porozumel, nežiadal jeho vysvetlenie". Pri predchádzajúcom výsluchu dňa 21. júna 2013 bol síce ako obvinený poučený, avšak podľa jeho názoru musí byť obvinený poučený opakovane pred každým ďalším výsluchom.
Za procesné pochybenie v prípravnom konaní považuje obvinený aj priebeh konfrontácie medzi ním a poškodeným C. V. T., keď tlmočník J. nebol do konania pribratý opatrením a nebol vzatý do sľubu. Takéto pochybenie, podľa názoru dovolateľa spôsobilo nezákonnosť konfrontácie.
Za porušenie zásady kontradiktórneho konania považuje obvinený odmietnutie vykonania dôkazu o vykonanie ktorého žiadal v konaní pred súdom, a to zabezpečenie odpisu z registra trestov poškodeného z USA, ako aj vykonanie jeho vyšetrenia na drogovú závislosť.
Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. obvinený videl v nesprávnom právnom posúdení skutku uvedeného v skutkovej vete obžaloby, keď súdy jeho konanie posúdili ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., zo spáchania ktorých bol uznaný za vinného, pretože v skutočnosti neboli naplnené znaky uvedených deliktov, a to ani ich subjektívna a ani objektívna stránka.
Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd vyslovil, že napadnutým odsudzujúcim rozsudkom bol porušený zákon a následne aby zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave, ako aj rozsudok Okresného súdu Bratislava III a prikázal tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie Krajskéhosúdu v Bratislave ako odvolacieho súdu, ktorým bolo zamietnuté odvolanie obvineného Ing. U. W. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, ktorým bol uznaný vinným a bol mu uložený trest. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie podal obvinený prostredníctvom obhajcu, bolo preto podané osobou oprávnenou podľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 Tr. por. K podaniu dovolania došlo na Okresnom súde Bratislava III, t.j. v mieste podľa § 370 Tr. por.
V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napadané, tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré mu predchádzalo. Obvinený poukazuje na dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., v § 371 ods. 1 písm. d/ a dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. teda na to, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, že hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, ako aj že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Najvyšší súd musel preskúmať dovolaciu námietku obvineného Ing. U. W., v rámci ktorej spochybňuje najmä zákonný priebeh hlavného pojednávania konaného dňa 7. júla 2015 na Okresnom súde Bratislava III, ako aj niektoré parciálne procesné úkony v rámci prípravného konania, a to z hľadiska porušenia jeho obhajobného práva. Na základe toho sa domáhal zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol právoplatne uznaný vinným a bol mu uložený trest, ako aj uznesenia Krajského súdu v Bratislave, ktorým bolo jeho odvolanie proti odsudzujúcemu rozsudku okresného súdu zamietnuté.
Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je, že v konaní, ktoré odsudzujúcemu rozhodnutiu predchádzalo bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu.
Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolací súd preskúmal či v predmetnom prípade boli zásadným spôsobom porušené obhajobné práva obvineného, pričom ak Trestný poriadok stanovuje podmienky priebehu a vedenia verejného zasadnutia na odvolacom súde, je treba tieto chápať v ich materiálnom pojatí. To znamená, že súdne konanie je treba viesť takým spôsobom, aby došlo k naplneniu účelu obhajoby a tým aj k zabezpečeniu základných práv obvineného, pričom je treba posudzovať konanie ako jeden celok.
Z obsahu relevantného spisového materiálu vyplýva, že na súde prvého stupňa bolo vykonané dokazovanie na opakovane odročovanom hlavnom pojednávaní (9. júla 2014, 17. septembra 2014, 12. novembra 2014, 13. mája 2015 a 7. júla 2015). Hlavné pojednávanie 9. júla 2014 a 17. septembra 2014 bolo odročené v prvom prípade pre ospravedlnenú neprítomnosť obvineného a v druhom prípade neprevzal súdnu zásielku a na hlavné pojednávanie sa nedostavil. Následne súd požiadal políciu o predvedenie obvineného, ktoré nemuselo byť zrealizované, keďže sa na pojednávanie 12. novembra 2014 dobrovoľne dostavil. Na tomto hlavnom pojednávaní za účasti obvineného bolo vykonané dokazovanie výsluchom obvineného, poškodeného V. T. C., prečítaním výpovede svedka M. Q. a prečítaním listinných dôkazov zadokumentovaných v trestnom spise.Na tomto hlavnom pojednávaní obvinený navrhol doplniť dokazovanie zadovážením odpisu z registra trestov poškodeného z USA a vykonaním testu na jeho drogovú závislosť. Vykonanie týchto dôkazov súd podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol s konštatovaním, že takéto dôkazy sa týkajú okolností nepodstatných pre rozhodnutie súdu. Hlavné pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu potreby vyčkania právoplatnosti rozsudku v inej trestnej veci obvineného vedenej na Okresnom súdu Bratislava III sp. zn. 3T 42/2013 a zabezpečenia trestného spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T 149/2009 týkajúceho sa právoplatného odsúdenia obvineného pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.
Obvinený osobne prítomný na pojednávaní dňa 13.mája 2015 (ktoré bolo odročené z dôvodu ospravedlnenej neúčasti obhajcu), vzal na vedomie termín nasledujúceho hlavného pojednávania určený na 7. júla 2015, s tým, že písomne predvolávaný už nebude.
Na č. l. 211 spisu sa nachádza písomné podanie obvineného Ing. U. W. zo 7. júla 2015, ktoré bolo elektronicky doručené okresnému súdu v ten istý deň o 11,41 hod. a ktorým žiadal o ospravedlnenie svojej neprítomnosti na hlavnom pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti a zároveň vyjadril nesúhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Priložene zaslal kópiu potvrdenia reumatológa MUDr. I. E. o lekárskych vyšetreniach vykonaných 4. júna 2015 a 12. júla 2015 (označené ako príloha č. 1.) a fotokópiu potvrdenia o pracovnej neschopnosti znejúcej na meno U. W. s dátumom vystavenia 6. júla 2015, bez možnosti identifikácie lekára a zdravotného zariadenia pre nečitateľnosť odtlačku pečiatky (príloha č. 2).
Zo zápisnice o hlavom pojednávaní zo 7. júla 2015 (č. l. 214-248) vyplýva, že súd neuznal ospravedlnenie obvineného pre nesplnenie náležitostí podľa § 120 ods. 2 Tr. por. a podľa § 252 ods. 2 Tr. por. vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a za osobnej účasti jeho obhajcu Mgr. Križana substitujúceho Mgr. Martina Krakovského. Na hlavnom pojednávaní bolo doplnené dokazovanie oboznámením rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T 149/09 a uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To 98/2014, v nadväznosti na to samosudca vyhlásil dokazovanie za skončené, udelil slovo k záverečným rečiam a vyhlásil v predmetnej veci rozsudok.
Dovolacou námietkou obvinený odôvodňoval zásadné porušenie jeho obhajobných práv tým, že hlavné pojednávanie okresného súdu dňa 7. júla 2015 nebolo odročené napriek tomu, že neúčasť na pojednávaní riadne ospravedlnil a nemal reálnu možnosť byť účastný hlavného pojednávania ako aj, že pred výsluchom 23. júla 2013 v prípravnom konaní nebol ako obvinený riadne poučený, že tlmočník pri konfrontácii 14. marca 2014 nebol do konania zákonným spôsobom pribratý a vzatý do sľubu a napokon, že v rámci súdneho konania samosudca odmietol vykonanie ním navrhnutých dôkazov a domáhal sa v konečnom dôsledku zrušenia odsudzujúceho rozsudku, ako aj uznesenia odvolacieho súdu a opätovného prerokovania a rozhodnutia predmetnej veci.
Po vykonaní prieskumu na základe dovolania obvineného Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. d/ a písm. i/ Tr. por., na ktorých naplnenie obvinený poukazal v písomných dôvodoch dovolania.
Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu zabezpečujúcim „rovnosť zbraní" medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom, ako žalobcom v trestnom konaní, na strane druhej. Táto základná zásada trestného konania je v Trestnom poriadku upravená v ustanovení § 2 ods. 9 Tr. por., vyplýva z čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a je garantovaná v ďalších významných právnych dokumentoch, akými sú Listina základných práv a slobôd a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.
Porušenie práva na obhajobu je podstatnou chybou konania. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku je však koncipovaný oveľa užšie, nie je ním akékoľvek (resp. každé) porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie tohto práva „zásadným spôsobom". Pri posudzovaní, či v danom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, sú dôležité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo.
Treba tiež zdôrazniť, že trestné konanie treba posudzovať komplexne ako jeden celok a nie je možné z hľadiska zachovania práv obvineného hodnotiť len niektoré parciálne, jednotlivo extrahované úkony resp. postupy a na základe nich konštatovať zásadné porušenie jeho obhajobných práv.
Dovolací súd po preštudovaní spisového materiálu nezistil žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že by v priebehu celého trestného konania došlo k porušeniu práva obvineného Ing. U. W. na obhajobu. Naopak jeho právo na obhajobu bolo v priebehu trestného konania zachované, pričom obvinený mal možnosť zúčastňovať sa pojednávaní a uplatňovať svoje práva či už osobne, alebo prostredníctvom obhajcu, pričom toto svoje právo v priebehu konania aj aktívne využíval.
Obvinený namietal, že hlavné pojednávanie súdu prvého stupňa dňa 7. júla 2015 nebolo odročené, ale bolo vykonané v jeho neprítomnosti hoci svoju neúčasť, podľa jeho argumentácie, riadne ospravedlnil.
Najvyšší súd poukazuje na vyššie uvedenú faktografiu jednotlivých úkonov, z ktorej je zrejmé, že samosudca súdu prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď neuznal ospravedlnenie obvineného ako riadne a včasné ospravedlnenie jeho neúčasti na hlavnom pojednávaní konanom 7. júla 2015. Najvyšší súd ako súd dovolací sa plne stotožnil s jeho argumentáciou odôvodňujúcou daný procesný postup a taktiež aj so stanoviskom krajského súdu reagujúcim na odvolacie námietky obvineného.
Aj podľa názoru najvyššieho súdu ospravedlnenie obžalovaného nespĺňalo zákonné požadavky ustanovenia § 120 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého v prípade ospravedlnenej neúčasti obvineného na úkone orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu zo zdravotných dôvodov je obvinený povinný predložiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný, bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.
Prítomnosť na hlavnom pojednávaní upravuje § 252 ods. 1. V ods. 2 až 5 tohto paragrafu sú potom upravené podmienky, za ktorých je možné vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného.
Podľa ods. 1 citovaného paragrafu sa hlavné pojednávanie koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu, zapisovateľa a prokurátora.
Podľa ods. 2 § 252 Tr. por. v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom:
a/ obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný,
b/ obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, který je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania,
c/ obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený,
d/ obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmezená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného.
Podľa ods. 3/ citovaného paragrafu hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov. To neplatí ak obžalovaný výslovne odmietol účast na hlavnom pojednávaní alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.
Podľa ods. 4 § 252 Tr. por. v prípadoch povinnej obhajoby nemožno konať hlavné pojednávanie bez prítomnosti obhajcu. Ak nejde o prípad povinnej obhajoby a obžalovaný má obhajcu, možno vykonaťhlavné pojednávanie v neprítomnosti obhajcu, len ak s tým obžalovaný súhlasí.
Podľa ods. 5 citovaného paragrafu, ak súd rozhodne, že sa hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovaného, možno za podmienok uvedených v § 263 ods. 3 prečítať zápisnice o výsluchu spoluobžalovaných, svedkov, znalcov aj bez súhlasu obžalovaného.
Dovolací súd poukazujúc na citované zákonné ustanovenie konštatuje, že formálne podmienky stanovené v § 252 ods. 2 Tr. por., umožňujúce vykonať hlavné pojednávanie dňa 7. júla 2015 v neprítommnosti obvineného Ing. U. boli splnené, keďže:
- uznesenie o vznesení obvinenia bolo obvinenému riadne doručené do vlastných rúk 21. júna 2013, čo preukazuje osvedčenie o doručení vlastnoručne podpísané obvineným (na č.l. 8),
- ku skutku bol obvinený v prípravnom konaní vypočutý v dňoch 21. júna 2013 a 23. júla 2013 a na hlavnom pojednávaní okresného súdu dňa 12. novembra 2014, kedy využil svoje právo odmietnuť vypovedať s tým, že poukázal na svoje výpovede z prípravného konania, pričom bol riadne o svojich právach poučený,
- o možnosti preštudovať spis po skončení vyšetrovania a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania bol obvinený riadne a včas upovedomený, preštudovania vyšetrovacieho spisu sa osobne zúčastnil 18. marca 2014 (č. l. 85),
- obžaloba bola obvinenému riadne doručená 10. apríla 2014 (spolu s upovedomením o termíne hlavného pojednávania a výzvou podľa § 240 ods. 3, ods. 4 Tr. por.), čo preukazuje doručenka vlastnoručne podpísaná obvineným (č. l. 94),
- termín hlavného pojednávania konaného 7. júla 2015 obvinený vzal na vedomie, s tým že písomné upovedomenie mu už nebude doručované, čo vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 13. mája 2015,
- v predvolaní na hlavné pojednávanie dňa 13. mája 2015 bol obvinený upozornený na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti.
Na obvineného sa súčasne nevzťahovala žiadna z podmienok uvedených v § 252 ods. 3 Tr. por., ktorá by vylúčila možnosť konať v jeho neprítomnosti - obvinený nebol vo väzbe ani vo výkone trestu odňatia slobody, horná hranica trestného činu, pre ktorý bol trestne stíhaný, neprevyšovala päť rokov a v prípade obvineného nešlo o prípad povinnej obhajoby (§ 37 Tr. por.). Zároveň bola splnená aj materiálna podmienka, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť i bez prítomnosti obvineného.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zákonné podmienky podľa § 252 Tr. por. splnené boli. Vykonaniu hlavného pojednávania v neprítomnosti obvineného tak mohla zabrániť jedine jeho riadne a včas ospravedlnená neúčasť.
Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 262/2011 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, bol s účinnosťou od 1. septembra 2011 do § 120 Tr.por. za odsek 1 vložený nový odsek 2, podľa ktorého v prípade ospravedlnenej neúčasti obvineného na úkone orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu zo zdravotných dôvodov, je obvinený povinný predložiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný, bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.
Poučenie bolo súčasťou výzvy podľa § 240 ods. 3, ods. 4 Tr. por., pričom jej doručenie s poučením obvinenému má dovolací súd za preukázané ním vlastnoručne podpísaným osvedčením o doručení (č. l.
94). Osvedčenie o doručení má povahu verejnej listiny. Súd vychádza z údajov na doručenke a kým nie je preukázaný opak, považuje údaje na doručenke za pravdivé. Bez preukázania opaku nemožno spochybňovať údaje na osvedčení o doručení. Obvinený nepreukázal opak, preto dovolací súd konštatuje, že obvinenému bola výzva doručená, ergo bol aj riadne poučený v zmysle § 120 ods. 2 Tr. por.
Pre konanie v neprítomnosti obvineného bolo podstatné len to, či pre takýto postup boli splnené zákonné podmienky (§ 252 Tr. por.).Ak sú tieto podmienky splnené a v posudzovanom prípade, ako bolo už vyššie uvedené, splnené boli - súd môže bez ďalšieho (ipso facto) vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obvineného. Nevyžaduje sa akýkoľvek prejav jeho vôle spočívajúci v jeho súhlase, resp. nesúhlase s takýmto postupom súdu.
Nie je teda možné akceptovať námietku obvineného, že nepoznal znenie príslušného zákonného ustanovenia upravujúceho spôsob ospravedlnenia (§ 120 ods. 2 Tr. por.). Odhliadnuc od skutočnosti, že obvinený bol riadne poučený, treba zdôrazniť, že tom čase ho už zastupoval splnomocnený obhajca ako kvalifikovaná a osoba znalá práva (plnomocenstvo č. l. 184 zo dňa 21. apríla 2015).
Nie je možné akceptovať ani dovolaciu námietku obvineného založenú na tvrdení, že pred výsluchom v prípravnom konaní 23. júla 2013 nebol riadne o svojich právach poučený, resp., že povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní resp. súdu je obvineného opakovane pred každým výsluchom osobitne poučiť.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie. Poučenie sa obvinenému v prípade potreby primerane vysvetlí.
Zo zápisnice o výsluchu obvineného z 21. júna 2013 vyplýva, že tento bol pred výsluchom riadne a v náležitom rozsahu poučený. Zo zápisnice z 23. júla 2013 taktiež vyplýva, že bol „opätovne poučený, poučeniu v plnej miere porozumel, nežiadal jeho vysvetlenie". Taktiež aj zo zápisnice o konfrontácii medzi obvineným a poškodeným zo 14. marca 2014 a zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 12. novembra 2014 je zrejmé, že obvinený bol pred týmito úkonmi riadne poučený.
Zo zápisnice o konfrontácii medzi obvineným Ing. U. W. a poškodeným T. V. C. zo 14. marca 2014 (č. l. 80) vyplýva, že priebeh konfrontácie tlmočil J., keďže poškodený neovláda slovenský jazyk. Táto osoba bola pribratá do konania opatrením povereným pracovníkom příslušníka polície z 8. novembra 2012, č.p.: ORPZ-BA1-OPP2-25-056/2012 a bola vzatá do sľubu tlmočníka v zmysle § 28 ods. 1 Tr. por. a § 29 ods. 1 Tr. por. (č. l. 5). Takýto postup orgánov činných v trestnom konaní je plne v súlade so zákonom a v tomto smere je aj táto dovolacia námietka obvineného nedôvodná.
K námietke dovolateľa ohľadom nevykonania navrhnutých dôkazov zo strany súdov dovolací súd konštatuje, že proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania), je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.
Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú. Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť ako dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Dovolací súd konštatuje, že v priebehu súdnehokonania súd prvého stupňa sa zaoberal návrhom obvineného na doplnenie dokazovania, relevantne odôvodnil jeho odmietnutie, a teda aj v tomto smere postupoval súd v súlade so zákonom.
Obvinený v dovolaní uplatnil aj dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. argumentujúc, že svojím konaním nenaplnil znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., ako ani prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a to ani z hľadiska subjektívnej a ani objektívnej stránky, protože z výsledkov dokazovania takýto jednoznačný záver nevyplýva.
Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 ods.1 písm. i/ Tr. por. je, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Najvyšší súd opakovane judikoval, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Tr. por. Mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie - neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Dovolací súd môže posudzovať len to, či súdy na zistený skutkový stav, ktorý je v dovolacom konaní daný a nemenný, aplikovali správne ustanovenia Trestného zákona.
Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia existencie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. V trestnej veci obvineného Ing. U. W. to teda znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie, podľa ktorého obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedený v rozsudku Okresného súdu Bratislava III a v uznesení Krajského súdu v Bratislave. Tieto skutkové okolnosti obsiahnuté v popise skutku potom poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zák., zo spáchania ktorých bol obvinený uznaný vinným.
Najvyšší súd na tomto základe na neverejnom zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným Ing. U., a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.