4Tdo/6/2026

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a členov senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Szabóa v trestnej veci obvineného Y. T. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom 28. januára 2026 v Bratislave, o dovolaní obvineného Y. T. proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 18. augusta 2020, sp. zn. 1To/64/2020, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. a) Trestného poriadku dovolanie obvineného Y. T. odmieta.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej tiež „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") z 25. mája 2020, sp. zn. 48Tk/2/2019 bol obvinený Y. T. (ďalej tiež „obvinený" alebo „dovolateľ") uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. c), § 139 písm. e) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:

-dňa 13.10.2018 v ranných hodinách okolo 07.00 hod. v kotolni rodinného domu č. XXX v obci N. M., okres N. Y. pod vplyvom alkoholu a v zlosti na slová, čo mu povedala bývalá svokra F. U., nar. XX. XX.XXXX, trvale bytom N. M. č. XXX, z garáže doniesol bandasku s horľavinou obsahujúcou zmesi látok nachádzajúcich sa v ropných produktoch, distribuovaných pod názvom benzín a touto polial poškodenú F. U. po tvári, po tele, na rukách aj nohách a následne ju presne nezisteným spôsobom zapálil a tým došlo k horeniu oblečenia a tela poškodenej, ktorá následne išla do kúpeľne a uhasila sa vodou, kde po uhasení za ňou opakovane vošiel Y. T. s bandaskou benzínu a chcel ju poliať opätovne, k čomu už nedošlo a poškodená uhasila aj horiaci koberec a volala políciu s prosbou, aby rýchlo prišli, že ju podpálil zať, polial ju benzínom, je zhorená, spálená, záchranku nevolala a aby chytro prišli a obvinený v tom čase išiel bandasku zaniesť do garáže a tam sa schoval pred príchodom polície, čím spôsobil poškodenej F. U. ťažké zranenia, popáleniny na 50 % plochy tela s ťažkým popáleninovým šokom, a to popáleniny II. a II b. až III. stupňa na hlave, krku, pravej ruke, popáleniny II. a II b. stupňa na ľavej hornej končatine, popáleniny II. až III. stupňa na ľavej strane hrudníka smerom k ľavému prsníku achrbtu, popáleniny II b. až III. stupňa na zadku, na zadných plochách stehien a predkolenia, inhalačnú traumu - popáleninu dýchacích ciest a traumatický- popáleninový šok, ktoré by v prípade, ak by poškodená nebola včas chirurgicky ošetrená a urgentne letecky transportovaná do popáleninového centra nemocnice Košice-Šaca a zároveň, ak by poškodenej nebola včas zahájená vysokoodborná a multidisciplinárna komplexná liečba cestou vyššie uvedenej kliniky popálenín, spôsobilo vážny stav v bezprostrednom ohrození života a týmto poraneniam by poškodená podľahla s následkom smrti, k čomu však nedošlo, pričom zranenia si vyžiadali práceneschopnosť, liečenie a obmedzenie v obvyklom spôsobe života 10-12 mesiacov s predpokladom trvalých následkov vo forme jaziev a pod.

Okresný súd obvinenému za tento trestný čin uložil podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 22 rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Súčasne podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona mu okresný súd uložil ochranný dohľad v trvaní 3 roky a podľa § 77 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste jeho pobytu, v lehotách určených probačným a mediačným úradníkom. Napokon okresný súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu uložil povinnosť nahradiť poškodenej F. U. škodu z titulu bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 22.896,- Eur.

Proti rozsudku okresného súdu podal obvinený Y. T. odvolanie, ktoré Krajský súd v Žiline (ďalej tiež „krajský súd" alebo „odvolací súd") uznesením z 18. augusta 2020, sp. zn. 1To/64/2020, podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený, v poradí prvé dovolanie 18. decembra 2020, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 21. júla 2021, sp. zn. 1Tdo 18/2021, podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.

Dňa 20. februára 2023 obvinený podal v poradí druhé dovolanie, ktoré obvinený zobral späť s tým, že späťvzatie dovolania obvineným vzal na vedomie Okresný súd Žilina uznesením z 19. septembra 2023, sp. zn. 48Tk/2/2019.

Dňa 30. októbra 2023 podal obvinený na poštovú prepravu podanie označené ako „Žiadosť o ustanovenie obhajcu v dovolacom konaní" z 29. októbra 2023, keďže sa domnieval, že sú dané nové dôvody pre podanie dovolania. Podaním z 10. januára 2024 obvinený doplnil jeho vyššie uvedenú žiadosť o ním spísané dovolanie, okrem iného aj z dôvodu, že sa mu kráti lehota na podanie dovolania. Obvinený na informatívnom výsluchu pred okresným súdom 06. marca 2024 uviedol, že na podanom dovolaní trvá. Opatrením z 10. apríla 2024 bola obvinenému pre dovolacie konanie ustanovená obhajkyňa z radov advokátov, a to JUDr. Kristína Mitrová Polková. Podaním doručeným okresnému súdu 27. júna 2024, ustanovená obhajkyňa oznámila okresnému súdu, že nedostala relevantné pokyny od klienta k vykonaniu právnych služieb v súvislosti s ním podaním dovolaním, pričom sama nezistila dôvod pre podanie dovolania, vzhľadom na „dátum podania dovolania". Dňa 19. januára 2026 okresný súd predložil predmetnú vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako dovolaciemu súdu, na konanie a rozhodnutie o dovolaní obvineného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podane´ proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku], na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku).

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že vyššie uvedené dovolanie je potrebne´ odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejme´, že bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku).

Podľa § 370 ods. 1 Trestného poriadku, ak sa dovolanie podáva v neprospech obvineného, možno ho podať do šiestich mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu prokurátorovi. Ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho podať do troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.

Podľa § 63 ods. 4 Trestného poriadku, lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

Z predloženého spisového materiálu najvyšší súd zistil, že uznesenie krajského súdu, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie vo veci samej, bolo obvinenému doručené 11. septembra 2020 a vtedajšiemu obhajcovi obvineného JUDr. Kiapešovi dňa 10. septembra 2020. V zmysle § 63 ods. 4 Trestného poriadku, dňom najneskoršieho doručenia uznesenia krajského súdu (11. september 2020) začala obvinenému plynúť 3-ročná lehota na podanie dovolania v jeho prospech, a táto márne uplynula dňa 11. septembra 2023. Obvinený podal jeho žiadosť o ustanovenie obhajcu pre dovolacie konanie, ktorú neskôr aj doplnil o ním spísané dovolanie, na poštovú prepravu 30. októbra 2023, teda zjavne po uplynutí lehoty na podanie dovolania v jeho prospech podľa § 370 ods. 1 Trestného poriadku.

Súčasne dovolací súd dodáva, že v tejto trestnej veci je daný aj ďalší, iný dôvod pre odmietnutie dovolania obvineného [§ 382 písm. d) Trestného poriadku], pretože obvinený nepodal dovolanie prostredníctvom obhajcu v zmysle § 372 ods. 1 Trestného poriadku.

Vzhľadom na to, že obvinený Y. T. podal dovolanie po márnom uplynutí zákonom stanovenej 3-ročnej lehoty na podanie dovolania, Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci podľa § 382 písm. a) Trestného poriadku odmietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.