UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Štefana Harabina v trestnej veci obvineného T. T. pre pokus trestného činu znásilnenia podľa § 8 ods. 1, § 241 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov a iné, o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. Antona Wagnera, proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 05. apríla 2012, sp. zn. 2 To 13/2012, na neverejnom zasadnutí 01. marca 2016 takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného T. T. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Humenné z 21. júna 2011, sp. zn. 2 T 40/2006 bol obvinený T. T. uznaný za vinného z pokusu trestného činu znásilnenia podľa § 8 ods. 1, § 241 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov a doplnkov a trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov a doplnkov (ďalej len Tr. zák.) na tom skutkovom základe, že
dňa 02.07.2005 v čase okolo 05,30 hod. nezisteným spôsobom neoprávnene vnikol do bytu Q. T. na ul. F., vyzliekol sa donaha a pokúsil sa znásilniť S. T. tak, že si hlavu omotal tričkom poškodenej, aby ho nebolo poznať, poškodenú po tom, ako k nemu prišla, obchytil z boku rukami a pritlačil k sebe, pričom ho poškodená v obrane uhryzla do prsta, následkom čoho ju pustil, ona mu v tej chvíli strhla z hlavy tričko, po čom ho spoznala a utiekla do inej izby, tam ju znova chytil, povalil na gauč, obkročmo ju prisadol, poškodil jej nohavičky a snažil sa jej roztiahnuť nohy, čo sa mu nepodarilo, nakoľko ho kopla do rozkroku, následkom čoho upustil od ďalšieho konania a z bytu po tom, ako sa obliekol, odišiel.
Za to mu bol podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 35 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obvinenému výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu 30 (tridsať) mesiacov.
Na podklade odvolaní obvineného a poškodenej S. O. T. voči skôr uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa Krajský súd v Prešove rozhodol tak, že podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného T. T. zamietol a podľa § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol aj odvolanie poškodenej S. O. T.
Proti rozsudku okresného súdu podal prostredníctvom obhajcu, bez uvedenia dovolacieho dôvodu, dovolanie obvinený T. T.
Namietol v ňom nesprávne zistenie skutkového stavu s tým, že v posudzovanom prípade nebol vykonaný žiaden dôkaz spoľahlivo preukazujúci spáchanie skutku spôsobom uvedeným v podanej obžalobe ako i to, že páchateľom skutku bol on. Namietol tiež rozsah a spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a vykonané dôkazy podrobne hodnotil zo svojho uhla pohľadu.
Na záver dovolania navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok v spojení s uznesením krajského súdu zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
Po postupe súdu podľa § 379 ods. 1 Tr. por. obvinený prostredníctvom obhajcu podal doplnok k dovolaniu, v ktorom uviedol, že dovolanie podáva proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., avšak opakovane namietal nesprávne skutkové zistenia súdov obidvoch stupňov a spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov.
Na záver doplnku k podanému dovolaniu opätovne navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec krajskému súdu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
V súlade s § 376 Tr. por. prvostupňový súd dovolanie obvineného doručil na vyjadrenie stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Humenné po postupe prvostupňového súdu podľa § 376 Tr. por. vo vzťahu k prvému dovolaniu obvineného vo svojom vyjadrení uviedla, že vo veci neexistujú dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por., obvinený v dovolaní neuvádza žiaden dôvod dovolania, a preto navrhla, aby dovolací súd podľa § 382 písm. c/, písm. e/ Tr. por. dovolanie obvineného odmietol a ďalšie skutočnosti uvedené v podanom dovolaní označila za subjektívne hodnotenie dôkazov obvineným a jeho obhajcom. Dodala, že aktivita obvineného je skôr podmienená jeho snahou vyhnúť sa premene trestu.
Poškodená S. O. T. v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného uviedla, že na svojich výpovediach trvá.
Obvinený prostredníctvom obhajcu v písomnom podaní z 29. februára 2016, doručenom dovolaciemu súdu v rovnaký deň, k vyjadreniu poškodenej uviedol, že trvá na podanom dovolaní a v podstate zopakoval svoje dovolacie námietky o nedostatočnom rozsahu vykonaného dokazovania a nesprávnom hodnotení vykonaných dôkazov. Vyjadrenie poškodenej označil za prejav jej emócií a preto navrhol, aby dovolací súd o podanom dovolaní rozhodol spôsobom uvedeným v podanom dovolaní a v jeho doplnku.
K doplnenému dovolaniu obvineného sa prokurátorka okresnej prokuratúry už nevyjadrila s odôvodnením, že všetky podstatné skutočnosti uviedla v písomnom vyjadrení z 21. mája 2015.
Následne súd prvého stupňa predložil vec dovolaciemu súdu.
Najvyšší súd zistil, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu je prípustné (§ 368 ods. 1 a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) a v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 2 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 až § 373 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por.
Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že dovolanie obvineného nie je dôvodné.
Podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak: i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Podľa ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je potrebné uviesť nasledovné.
Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. sa rozumie nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin alebo, že išlo o iný trestný čin alebo obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa súdeným skutkom dopustil. Potrebné je však uviesť, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu. Nie je tak legitimovaný posudzovať ani úplnosť a správnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie v tomto konaní vykonaných dôkazov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať.
Použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia môže zahŕňať aj nedostatočné posúdenie okolností a zákonných podmienok pre postup podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák.
Preskúmaním obsahu predloženého spisu najvyšší súd zistil nasledovné skutočnosti.
Obvinený v podstate v podanom dovolaní namieta rozsah vykonaného dokazovania, nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov súdmi obidvoch stupňov a zároveň sám tieto podrobne hodnotí zo svojho uhla pohľadu s tým, že skutok nespáchal.
Pretože správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť, týmito námietkami sa dovolací súd nezaoberal.
Naopak pri skúmaní dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolací súd dospel k záveru, že správne a v súlade so zákonom postupovali súdy obidvoch stupňov, keď na podklade skutku ustáleného v skutkovej vete konanie obvineného právne posúdili ako pokus trestného činu znásilnenia podľa § 8 ods. 1 Tr. zák., § 241 ods. 1 Tr. zák. a trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Tr. zák. Skutok ustálený v skutkovej vete obsahuje všetky zákonné znaky uvedených trestných činov, pretože obvinený, ako to z jej obsahu vyplýva, započal konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, a ktorého sa dopustil v úmysle spáchať trestný čin tak, že násilím chcel donútiť ženu k súloži, no k dokonaniu trestného činu nedošlo a neoprávnene vnikol do bytu iného.
Súdy obidvoch stupňov v odôvodnení svojich rozhodnutí pritom podrobne vysvetlili svoje úvahy týkajúce sa právneho posúdenia konania obvineného, a aj keď dovolací súd správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať ani meniť, navyše k podstate dovolania obvineného uvádza, že pri právnom posúdení konania obvineného konajúce súdy dôkazy získané zákonným spôsobom hodnotili podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., a tieto vyhodnotili logicky a správne.
V posudzovanom prípade k nesprávnemu použitiu iného hmotnoprávneho ustanovenia nedošlo.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.