ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Šiškovej a sudkýň JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Martiny Zeleňakovej v trestnej veci obvineného S. G., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom 26. mája 2020 v Bratislave, o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22. januára 2019, sp. zn. 3To/104/2018, takto
rozhodol:
I. Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 22. januára 2019, sp. zn. 3To/104/2018 b o l p o r u š e n ý z á k o n v ustanoveniach § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, § 138 písm. a) Trestného zákona, a v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku, v p r o s p e c h obvineného S. G..
II. Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok z r u š u j e.
Z r u š u j ú s a aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
III. Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku p r i k a z u j e Krajskému súdu v Bratislave, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Odôvodnenie
Okresný súd Bratislava IV (ďalej aj len „súd prvého stupňa") rozhodol rozsudkom z 29. novembra 2018, sp. zn. 3T/78/2018 tak, že obvineného S. G., nar. XX. V. XXXX, N., trvale bytom Y. (ďalej len „obvinený") uznal vinným zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe že:
dňa 09. augusta 2018 v čase okolo 18:47 hod. pod vplyvom alkoholu v prevádzke spoločnosti U. Slovenská republika, v.o.s. na Z. v Bratislave odcudzil z predajnej plochy 1 ks fľašu bieleho alkoholu nezistenej značky, ktorú si vložil do tašky prevesenej cez rameno a následne prešiel bez zaplatenia cez pokladničnú zónu, čo si všimol príslušník PZ, v tom čase mimo času služby, poškodený O. N., ktorý následne pred vchodom do uvedenej prevádzky vyzval obžalovaného so slovami aby stál, otočil sa a vrátil fľašu, ktorú zobral, na čo obžalovaný reagoval tak, že sa na poškodeného otočil a z tašky, ktorú mal prevesenú cez rameno vytiahol expanznú zbraň striebornej farby zn. EKOL mod. P29, cal. 9 mm P.A. Blanc, nabitú nábojmi laborovanými chemickou dráždivou látkou typu PV (nonivamid) a to tak, že rukou, ktorú mal pri tele, namieril zbraň hlavňou na poškodeného a povedal, aby sa otočil a vypadol, ak nechce mať žiadny problém, následne sa vybral na zastávku autobusu smerom na Patrónku, kde nastúpil na autobus č. 83, ktorému zabránil odísť poškodený O. N., ktorý použil oprávnenie príslušníka polície a autobus zastavil, následne privolal policajnú hliadku PMJ Krajského riaditeľstva PZ Bratislava, ktorá obžalovaného zaistila.
Súd prvého stupňa obvinenému uložil podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m), § 38 ods. 4 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnymi stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu súd uložil trest prepadnutia veci a to:
- zaistená strelná zbraň EKOL model P29, kalibru 9mm P.A. Blanc, výrobné číslo: I so zásobníkom čiernej farby,
- 7 ks mosadzných nábojov kalibru 9mm P.A. Blanc, nemeckého výrobcu zn. Diefke Wadie Munition GMBH&Co KG (dnové sig. WADIE, 9mm P.A.PV).
Krajský súd v Bratislave (ďalej aj len „odvolací súd") na podklade odvolania podaného obvineným rozhodol rozsudkom z 22. januára 2019, sp. zn. 3To/104/2018 tak, že postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, zároveň podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol sám vo veci tak, že obvineného uznal vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. m), § 38 ods. 4 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:
Dňa 9. augusta 2018 v čase okolo 18:47 hod. pod vplyvom alkoholu, po tom čo vzniklo podozrenie, že odcudzil z predajnej plochy v prevádzke spoločnosti U. Slovenská republika, v.o.s. na Z. v Bratislave, 1 ks fľašu bieleho alkoholu nezistenej značky, čo si všimol príslušník PZ, v tom čase mimo času služby, poškodený O. N., ktorý následne pred vchodom do uvedenej prevádzky vyzval obžalovaného so slovami aby stál, otočil sa a vrátil fľašu, ktorú zobral, na čo obžalovaný reagoval tak, že sa na poškodeného otočil a z tašky, ktorú mal prevesenú cez rameno vytiahol expanznú zbraň striebornej farby zn. EKOL mod. P29, cal. 9 mm P.A. Blanc, nabitú nábojmi laborovanými chemickou dráždivou látkou typu PV (nonivamid) a to tak, že rukou, ktorú mal pri tele, namieril zbraň hlavňou na poškodeného a povedal, aby sa otočil a vypadol, ak nechce mať žiadny problém, následne sa vybral na zastávku autobusu smerom na Patrónku, kde nastúpil na autobus č. 83, ktorému zabránil odísť poškodený O. N., ktorý použil oprávnenie príslušníka polície a autobus zastavil, následne privolal policajnú hliadku PMJ Krajského riaditeľstva PZ Bratislava, ktorá obvineného zaistila.
Za to mu odvolací súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obvineného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnymi stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu súd uložil trest prepadnutia veci a to:
- zaistená strelná zbraň EKOL model P29, kalibru 9mm P.A. Blanc, výrobné číslo:I so zásobníkom čiernej farby,
- 7 ks mosadzných nábojov kalibru 9mm P.A. Blanc, nemeckého výrobcu zn. Diefke Wadie Munition GMBH&Co KG (dnové sig. WADIE, 9mm P.A.PV).
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
Dňa 24. júna 2019 bolo súdu prvého stupňa doručené dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej aj „generálny prokurátor") podané proti rozsudku odvolacieho súdu, a to v neprospech obvineného z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.
Generálny prokurátor v dovolaní odmieta závery odvolacieho súdu. Za dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku označil skutočnosť, pri ktorej došlo odvolacím súdom k zmene právnej kvalifikácie stíhaného skutku, čím bol v prospech obvineného S. G. porušený zákon v ustanovení § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), §138 písm. a) Trestného zákona, § 2 ods. 12 Trestného poriadku.
Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa modifikoval skutkovú vetu v časti týkajúcej sa krádeže alkoholu v prevádzke U. Slovenská republika, nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu nebolo preukázané, že k odcudzeniu tovaru došlo. Taktiež neprihliadol na konanie obvineného, ku ktorému došlo pred prevádzkou U. a konanie namiesto zločinu vydierania posúdil ako prečin výtržníctva. Generálny prokurátor skonštatoval, že aj keď modifikácia skutkovej vety odsudzujúceho rozsudku nemá žiadny vplyv na právnu kvalifikáciu skutku, zmenou právnej kvalifikácie odvolacím súdom došlo k naplneniu predmetného dovolacieho dôvodu. Vzhľadom na uvedené poukázal na to, že odvolací súd v skutkovej vete prevzal ustálený skutkový stav od súdu prvého stupňa, vrátane výzvy obvineného smerujúcej voči poškodenému, aby sa poškodený otočil a vypadol, pokiaľ nechce mať žiadne problémy, pritom mieril strelnou zbraňou na poškodeného. Na základe takto ustáleného skutkového stavu odvolací súd konštatoval, že obvinený naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného poriadku. Pričom výtržnosti sa dopustil tým, že na mieste verejnosti prístupnom na iného namieril strelnú zbraň. Svoje závery odvolací súd len veľmi všeobecne odôvodnil. Tvrdiac, že konanie obvineného závažným spôsobom narušilo verejný poriadok a pokoj, teda zo strany obvineného išlo o také konanie, ktoré u poškodeného vzbudilo obavu o bezpečnosť a zdravie. Je však zrejmé, že odvolací súd opomenul časť ustáleného skutkového stavu, ktorá odôvodňuje kvalifikáciu konania tak, ako to uviedol súd prvého stupňa. Ide konkrétne o časť skutku: „ak nechceš mať žiadny problém - mieriac pritom na poškodeného strelnou zbraňou, otoč sa a vypadni". V zhode s názorom súdu prvého stupňa generálny prokurátor uvádza, že predmetné konanie naplnilo všetky znaky objektívnej stránky žalovaného zločinu tak, ako ho kvalifikoval súd prvého stupňa. Obvinený hrozbou násilia nútil poškodeného, aby konal spôsobom požadovaným obvineným. Vyslovená hrozba obvineného sprevádzaná mierením strelnou zbraňou na poškodeného, objektívne napĺňa kritérium hrozby násilím zákonom predpokladaného pre vznik trestnej zodpovednosti obvineného s kvalifikáciou podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona. Podľa názoru prokurátora k hrozbe násilím došlo zo strany obvineného už samotným vytiahnutím strelnej zbrane a jej namierením voči osobe poškodeného. Z výpovede poškodeného vyplýva, že v dôsledku tohto konania pociťoval obavu o svoj život a zdravie. Týmto konaním tak obvinený zasiahol do objektu chráneného Trestným zákonom, ktorým je slobodné rozhodovanie sa človeka, nakoľko obvinený týmto konaním nútil poškodeného, aby upustil od jeho ďalšieho prenasledovania za účelom zistenia obsahu tašky, obvineného, v ktorej sa mala nachádzať odcudzená fľaša alkoholu. Tento cieľ obvinený dosiahol, keďže poškodený prestal v obave o svoj život a zdravie v prenasledovaní obvineného pokračovať. Čo sa subjektívnej stránky týka, obvinený konal minimálne v nepriamom úmysle podľa § 15 písm. b) Trestného zákona, musel byť minimálne uzrozumený s tým, že v dôsledku predmetného konania môže u poškodeného vzbudiť dôvodnú obavu, vzhľadom na to sa poškodený v obave o svoju fyzickú integritu, musel podvoliť prednesenej výzve obvineného a od prenasledovania upustil.
Záverom generálny prokurátor dodáva iba skutočnosť, že odvolací súd nepovažuje za preukázané odcudzenie alkoholu z predajne U., nemôže viesť k bagatelizovaniu reakcie obvineného, ktorý so zbraňou nútil poškodeného, aby upustil od ďalšieho konania voči jeho osobe. Generálny prokurátornavrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 22. januára 2019, sp. zn. 3To/104/2018 bol porušený zákon v ustanoveniach § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, § 138 písm. a) Trestného zákona, § 2 ods. 12 Trestného poriadku v prospech obvineného S. G., nar. XX. V. XXXX v N., bytom Y., podľa § 368 ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 22. januára 2019, sp. zn. 3To/104/2018 v celom rozsahu, a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal Krajskému súdu v Bratislave, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Podané dovolanie bolo doručené procesným stranám na vyjadrenie. K podanému dovolaniu sa procesné strany nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku], za splnenia podmienok uvedených v § 373 Trestného poriadku, v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku) a zistil, že podané dovolanie je dôvodné, lebo je zrejmé, že bol naplnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom, má však povinnosť zistiť - preskúmať, či použitá právna kvalifikácia je v celom rozsahu týmto skutkom pokrytá. Správne zistenie skutku je základným predpokladom jeho správneho právneho posúdenia. Ide o proces zistenia dostatočného množstva jednotlivých skutočností a vytvorenia zodpovedajúceho skutkového záveru. Ak tomu tak nie je, je potrebné rozsudok zrušiť, lebo dovolací dôvod je naplnený. Z dikcie tohto dovolacieho dôvodu vyplýva, že dovolací súd je zisteným skutkovým stavom viazaný, ale len za predpokladu, že tzv. skutková veta obsiahnutá vo výrokovej časti rozsudku obsahuje vyjadrenia všetkých skutkových okolností, ktoré vyžaduje použitá právna kvalifikácia skutku.
Podľa § 369 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 a) generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku Podľa § 372 ods. 1 posledná veta. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.
Z hľadiska napadnutého rozsudku a obsahu dovolania je v tejto súvislosti významná otázka, či skutkom obvineného S. G., ako bol zistený súdom prvého a druhého stupňa, bol naplnený znak trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona alebo trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona (ako ho právne kvalifikoval Krajský súd v Bratislave).
Zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa dopustí ten, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel a čin spácha závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. a) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou.
Podľa § 122 ods. 3 Trestného zákona trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe, zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou ajvtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná za pravú.
Po preštudovaní spisového materiálu najvyšší súd zistil, že skutkové zistenia sú správne a bezchybný je aj právny záver súdu prvého stupňa ohľadne právnej kvalifikácie skutku. Krajský súd v Bratislave, ktorý rozhodoval o odvolaní obvineného G. však pochybil pri posudzovaní viny obvineného, pre ktorý bol žalovaný, a to z nasledovných dôvodov.
Krajský súd v porovnaní s rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 29. novembra 2018, sp. zn. 3T/78/2018 modifikoval skutkovú vetu odsudzujúceho rozsudku v časti týkajúcej sa krádeže bližšie nezisteného druhu bieleho alkoholu v prevádzke U. obvineným. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo preukázané, že k odcudzeniu tovaru došlo. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní však nezohľadnil, že obvinený prednesenou hrozbou násilia „ak nechceš mať žiadny problém - mieriac pri tom na poškodeného strelnou zbraňou, otoč sa vypadni", nútil poškodeného, aby upustil od svojho konania smerujúceho k obmedzeniu osoby obvineného za účelom prezretia obsahu jeho tašky.
Pri zvažovaní či v danom prípade sa jednalo iba o konanie, ktoré závažným spôsobom narušilo verejný poriadok a pokoj a pokojné spolužitie občanov, alebo o vážny zásah do slobodného rozhodovania človeka, je nutné vychádzať zo zisteného úmyslu páchateľa. Obvinený nepoprel, že chcel vytiahnutím zbrane dosiahnuť toho, aby ho poškodený prestal sledovať. Aby ho k tomu prinútil, s použitím nabitej zbrane, ktorou mieril na poškodeného použil vyhrážku : „otoč sa, vypadni, ak nechceš mať žiadny problém". Vo vyjadrení obvineného bola formulovaná požiadavka, aby poškodený niečo konal (aby sa otočil a vypadol, ak nechce mať žiadny problém), resp. niečo opomenul (prestal ho sledovať). Ak je násilie alebo vyhrážka násilím prostriedkom k vynúteniu určitého chovania, prichádza v úvahu ustanovenie § 189 o vydieraní, nie ustanovenie § 364 o výtržníctve.
Podľa názoru dovolacieho súdu dôvod, pre ktorý sa poškodený N. snažil obvineného G. zadržať potom, čo ho pristihol pri krádeži alkoholu, je zrejmý. Chcel mu zabrániť v odcudzení veci a súčasne odhaliť páchateľa. Pokiaľ však ide o motiváciu obvineného, ktorý sa snažil opustiť miesto činu i za pomoci vyhrážky násilia so zbraňou proti poškodenému, je nutné konštatovať, že tak urobil v úmysle zabrániť svojmu zadržaniu.
Modifikácia skutkovej vety odvolacím súdom nemá vplyv na právnu kvalifikáciu skutku.
Objektom trestného činu vydierania je sloboda rozhodovania. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v tom, že páchateľ iného núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, a to násilím, vyhrážkou násilia alebo vyhrážkou inej ťažkej ujmy. V konkrétom prípade, podľa zistenia oboch nižších súdov, obvinený poškodeného so zbraňou nútil, aby upustil od svojho konania. Obvinený odmietal poškodenému ukázať obsah tašky, v ktorej mal mať údajne odcudzený alkohol. K hrozbe násilím zo strany obvineného došlo už samotným vytiahnutím strelnej zbrane a jej namierením voči osobe poškodeného. Vytiahnutím strelnej zbrane a jej namierením na poškodeného totiž obvinený manifestoval hrozbu možného útoku voči telesnej integrite poškodeného. Z výpovede poškodeného vyplýva, že v dôsledku konania obvineného pociťoval obavu o svoj život a zdravie. Obvinený tento cieľ aj dosiahol, nakoľko poškodený sa po prednesenej hrozbe v obave o svoj život a zdravie stiahol a prestal v sledovaní obvineného. Obvinený tak zločin vydierania dokonal.
Žiada sa dodať, že aj keď poškodený O. N., príslušník PZ, v čase spáchania skutku bol mimo službu, nekonal protiprávne, keď sa snažil zastaviť obvineného potom, ako ho videl v predajni U., ako odcudzil fľašu s bielym alkoholom. Konanie poškodeného bolo naopak v súlade so záujmami spoločnosti.
Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Toto ustanovenie chráni pokojné občianske spolunažívanie proti závažnejším útokom narušujúcim verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozené i ďalšie záujmy, predovšetkým zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a pod. pre výtržnosť je typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Ide spravidla o násilný alebo slovný prejav takého charakteru, že hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb súčasne prítomných (R 44/1990).
Miesto verejnosti prístupné je každé miesto, na ktoré má prístup širší okruh ľudí individuálne neurčených (otvorený aj uzavretý priestor).
Napadnutie iného je akýkoľvek fyzický útok proti telesnej bezpečnosti osoby, ale i vulgárne slovné výpady proti inému a pod. Pri posudzovaní tohto trestného činu je potrebné zvažovať aj intenzitu, rysy a priebeh útoku, posúdiť okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, zisťovať pohnútku činu (arogancia voči ostatným občanom, vyprovokovanie), zhodnotiť následky (poranenie, poškodenie vecí), zhodnotiť osobu páchateľa. Naplnenie zákonného znaku verejne znamená prítomnosť najmenej troch osôb. V týchto súvislostiach je potrebné hodnotiť, či a ako reagoval páchateľ na výzvy iných občanov, či upustil od výtržníckeho konania alebo v ňom pokračoval, alebo dokonca ho stupňoval. Je potrebné ďalej zisťovať z akej pohnútky bol čin spáchaný, čím bol motivovaný, či išlo napr. o pohnútku, ktorou páchateľ prejavil aroganciu voči ostatným občanom alebo jednotlivcovi alebo či bol vyprovokovaný a vybočil len z rámca normálnej reakcie, či konanie nebolo len nevhodným a neprimeraným prejavom, či došlo k následkom a akým.
V posudzovanej veci však o takéto konanie nešlo.
Nemožno preto súhlasiť s názorom krajského súdu, že zo strany obvineného išlo len o zásah do medziľudských vzťahov smerujúci proti zásadám slušného správania a tieto narušil vo zvýšenej miere, navyše na mieste prístupnom verejnosti, pričom na zdôraznenie svojho konania použil zbraň, bez ohľadu na to aká bola jeho pohnútka na takéto konanie.
V posudzovanej veci bola použitá strelná zbraň s úmyslom zvýrazniť vyhrážku násilím, a tým donútiť poškodeného, aby upustil od svojho konania.
Bez významu nie je ani osoba páchateľa, doposiaľ osemkrát súdne trestaná za rôznu trestnú činnosť.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolací súd dospel k záveru, že pokiaľ Krajský súd v Bratislave zmenil právnu kvalifikáciu, ktorú v súlade so zákonom použil Okresný súd Bratislava IV, porušil zákon v ustanoveniach § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, § 138 písm. a) Trestného zákona a v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku, v prospech obvineného S. G.. Preto napadnuté rozhodnutie zrušil a prikázal Krajskému súdu v Bratislave, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.