4Tdo/57/2023

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci obvineného H. G., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom 19. marca 2024 v Bratislave, o dovolaní obvineného H. G. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 24. apríla 2023, sp. zn. 0T/244/2022, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolanie obvineného H. G. odmieta.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V (ďalej tiež „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") z 24. apríla 2023, sp. zn. 0T/244/2022, bol obvinený H. G. (ďalej tiež „obvinený" alebo „dovolateľ") uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 18. decembra 2022 v čase o 23.20. hod., na Dolnozemskej ceste v Bratislave - Petržalke, ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. VW Passat, čiernej farby, ukrajinské TEČ: L pričom bol hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Petržalka - juh zastavený a kontrolovaný, kde bol následne vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu s čím obvinený súhlasil a v čase o 23.27 hod. dňa 18. decembra 2022 sa dobrovoľne podrobil dychovej skúške vykonanej prístrojom AlcoQuant 6020 plus, ser. číslo A410130, ev. č. merania 457, s pozitívnym výsledkom a to 1,12 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu a následne bola vykonaná opakovaná dychová skúška v čase o 23.43 hod. dňa 18. decembra 2022, ev. č. merania 458, taktiež s pozitívnym výsledkom 0,99mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu.

Za to okresný súd uložil obvinenému podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd prvého stupňa uložil obvinenému podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 4 (štyri) roky.

Okresný súd obvinenému zároveň podľa § 62 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil trest zákazu pobytu na území Bratislavského samosprávneho kraja na 3 (tri ) roky.

Proti naposledy označenému rozsudku okresného súdu podal obvinený, prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Romana Hojera, advokáta so sídlom v Bratislave, Šustekova 51, vo svoj prospech dovolanie z dôvodu plynúceho z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

V písomných dôvodoch podaného dovolania vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku obvinený uviedol, že k porušeniu jeho práva na obhajobu došlo z dôvodu, že okresný súd mu neustanovil tlmočníka z a do ukrajinského jazyka, a to napriek tomu, že je ukrajinský občan ovládajúci plynule iba ukrajinský jazyk, ale bol mu ustanovený tlmočník z a do ruského jazyka, napriek skutočnosti, že ruský jazyk je od ukrajinského jazyka výrazne odlišný a osoba ovládajúca iba ukrajinský jazyk ruskému jazyku nerozumie. Doplnil, že aj s poukazom na prebiehajúci konflikt s ruským agresorom považuje ustanovenie tlmočníka z a do ruského jazyka za nepochopiteľné a neadekvátne. V tejto súvislosti potom obvinený namietal, že nerozumel, o čo v predmetnom konaní išlo, nerozumel tomu, že sa vzdáva práva na podanie odvolania, nerozumel poučeniu, čo sa stane v prípade, ak sa odvolania vzdá, nerozumel tomu, aký trest mu bol uložený. S poukazom na ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného poriadku obvinený dodal, že ustanovením spomínaného tlmočníka do a z jazyka, ktorému nerozumie mu bolo odňaté právo riadne konať pred súdom a uplatňovať svoje zákonom zaručené práva a vykonávať príslušné úkony. Poukazujúc na čl. 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Tdo/57/2012, dôvodil, že právo dotknutej osoby používať v trestnom konaní jazyk, ktorému rozumie je jednou zo základných zásad Trestného poriadku. Ďalej namietal, že ku skutku, ktorý mu je kladený za vinu sa priznal, je si vedomý svojho nezodpovedného konania, ako aj následku, ktorý mohol svojím konaním spôsobiť, toto svoje konanie riadne oľutoval a stále ľutuje. Uviedol, že pred skutkom viedol riadny život, nikdy pred tým nebol trestne stíhaný, dodržiava právne predpisy a rešpektoval všetky príkazy a nariadenia, nie je u neho zaznamenaná žiadna závislosť na požívaní alkoholických nápojov, či užívaní omamných a psychotropných látok. Konajúci súd tak, podľa názoru obvineného bez odôvodnenia, zváženia osobných vlastností obvineného a zohľadnenia jeho dovtedajšieho riadneho spôsobu života uložil trest celkom zjavne neprimeraný závažnosti jeho konania. Uvedeným konaním došlo, podľa názoru obvineného, k porušeniu ďalšej zo základných zásad Trestného konania plynúcej z ustanovenia § 2 ods. 14 Trestného poriadku.

S poukazom na vyššie uvedené obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom na neverejnom zasadnutí podľa § 382a Trestného poriadku rozhodol tak, že podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vysloví porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zruší napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V z 24. apríla 2023, alebo podľa § 383 Trestného poriadku určí termín verejného zasadnutia, a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikáže Okresnému súdu Bratislava V, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V (ďalej tiež „prokurátor") dôvodiac, že ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vedenom Okresným súdom Bratislava V 24. apríla 2023 pod sp. zn. T/244/2022 (správne 0T/244/2022) súd prvého stupňa opatrením určil, že celý priebeh hlavného pojednávania bude pretlmočený prítomným tlmočníkom do ukrajinského jazyka a naopak s tým, že počas celého hlavného pojednávania obvinený rozumel jazyku, do ktorého mu bol priebeh hlavného pojednávania tlmočený, ani raz nenamietal, že by niečomu nerozumel a aj z obsahu jeho vyjadrení je zrejmé, že všetkému rozumel. V tomto kontexte prokurátor poukázal na skutočnosť, že obvinený po poučení súdom prvého stupňa o dôsledkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku odpovedal logicky na nasledujúce otázky okresného súdu podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku s tým, že pozáverečnej reči prokurátora, ktorý navrhoval uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, obvinený reagoval tým spôsobom, že by bol rád keby ho neuväznili, ale dali mu radšej pokutu. Prokurátor považoval v súhrne argumentáciu obvineného uvedenú v dovolaní za účelovú, a to aj s poukazom na to, že obvinený sa vzdal riadneho opravného prostriedku, čo sa teraz snaží napraviť podaním mimoriadneho opravného prostriedku.

Vzhľadom na vyššie uvedené prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania a zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.

Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

Podľa § 368 ods. 2 Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Podľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku, dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1.

Podľa § 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 Trestného poriadku obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

V prejednávanej trestnej veci bolo o vine a treste obvineného rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 24. apríla 2023, sp. zn. 0T/244/2022. To potom znamená, že obvinený dovolaním napadol rozhodnutie okresného súdu, ktorý mal v predmetnej trestnej veci postavenie súdu prvého stupňa. Z vyššie citovaného ustanovenia § 369 ods. 2 Trestného poriadku upravujúceho okruh osôb oprávnených podať dovolanie však vyplýva, že obvinený je oprávnený podať dovolanie iba proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa. Dovolanie proti právoplatnému rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku v spojitosti s § 368 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku môže podať iba minister spravodlivosti.

Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že obvinený nie je subjektom oprávneným napadnúť dovolaním právoplatný rozsudok okresného súdu ako súdu prvého stupňa.

Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

Nezostávalo preto najvyššiemu súdu nič iné, len dovolanie obvineného H. G. neverejnom zasadnutí, bez meritórneho preskúmania veci, podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku odmietnuť.

Na základe vyššie uvedeného rozhodol senát najvyššieho súdu jednomyseľne tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Napriek tomu nad rámec uvedeného len pre úplnosť najvyšší súd dodáva, že zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 24. apríla 2023 a jeho zvukového záznamu plynie, že obvinený plynulo a bez problémov komunikoval a rozumel prekladu tlmočníčky, na otázky ktorej bez problémov odpovedal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.