N a j v y š š í   s ú d  

4 Tdo 51/2014

  Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Richarda Bureša a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom

zasadnutí konanom 10. marca 2015 v trestnej veci obvineného J.   C.   a spol. pre zločin

lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. o dovolaní

obvineného J. C. podanom prostredníctvom obhajkyne JUDr. E. V. proti uzneseniu

Krajského súdu v Nitre z 11. decembra 2012, sp. zn. 3 To 110/2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. C. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Komárno z 23. augusta 2012, sp. zn. 1 T 166/2011

bol obvinený J. C. uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa §

20, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 12. septembra 2011 v čase okolo 22.45 hod. v K., v časti M.. H., pri bloku

obžalovaný P. C. udrel drevenou latou bielej farby o dĺžke približne 60 cm do zadnej časti

hlavy poškodeného T. Ž., nar. XY v K. a následne mu z predného ľavého vrecka nohavíc

obžalovaný J. C. vybral finančnú hotovosť vo výške najmenej 260 eur, pričom následne

z miesta činu ušli, v dôsledku úderu poškodený utrpel zranenie, ktoré si vyžiadalo

jednorazové ošetrenie, pričom obžalovaný J. C. sa tohto konania dopustil, hoci bol rozsudkom

Okresného súdu Komárno z 10. decembra 2010, sp. zn. 11 T 73/2008, právoplatným

10. decembra 2009, odsúdený okrem iného aj pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2

písm. d/ Tr. zák.

Za to bol obvinenému J. C. podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 5

Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu odňatia slobody

zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obvinenému spolu s právoplatne odsúdeným P. C.

uložil spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému – T. Ž., nar. XY v K., trvale bydliskom

B., škodu vo výške 260 eur.

Na podklade odvolania obvineného J. C. (a aj právoplatne odsúdeného P. C.) voči skôr

uvedenému rozsudku okresného súdu, Krajský súd v Nitre uznesením z 11. decembra 2012,

sp. zn. 3 To 110/2012, podľa § 319 Tr. por. odvolania menovaných ako nedôvodné zamietol.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal 04. júna 2014 (doručenom súdu prvého

stupňa v rovnaký deň) prostredníctvom ustanovenej obhajkyne JUDr. E. V. z dôvodu § 371

písm. i/ Tr. por. dovolanie obvinený J. C..

V jeho písomnom odôvodnení hodnotil zo svojho uhla pohľadu vo veci existujúcu

dôkaznú situáciu, namietol rozsah vykonaného dokazovania a spôsob hodnotenia vykonaných

dôkazov súdmi obidvoch stupňov a svoje úvahy uzavrel tým, že ustálený skutok

bol nesprávne právne posúdený.

Navrhol preto, aby najvyšší súd rozsudkom vyslovil, že citovanými rozhodnutiami

súdov obidvoch stupňov bol porušený zákon v ustanovení § 20 Tr. zák. a § 188 Tr. zák.

Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania na vyjadrenie

Okresnej prokuratúre Komárno a poškodenému T. Ž..

Okresný prokurátor v písomnom vyjadrení uviedol, že dovolanie obvineného považuje

za nedôvodné a preto ho navrhol podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.

Poškodený T. Ž. sa k podanému dovolaniu obvineného nevyjadril.

Následne súd prvého stupňa predložil vec dovolaciemu súdu.

Najvyšší súd po predložení veci zistil, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu

je prípustné (§ 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/

Tr. por.) a v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa

podmienky uvedené v § 372 ods. 1 a § 373 ods. 1 a ods. 2 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti

uvedené v § 374 Tr. por. a nie je daný dôvod na postup súdu podľa § 382 písm. a/, písm. b/,

písm. d/, písm. e/ a písm. f/ Tr. por.

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však zistil, že dovolanie obvineného

nie je dôvodné.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať ak rozhodnutie je založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Podľa ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacieho dôvodu

uvedenému v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je potrebné uviesť nasledovné.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.)

sa rozumie nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného

hmotnoprávneho ustanovenia. Potrebné je však uviesť, že dovolací súd nepreskúmava

skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu. Nie je tak

legitimovaný posudzovať ani úplnosť a správnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch

stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie v tomto konaní vykonaných dôkazov.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní

(ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný

(podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone.

Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa

§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací

súd povinný prezumovať.

Preskúmaním obsahu predloženého spisu, najvyšší súd zistil, že skutok, tak ako bol

ustálený v skutkovej vete, obsahuje všetky zákonné znaky zločinu lúpeže

spolupáchateľstvom, pretože obvinený spoločným konaní (s právoplatne odsúdeným P. C.) použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchali závažnejším spôsobom konania

– so zbraňou.

Ako na to už správne poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia

na strane 7 v poslednom odseku, spoločný úmysel páchateľov skutku vyplynul z okolností

inkriminovanej situácie, keď do takmer jedného časového okamihu splynul úder drevenou

latou (zbraňou) daný P. C. a odcudzenie peňazí z vrecka poškodeného obvineným J. C.,

po čom bezprostredne nasledoval ich spoločný útek z miesta činu. Z okolností spáchania

skutku je zrejmé, že pred touto situáciou vznikla či už slovná alebo konkludentná dohoda

medzi páchateľmi skutku spoločným konaním s deľbou úloh voči poškodenému použiť

násilie s úmyslom zmocniť sa jeho peňazí.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol spôsobom

uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 10. marca 2015

JUDr. Martin   P i o v a r t s y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová