UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Dany Wänkeovej, na neverejnom zasadnutí konanom 7. mája 2019 v Bratislave, v trestnej veci obvineného E. U., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák., o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom obhajcu Mgr. PaedDr. Antona Kušníra proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 23. júna 2015, sp. zn. 1 Tos 63/2015, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie obvineného E. U. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd Žilina trestným rozkazom z 27. februára 2015, sp. zn. 36 T 173/2014, uznal obvineného za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák. na skutkovom základe v ňom uvedenom. Proti trestnému rozkazu bol podaný odpor, ktorý bol uznesením Okresného súdu Žilina z 30. apríla 2015, sp. zn. 36 T 173/2014 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu"), podľa § 355 ods. 5 Tr. por. odmietnutý ako podaný neoprávnenou osobou.
Obvinený proti uzneseniu Okresného súdu Žilina z 30. apríla 2015, sp. zn. 36 T 173/2014, podal sťažnosť. Krajský súd v Žiline uznesením z 23. júna 2015, sp. zn. 1 Tos 63/2015 (ďalej aj „uznesenie krajského súdu"), podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
Proti uzneseniu okresného súdu a uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom obhajcu dovolanie, ktoré odôvodnil existenciou dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., teda zásadným porušením práva na obhajobu, a navrhol uznesenie Okresného súdu Žilina z 30. apríla 2015, sp. zn. 36 T 173/2014, uznesenie Krajského súdu v Žiline z 23. júna 2015, sp. zn. 1 Tos 63/2015, a na ne nadväzujúce rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť na nové konanie inému senátu Okresného súdu Žilina.
Dovolanie obvineného bolo zaslané na vyjadrenie ostatným procesným stranám.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Žilina vo svojom vyjadrení k dovolaniu okrem iného uviedla, že vpredmetnej veci nie sú splnené dôvody dovolania, a navrhla ho z dôvodu podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
Vyjadrenie prokurátorky bolo zaslané obvinenému, ktorý sa k nemu prostredníctvom obhajcu ďalej nevyjadroval.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Tr. por.), spĺňa podmienky podľa § 373 ods. 1 a ods. 2 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por. Dospel však k záveru, že dovolanie nie je prípustné.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371 Tr. por.
Podľa § 368 ods. 2 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a/ až g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Podľa § 369 ods. 2 Tr. por. proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 a) generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku, b) obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Okruh rozhodnutí, proti ktorým je prípustné dovolanie, je s účinnosťou od 1. septembra 2011 explicitne (výslovne) stanovený v § 368 ods. 2 písm. a/ až h/ Tr. por. v znení zákona č. 262/2011 Z. z. Ďalšie druhy dovolaním napadnuteľných rozhodnutí, ktoré má na mysli slovné spojenie uvedené v návetí tohto ustanovenia „ak tento zákon neustanovuje inak", vyplývajú z § 371 ods. 2 Tr. por. s tým, že tieto môže účinne napadnúť len minister spravodlivosti (R 52/2016).
Obvinený dovolaním napadol uznesenie krajského súdu, ktorým bola zamietnutá sťažnosť podaná proti uzneseniu okresného súdu odmietajúcemu odpor proti trestnému rozkazu. Je teda zrejmé, že napadnuté uznesenie nespadá pod zákonom taxatívne vymedzené rozhodnutia, proti ktorým by bolo dovolanie prípustné v zmysle § 368 ods. 2 písm. a/ až h/ Tr. por. Rozhodnutie krajského súdu síce má zamietajúci charakter, predmetom jeho prieskumu však nebolo žiadne z prvostupňových rozhodnutí predpokladaných ustanovením § 368 ods. 2 písm. a/ až g/ Tr. por. (rozsudok, trestný rozkaz, uznesenie o postúpení veci, uznesenie o zastavení trestného stíhania, uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia) tak, ako to vyžaduje § 368 ods. 2 písm. h/ Tr. por.
Osobitne vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu odmietajúcemu odpor treba uviesť, že toto taktiež nespadá pod žiadne z rozhodnutí, ktoré sú vymenované v ustanovení § 368 ods. 2 Tr. por. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že podanie odporu obvineným proti trestnému rozkazu nemožno považovať zariadny opravný prostriedok. Odpor proti trestnému rozkazu nevyvoláva prieskumné konanie odvolacím súdom ohľadom rozhodnutia, proti ktorému smeruje, ale je len procesným úkonom, ktorým strana v súdnom konaní odmieta skrátenú formu tohto konania (trestný rozkaz vydaný súdom) a ktorý v nadväznosti na to zakladá povinnosť súdu prerokovať vec na hlavnom pojednávaní tak, ako je to ustanovené v § 355 ods. 3 Tr. por. (R 8/2011). V tomto prípade teda nejde ani o rozhodnutie, ktoré by obvinený mohol napadnúť dovolaním podľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. (dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa).
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného bez meritórneho preskúmania veci odmietol, pretože bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.