4 Tdo 50/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Petra Szaba na neverejnom zasadnutí 18. januára 2011 v trestnej veci proti obvinenému J. Š., pre prečin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 ods. 1 Tr. zák. a o dovolaní obvineného, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. júla 2010, sp. zn. 2 To 236/2010, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 Tr. por. per analogiam s poukazom na § 368 ods. 1 Tr. por. sa dovolanie obvineného J. Š. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením zo 14. júna 2010, sp. zn. 1 T 250/2007, rozhodol, že obvinený J. Š., nar. X. v Ž., bytom S., okres Ž. n. H., sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a nariadil výkon trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo 4. januára 2008, sp. zn. 1 T 250/2007, v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd zaradil obvineného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Na podklade sťažnosti obvineného J. Š. proti uzneseniu súdu prvého stupňa, Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 29. júla 2010, sp. zn. 2 To 236/2010, podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
Proti vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený J. Š. písomným podaním z 27. augusta 2010 (doručeným súdu prvého stupňa 27. augusta 2010) dovolanie, kde uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací skúmal, či podané dovolanie obvineného je v zmysle § 368 ods. 1 Tr. por. prípustné a dospel k záveru, že táto procesná podmienka dovolania v posudzovanom prípade nebola splnená.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti rozhodnutiu súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená.
Podľa § 382 Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak
a) bolo podané oneskorene,
b) bolo podané neoprávnenou osobou,
c) je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371,
d) nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani po postupe podľa § 379 ods. 1,
e) dovolanie ani po postupe podľa § 379 ods. 1 neobsahuje náležitosti uvedené v § 374 ods. 1 alebo 2.
Vo vzťahu k ustanoveniu § 368 ods. 1 Tr. por. je nevyhnutné poukázať na doterajšiu rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, z ktorej vyplýva výklad tohto zákonného ustanovenia, konkrétne výklad slovného spojenia „vec právoplatne skončená“. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2006, sp. zn. 3 T do 5/2006 (publikovaným v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v čísle 2/2007, pod poradovým číslom 19, na strane 20), bol vymedzený okruh rozhodnutí, proti ktorým je prípustné podať dovolanie v zmysle § 368 ods. 1 Tr. por. nasledovným spôsobom:
„Rozhodnutím, ktorým bola vec právoplatne skončená, treba podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku o prípustnosti dovolania rozumieť právoplatné rozhodnutie súdu vo veci samej, ktorými je
1. rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým bol obvinený uznaný za vinného a bol mu uložený trest, resp. ochranné opatrenie alebo bolo upustené od potrestania;
2. rozsudok, ktorým bol obvinený oslobodený spod obžaloby;
3. uznesenie o zastavení trestného stíhania;
4. uznesenie o postúpení veci inému orgánu;
5. uznesenie o uložení ochranného opatrenia;
6. uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania;
7. uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania;
8. rozsudok o schválení dohody o vine a treste v rozsahu uvedenom v § 334 ods. 4 Trestného poriadku;
9. rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok proti rozsudku alebo uzneseniu uvedenému sub 1. až 7.“
Za rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená v zmysle § 368 ods. 1 Tr. por. nemožno teda považovať napadnuté uznesenie krajského súdu, ktorým bola zamietnutá sťažnosť obvineného proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o tom, že sa obvinený neosvedčil a ktorým nariadil výkon trestu odňatia slobody, pretože nejde o rozhodnutie vo veci samej.
Z uvedeného vyplýva, že proti napadnutému uzneseniu krajského súdu dovolanie nie je prípustné, nakoľko dovolaním možno napadnúť iba právoplatné rozhodnutie súdu vo veci samej.
V ustanovení § 382 Tr. por. sú upravené podmienky, za ktorých dovolací súd dovolanie uznesením na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietne. I keď Trestný poriadok upravuje podmienky prípustnosti dovolania (§ 368 ods. 1, § 566 ods. 3) v ustanovení § 382 Tr. por. absentuje neprípustnosť dovolania ako dôvod na odmietnutie veci na neverejnom zasadnutí. Nakoľko právna úprava Trestného poriadku neobsahuje iné ustanovenie o spôsobe ako rozhodnúť o neprípustnom dovolaní, najvyšší súd na odmietnutie dovolania obvineného J. Š. aplikoval analogicky ustanovenie § 382 Tr. por.
Vzhľadom na nesplnenie jednej zo základných procesných podmienok dovolania, najvyšší súd napadnuté rozhodnutie meritórne nepreskúmaval.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 18. januára 2011
JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Monika Ivančíková