N a j v y š š í   s ú d  

4 Tdo 48/2012

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e  

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského, na neverejnom zasadnutí dňa 2. októbra 2012 v Bratislave, v trestnej veci obvinenej Ing. V. Š. pre pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., o dovolaní obvinenej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 27. septembra 2011, sp. zn. 1 To 72/2011 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvinenej Ing. V. Š. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 7. júna 2011, sp. zn. 3T 16/2011 bola obvinená Ing. V. Š. uznaná za vinnú z pokračovacieho zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- dňa 10.3.008 v Žiline uzatvorila zmluvu so spoločnosťou B. I., s.r.o., na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 10.000,- Sk (331,94 €), túto sumu toho istého dňa prevzala a zaviazala sa vrátiť veriteľovi zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 7.560,- Sk (250,94 €), teda celkom v sume 17.560,- Sk (582,88 €), a to v 12 – tich mesačných splátkach po 1.463,- Sk (48,59 €), počnúc prvou splátkou dňa 10.4.2008, pričom v žiadosti o úver uviedla, že je zamestnaná u H. B. – Z., so sídlom S. č. X., Ž., IČO: X., ako ekonómka s mesačnou mzdou 20.000,- Sk (663,87 €), túto skutočnosť podložila pracovnou zmluvou zo dňa 31.8.2007 a výplatnými páskami za mesiace 12/2007, 01/2008, 02/2008, pričom tieto skutočnosti sa nezakladali na pravde, a ku dňu 28.4.2010 nezaplatila ani jednu splátku, čím svojim konaním spôsobila spoločnosti B. I., s.r.o., S. č. X., X. T., IČO: X., škodu vo výške 10.000,- Sk (331,94 €), pričom táto uvedenú pohľadávku odstúpila spoločnosti G., a.s., so sídlom Česká republika, X. P. 1, P. č. X., IČO: X.,  

- dňa 29.4.2008 v prevádzkarni spoločnosti A. A., a.s. v Ž. pri C. uzatvorila so spoločnosťou S. C. F. a.s., organizačná zložka so sídlom B., M. X., úverovú zmluvu č. 582001504, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 198.010,- Sk na nákup osobného motorového vozidla Škoda Fabia 99-04 1,4 Comfort, ktoré aj prevzala a úver sa zaviazala splatiť 60-timi mesačnými splátkami po 6.309,- Sk, s prvou splátkou po jednom mesiaci od prevzatia predmetu kúpy, podnes nezaplatila ani jednu splátku úveru a pri uzatváraní úverovej zmluvy nepravdivo uviedla, že je od septembra 2007 zamestnaná ako ekonomický pracovník vo firme H. B. – Z. v Ž., S. X. s čistým mesačným príjmom 20.700,- Sk, hoci to nebola pravda, čím spôsobila spoločnosti S. C. F. a.s., organizačná zložka, so sídlom B., M. X., IČO: X. škodu vo výške 6.572,72 € (198.010,- Sk).  

Za to jej bol uložený podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. h/, l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. spoločný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody bol obvinenej podmienečne odložený a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. a bola jej určená skúšobná doba 4 roky s probačným dohľadom nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. bola obvinenej uložená povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom, a to počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odloženia, a to 1-krát za dva mesiace, vždy v prvý týždeň toho – ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.  

Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. okresný súd zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Žilina č. k. 22T/22/2011-64 z 28. februára 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 31. mája 2011, v celom výroku o vine o prečine úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., v celom výroku o treste, ktorým bola odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 30 mesiacov, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obvinenej uložená povinnosť nahradiť poškodenej obchodnej spoločnosti G., a.s., so sídlom Česká republika, X. P. 1, P. č. X., IČO: X., škodu vo výške 582,89 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodená spoločnosť G., a.s., so sídlom Česká republika, X. P. 1, P. č. X., IČO: X., bola so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodená obchodná spoločnosť S. C. F. a.s., organizačná zložka, so sídlom B., M. X., IČO: X., bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.  

Po vyhlásení tohto rozsudku sa obvinená Ing. V. Š. výslovne vzdala práva podať voči nemu riadny opravný prostriedok a to „aj za všetky oprávnené osoby“ (zrejme tým chcela vyjadriť, že nesúhlasí, aby tieto oprávnené osoby podali v jej prospech odvolanie, čo vyplýva z ustanovenia § 308 ods. 2 Tr. por., respektíve ide o nepresné zapísanie vyjadrenia obvinenej zo strany súdu I. stupňa do zápisnice o hlavnom pojednávaní), rovnako sa tohto práva vzdala aj jej obhajkyňa a prokurátor ihneď podal odvolanie v neprospech obvinenej voči výroku o treste.

Na podklade tohto odvolania prokurátora Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 1To 72/2011 zo dňa 27. septembra 2011 podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste. Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. obvinenej Ing. V. Š. podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. uložil spoločný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody obvinenú zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. trestný rozkaz Okresného súdu Žilina z 28. februára 2011, č. k. 22T/22/2011-64, právoplatný 31. mája 2011, zrušil vo výroku o vine o prečine úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., vo výroku o treste, ktorým bola obvinená odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 30 mesiacov, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad.  

Pri vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu obvinená prítomná nebola a právoplatný rozsudok prevzala 27. októbra 2011 a obhajca 18. októbra 2011, pričom rozsudok bol doručený aj ostatným procesným stranám. Uznesením Okresného súdu Žilina zo 14. novembra 2011, sp. zn. 3T 16/2011 (právoplatného toho istého dňa) bola žiadosť obvinenej o odklad výkonu trestu odňatia slobody zamietnutá a uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov začala vykonávať 20. januára 2012 (č.l. 296) a v súčasnosti ho vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Levoči.

Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27. septembra 2011, sp. zn. 1To 72/2011 podala z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dňa 6. februára 2012 obvinená Ing. V. Š. prostredníctvom obhajcu Mgr. Dr. A. K. dovolanie, ktoré doplnila písomným podaním zo 6. júna 2012. V písomnom odôvodnení dovolania poukázala na to, že nepoužitie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. h/ Tr. zák. odvolacím súdom považuje za nesprávne a táto skutočnosť zakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. zák. (správne malo byť uvedené Trestný poriadok), pretože rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V prípade, ak druhostupňový súd posúdil rozsudok prvostupňového súdu v otázke poľahčujúcich okolností za nedostatočný, mal postupovať v súlade s § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por., najmä preto, že okresný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a v spojitosti s § 322 Tr. por. mal tento súd zaviazať, aby doplnil odôvodnenie svojho rozsudku v časti poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. h/ Tr. zák. Krajský súd však rozhodol o uložení trestu rozsudkom bez toho, aby o otázke poľahčujúcich skutočností vykonal dokazovanie, čím porušil zásady trestného konania uvedené v § 2 ods. 10, 12, 19 Tr. por., ktoré v podanom dovolaní odcitoval. V doplňujúcom dovolaní (podanom po výzve súdu) obvinená poukázala na to, že dôvod dovolania podľa čl. IV. dovolania je dostatočne jasný a uviedla, že postup odvolacieho súdu pri riešení otázky poľahčujúcich okolností považuje za nesprávny. Hoci na postup súdu podľa § 379 ods. 1 Tr. por. nevidela dôvod, napriek tomu uviedla, čoho sa podaným dovolaním domáha a navrhla, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 27. septembra 2011, sp. zn. 1To 72/2011 v časti uloženého trestu zrušil a rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 7. júna 2011, sp. zn. 3T 16/2011 v časti uloženého trestu potvrdil.  

Okresný súd v zmysle § 376 Tr. por. podané dovolanie zaslal na vedomie Okresnej prokuratúre Žilina (č.l. 302) a poškodeným (č.l. 310), ktorí sa k nemu doposiaľ nevyjadrili. Obvinená Ing. V. Š. si dňa 28. septembra 2011 za obhajcu pre dovolacie konanie zvolila Mgr. Dr. A. K..

Predseda dovolacieho senátu v zmysle § 378 Tr. por. predbežne preskúmal podané dovolanie a predložený spis a zistil, že dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nie je splnený napriek tomu, že dovolanie podala oprávnená osoba proti právoplatnému rozsudku súdu druhého stupňa v zákonnej lehote (§ 368 ods. 1, § 369 ods. 2 písm. b/, § 370 ods. 2, § 372, 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), dovolanie obsahuje v zmysle § 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por. všetky obsahové náležitosti a obvinená má obhajcu (§ 373 ods. 2 Tr. por.). Vytýkané nepoužitie iného hmotnoprávneho ustanovenia – poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. h/ Tr. zák. nie je dôvodné.  

Z dovolacieho dôvodu obvinenej, ktorým je dovolací súd viazaný (§ 385 ods. 1 Tr. por.) je zrejmé, že právoplatným rozsudkom súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o treste boli použité i ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. h/, písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák., pričom z odôvodnenia tohto rozhodnutia je zrejmé, prečo prvostupňový súd tieto poľahčujúce okolnosti aplikoval a to na podklade vykonaných dôkazov k osobe obvinenej. V tej súvislosti súd prvého stupňa v rozsudku konštatuje, že obvinená bola doposiaľ 7-krát súdne trestaná, pričom ohľadne 4 z nich sa na ňu hľadí akoby nebola odsúdená. V roku 2009 bola postihnutá za majetkový priestupok. Obvinená pracuje ako administratívna pracovníčka, je vdova, má 3 deti, z toho dvoch plnoletých synov a maloletú dcéru, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Okresný súd pritom obvinenej priznal ako poľahčujúcu okolnosť, že trestnej činnosti v dňoch 10. marca 2008 a 29. apríla 2008 sa dopustila pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov, ktoré si sama nespôsobila (§ 36 písm. h/ Tr. zák.).

Naproti tomu súd druhého stupňa pri rozhodovaní o treste v rozsudku použil iba ustanovenia § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák., teda k poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. h/ Tr. zák. neprihliadol. V dôsledku toho nepoužil ani ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák. V dôvodoch napadnutého rozsudku krajský súd poukázal na to, že trest uložený súdom I. stupňa je neprimeraný a v dostatočnej miere nespĺňa účel stanovený v § 34 ods. 1 Tr. zák. Nestotožnil sa ani s ustálením poľahčujúcich okolností okresným súdom a na margo toho konštatoval, že posudzovanom prípade nezistil žiadne tiesnivé osobné pomery, ktoré si sama obvinená nespôsobila a pod vplyvom ktorých by sa dopustila pokračovacieho trestného činu. Krajský súd však vyslovil súhlas s aplikáciou poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej v tom, že obvinená sa priznala k spáchaniu trestnej činnosti a svoje konanie úprimne oľutovala, hoci súd neopomenul uviesť, že bohatá kriminálna minulosť obvinenej spochybňuje priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti. Správne bolo preto odvolacím súdom konštatované, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je jedna (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) ku jednej (§ 37 písm. m/ Tr. zák.) a za tohto stavu neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák.  

Podľa názoru najvyššieho súdu správne malo byť v rozsudku okresného súdu uvedené, že obvinená sa v minulosti opakovane (7-krát) dopustila majetkovej úmyselnej trestnej činnosti, za čo bola 3-krát odsúdená, ohľadne ostatných súdnych postihov sa na ňu hľadí akoby nebola odsúdená (zahladzujú sa iba odsúdenia, ale nie spáchanie protizákonnej činnosti). Podľa dovolacieho súdu pre priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. h/ Tr. zák., ako to urobil prvostupňový súd, neboli splnené zákonné podmienky, v obidvoch prípadoch úverového podvodu obvinená konala v priamom úmysle, pričom už po spáchaní prvého čiastkového skutku vedela, že úver nesplatí. Obvinená v čase spáchania skutkov bola zárobkovo činná, má dvoch dospelých synov a je možné rozumne predpokladať, že ak sa dostane pracujúci človek do tiesnivých osobných pomerov, sociálny systém v Slovenskej republike mu umožní tento nepriaznivý stav prekonať.

Krajský súd preto nepochybil, keď rozsudok prvostupňového súdu na podklade odvolania prokurátora v neprospech obvinenej zrušil vo výroku o treste a sám o tomto výroku rozhodol už uvedeným spôsobom bez použitia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. h/ Tr. zák., ako aj bez ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. Dovolaním vytýkaná nezákonnosť spočívajúca v tom, že druhostupňový súd zmenil výrok o treste bez vykonania dôkazov k poľahčujúcim okolnostiam je neopodstatnená. Krajský súd oprávnene vytkol súdu I. stupňa, že v dôvodoch rozsudku podrobne nevysvetlil, z akých okolností usúdil, že obvinená sa dopustila trestného činu pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov, ktoré si sama nespôsobila a súčasne konštatoval, že takéto pomery v odvolaní (na podklade už skôr vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní súdom prvého stupňa) nezistil.  

Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že aj pri priznaní poľahčujúcej okolnosti, čoho sa obvinená v dovolaní domáha, by súd bol povinný pri prevahe poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zák. znížiť iba hornú hranicu zákonnej trestnej sadzby o jednu tretinu (rozdiel medzi dolnou a hornou trestnou sadzbou je 7 rokov, teda 84 mesiacov, z čoho 1/3 je 28 mesiacov, teda 2 roky a 4 mesiace). Ustanovenie § 222 ods. 3 Tr. zák. hrozí páchateľovi trestom odňatia slobody na 3 roky až na 10 rokov. Obvinenej s ohľadom na okolnosti spáchania zločinu úverového podvodu, spôsobený následok, zavinenie, pohnútku (zištnosť), pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a osobu obvinenej, jej pomery a možnosti nápravy (špeciálna recidíva obvinenej, ktorej nápravu nezabezpečili predtým uložené tresty) bol napadnutým rozsudkom uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, teda na samej spodnej hranici trestnej sadzby.

Narušenosť obvinenej, ktorá vykonala už 3 uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody a prejednávané skutky spáchala v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení s probačným dohľadom, ktorý trval do 18. októbra 2008, na čo správne poukázal aj krajský súd vylučovala uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, teda taký, aký bol uložený prvostupňovým súdom a aký požadovala i obvinená v podanom dovolaní.

S ohľadom na uvedené skutočnosti dovolací súd bol povinný dovolanie obvinenej Ing. V. Š. na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por. uznesením odmietnuť ako nedôvodné.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 2. októbra 2012

JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.

  predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Viliam Dohňanský

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová