4Tdo/45/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Štefana Harabina na neverejnom zasadnutí 23. januára 2018 v Bratislave v trestnej veci obvineného X. R. pre zločin nedovolenej výroby omamných látok a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 2T/1/2015, o dovolaní obvineného X. R. proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 13. augusta 2015, sp.zn. 3To/92/2015, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného X. R. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín zo 2. júna 2015, sp. zn. 2T/1/2015, bol obvinený X. R. uznaný za vinného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods.1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v dobe najmenej od mesiaca marec 2013 do 06. marca 2014 po tom, ako doposiaľ nestotožnené osoby doviezli z rôznych nezistených zdrojov omamné a psychotropné látky, najmä metamfetamín (pervitín), ktorý je uvedený v II. skupine psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších zmien a doplnkov, v rozpore s ustanoveniami tohto zákona si ich od týchto nestotožnených osôb zadovážil a následne ich prechovával na rôznych miestach v okrese Dolný Kubín v tzv. mŕtvych schránkach za účelom ich ďalšieho predaja, pričom v uvedenom období predal metamfetamín v množstve 1,5 kubíka za cenu 130,- eur I. H..

Okresný súd obvinenému X. R. podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods.4 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 5 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia..

Podľa § 76 ods. 2 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad v trvaní 18 mesiacov a podľa § 77 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. uložil povinnosť 1-krát v kalendárnom mesiaci osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka v mieste svojho bydliska.

Krajský súd v Žiline uznesením 13. augusta 2015, sp. zn. 3To/92/2015, podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného zamietol.

Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený X. R. prostredníctvom svojho obhajkyne dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., teda že zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu, § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku, teda že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Obvinený v dovolaní namietal, že výsluch jediného usvedčujúceho svedka I. H. v prípravnom konaní z 21. novembra 2014 bol vykonaný v neprítomnosti jeho obhajcu JUDr. Alexandra Milka, pričom o termíne konania tohto výsluchu nebol vyrozumený v súlade so zákonom. V spise sa na č. l. 1480 nachádza síce doručenka s podpisom obhajcu zo dňa 14. novembra 2014, ktorým mal byť upovedomený o termíne daného úkonu, avšak takéto upovedomenie v daný deň neprevzal. Túto skutočnosť obhajca v konaní pred súdom namietal a súd po porovnaní tohto podpisu s ostatnými podpismi konštatoval ich zhodnosť. Upovedomenie mal obhajca podpísať a prevziať v S. osobne, pretože na doručenke sa nenachádza odtlačok pečiatky poštového úradu, čo však nebolo možné, pretože v daný deň - 14. novembra 2014 JUDr. Milko bol prítomný na úkonoch v iných trestných veciach, ktoré boli vykonávané v Košiciach a táto skutočnosť vyplýva aj z potvrdenia ÚVV a ÚVTOS Košice z 22. júla 2015 zadováženého na žiadosť obvineného odvolacím súdom.

Obvinený zistil, že vo vyšetrovacom spise sa nenachádzajú originály týchto doručeniek majúcich potvrdzovať prevzatie písomností JUDr. Milkom, ale nachádzajú sa tam len ich kópie. Následne si nechal vypracovať znalecký posudok z odboru kriminalistika, odbor grafická diagnostika znalcom Mgr. Pavlom Masarykom, PhD., zo záverov ktorého vyplýva, že zápisy na doručenkách v časti „podpis" s dátumom prevzatia JUDr. Alexandrom Milkom dňa 20. augusta 2014 a 6. októbra 2014 sú rozmnoženiny zápisov a boli zhotovené kopírovaním podpisu na origináli doručenky zo 14. novembra 2014 z č. l. 1480 spisu a taktiež, že zápis na doručenkách v časti „podpis" s dátumom prevzatia obhajcom JUDr. Alexandrom Milkom dňa 20. augusta 2014, 4. septembra 2014 a 22. októbra 2014 sú rozmnoženiny zápisov a boli zhotovené kopírovaním podpisu na originály doručenky so zápisom v časti „podpis" s dátumom prevzatia dňa 14. novembra 2014 z č. l. 775 spisu.

Orgány činné v trestnom konaní neupovedomenie obhajcu o vyšetrovacích úkonoch sa snažili zakryť falšovaním doručeniek, čím obhajoba reálne bola zbavená možnosti na uplatnenie práva klásť svedkovi otázky a realizovať jeho výsluch na princípe kontradiktórnosti.

Podľa názoru dovolateľa bolo preukázané, že vyšetrovateľ počas prípravného konania zásadným spôsobom porušil právo obvineného na obhajobu, keď si nesplnil svoju povinnosť upovedomovať jeho obhajcu o úkonoch trestného konania, čím maril možnosť účasti obhajcu na úkonoch trestného konania a možnosť výkonu práva na obhajobu.

Z uvedeného je teda zrejmé, že svedecká výpoveď svedka I. H. realizovaná v prípravnom konaní nespĺňa zákonné kritériá pre jej čítanie na hlavnom pojednávaní v zmysle § 263 ods. 4 Tr. por. Keď ako korunný svedok na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať a súd napriek tomu jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 21. novembra 2014 prečítal, porušil právo obvineného na obhajobu, ako aj zásadu kontradiktórnosti konania.

Na základe uvedených dôvodov dovolateľ v závere dovolania konštatoval, že boli naplnené dovolaciedôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. g/ Tr. por. (v úvode dovolania uviedol aj dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.) a navrhol, aby dovolací súd „vyslovil porušenie zákona v namietanom rozsahu a aby zrušil uznesenie Krajského súdu v Žiline z 13. augusta 2015, sp. zn. 3To/92/2015, ako aj rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín z 2. júna 2015, sp. zn. 2T/1/2015 vo všetkých jeho výrokoch".

K podanému dovolaniu sa písomne vyjadril okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín, ktorý považoval dovolanie obvineného za nedôvodné. Uviedol, že v predmetnej veci boli spolu s obvineným X. R. trestne stíhaní aj F. Y. a C. Y. pre rovnaký trestný čin, pričom pri namietanom výsluchu svedka I. H. boli prítomní ich obhajcovia. Obhajca JUDr. Milko v konaní pred súdom okresného súdu nespochybňoval oznámenie o vykonaní výsluchu tohto svedka, ale námietku uviedol až na konci konania pred súdom prvého stupňa a následne v konaní o odvolaní obžalovaného. Súdy sa s jeho námietkou zaoberali a vyhodnotili vizuálnym porovnaním rôznych doručeniek a podpisov obhajcu dospeli k záveru, že podpis na spornej doručenke je jeho a teda, že bol o termíne úkonu riadne upovedomený. Súd a ani prokurátor nemali pochybnosti o pravosti predmetnej doručenky.

Prokurátor ďalej uviedol, že svedok I. H. nebol jediným usvedčujúcim dôkazom v predmetnej veci, ale obvinený bol usvedčený reťazou priamych i nepriamych dôkazov, ktoré súdy vyhodnotili a uznali ho za vinného. Súd vychádzal zo skutočnosti, že upovedomenie o výsluchu svedka I. H. bolo obhajcovi obvineného riadne doručené a preto vyhodnotil tento dôkaz ako zákonný.

Podľa názoru prokurátora právo obvineného na obhajobu nebolo porušené a teda nebol naplnený ani jeden z dovolacích dôvodov uvedených v jeho dovolaní, a preto navrhol aby dovolací súd dovolanie obvineného X. R. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), zistil, že dovolanie je prípustné (368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) a prostredníctvom ustanoveného obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 Tr. por.) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.).

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že lehota na podanie dovolania v zmysle § 370 ods. 1 Tr. por. bola zachovaná.

Podľa § 385 ods. 1 Trestného poriadku dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.

Obvinený vo svojom dovolaní uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ a písm. i/ Tr. por. s odôvodnením, že primárne v prípravnom konaní bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces protiprávnym konaním orgánov činných v trestnom konaní, tým, že boli do spisu založené kópie osvedčení o doručení, majúcich potvrdzovať riadne doručenie vyrozumení o procesných úkonoch obhajcovi obvineného. Na potvrdenie uvedenej skutočnosti obvinený k dovolaniu pripojil znalecký posudok znalcom z odboru kriminalistika - grafická diagnostika Mgr. Pavla Masaryka, PhD. (č. 15/2016), zo záveru ktorého vyplýva, že zápisy na doručenkách v časti „podpis" s dátumom prevzatia adresátom JUDr. Alexandrom Milkom dňa 20. augusta 2014 a 6. októbra 2014 sú rozmnoženiny zápisov a boli zhotovené kopírovaním podpisu na origináli doručenky zo 14. novembra 2014 z č. l. 1480 vyšetrovacieho spisu (pomocou reprodukčného zariadenia pracujúceho na princípe elektrostatického nánosu práškového toneru na povrch papiera). Taktiež zápisy na doručenkách v časti „podpis" s dátumom prevzatia JUDr. Alexandrom Milkom dňa 20. augusta 2014, 4. septembra 2014 a 22. októbra 2014 sú rozmnoženiny zápisov a boli zhotovené kopírovaním podpisu na originále doručenky so zápisom v časti „podpis" s dátumom prevzatia adresátom JUDr. Alexandrom Milkom dňa 14. novembra 2014, ktorý originál sa nachádza na č. l. 775 vyšetrovacieho spisu.

Z obsahu spisu a z analýzy namietaných kópií osvedčení o doručení vyrozumení obhajcu obvineného X.R. JUDr. Alexandra Milka o termínoch jednotlivých vyšetrovacích úkonov vyplývajú nasledovné skutočnosti:

- osvedčením o doručení, ktoré malo byť podpísané obhajcom obvineného 20. augusta 2014 (zv. V., č.l. 1465 a 1468) mal potvrdiť prevzatie upovedomenia, že dňa 25. augusta 2014 budú vykonávané výsluchy svedkov W. B., I. H., C. C., C. W., N. Y., U. C. a G. K.. Z obsahu spisu vyplýva, že z uvedených osôb bola dňa 25. augusta 2014 vypočutá len svedkyňa PhDr. G. K., za osobnej účasti obhajcu obvineného JUDr. Alexandra Milka,

- osvedčením o doručení, ktoré malo byť podpísané obhajcom JUDr. Alexandrom Milkom 4. septembra 2014 (zv. V., č. l. 1471) mal potvrdiť prevzatie upovedomenia, že dňa 10. septembra 2014 budú vykonávané výsluchy svedkov U. B., N. Y. a U. C.. Z obsahu spisu vyplýva, že uvedeného dňa boli vykonané výsluchy svedkov U. B. a U. C., bez prítomnosti obhajcu obvineného. Na konci zápisníc o výsluchoch je uvedené poznámka vyšetrovateľa, že obhajca bol „vyrozumený - neprítomný". Z obsahu zápisníc je zrejmé, že svedok U. B. využijúc svoje právo podľa § 130 ods. 2 Tr. por. odoprel výpoveď. Svedok U. C. k veci a k obvinenému X. R. neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, len všeobecne uviedol, že ani od jedného z obvinených drogy nekupoval,

- osvedčením o doručení, ktoré malo byť podpísané obhajcom obvineného 6. októbra 2014 (zv. V., č. l. 1474) mal tento potvrdiť prevzatie upovedomenia, že dňa 7. októbra 2014 bude vykonaný výsluch svedka C. C.. Výsluch svedka bol vykonaný dňa 7. októbra 2014 bez účasti obhajcu obvineného, pričom na konci zápisnice o výsluchu pri jeho mene a priezvisku je uvedená poznámky -„vyrozumený- neprítomný". Výpoveď vo vzťahu k obvinenému X. R. je stručná, svedok v podstate uviedol, že ho z minulosti pozná, mal prezývku „X.", jeho telefónne číslo už nemá, drogy od neho a ani jeho spoluobvinených nikdy nekupoval. V minulosti, keď hrával automaty si niekedy od neho požičal peniaze,

- osvedčením o doručení, ktoré malo byť podpísané JUDr. Alexandrom Milkom 22. októbra 2014 (zv. V., č. l. 1477) mal potvrdiť prevzatie upovedomenia o tom, že výsluch svedka H. Y. bude vykonaný dňa 29. októbra 2014 a svedka I. H. 18. novembra 2014. Z obsahu spisu vyplýva, že v tento deň bol vykonaný len výsluch svedka H. Y., a to bez prítomnosti obhajcu obvineného. Pri jeho mene na konci zápisnice je uvedená rovnaká poznámka ako v predchádzajúcich prípadoch - „vyrozumený-neprítomný", Výsluch svedka prebiehal tak, že mu boli vyšetrovateľom PZ položené otázky. Aj výpoveď tohto svedka je vo vzťahu k obvinenému veľmi stručná, v jej úvode iba uviedol, že ani od jedného z obvinených drogy nekupoval,

- osvedčením o doručení podpísaným obhajcom obvineného dňa 14. novembra 2014 (zv. V., č. l. 1480) potvrdil prevzatie upovedomenia o tom, že výsluch svedka I. H. nebude vykonaný dňa 18. novembra 2014 (kedy bol naplánovaný), ale dňa 21. novembra 2014. Zo zápisnice o výsluchu svedka (č. l. 150- 152) je zrejmé, že výsluch tohto svedka bol 21. novembra 2014 vykonaný bez prítomnosti obhajcu JUDr. Alexandra Milka (s uvedením poznámky „vyrozumený, neprítomný") a za prítomnosti obhajcov spoluobvinených C. Y. (JUDr. Ivica Firstová v zastúpení Mgr. Dávid Kroner) a F. Y. (JUDr. Ivan Škerda). Pre úplnosť treba pripomenúť, že svedok I. H. bol vypočutý aj 8. apríla 2014 za osobnej účasti obhajcu obvineného X. R.,

- osvedčením o doručení (zv. II., č. l. 775) svojím podpisom potvrdil obhajca JUDr. Alexander Milko dňa 14. novembra 2014 prevzatie ôsmych znaleckých posudkov.

Z uvedeného faktografického prehľadu je nepochybne zrejmé, že v trestnom spise (zv. V.) na č. l. 1465, 1468, 1471, 1474 a 1477 sú zadokumentované doručenky - osvedčenia o doručení upovedomení vyšetrovateľa PZ o úkonoch obhajcovi JUDr. Alexandrovi Milkovi z 20. augusta 2014, 4. septembra 2014, 6. septembra 2014 a 22. októbra 2014, ktoré boli vyhotovené na reprodukčnom zariadení.

Z prehľadu je tiež zrejmé, že originál osvedčenia o doručení upovedomenia o výsluchu svedka I. H. (vykonaného dňa 21. novembra 2014) bol obhajcom obvineného podpísaný 14. novembra 2014 a jezaložený na č. l. 1480 vo zväzku V. vyšetrovacieho spisu. Vo zväzku II. spisu je zadokumentovaný originál osvedčenia o doručení, ktorým obhajca obvineného JUDr. Alexander Milko svojím podpisom toho istého dňa, t. j. 14. novembra 2014 potvrdil prevzatie znaleckých posudkov od vyšetrovateľa PZ.

Záver znaleckého posudku z odboru kriminalistika - grafická diagnostika znalca Mgr. Pavla Masaryka, PhD., vyhotoveného na základe objednávky obvineného a predloženého súdu spolu s dovolaním potvrdzuje, že osvedčenia o doručení, ktoré mali byť podpísané JUDr. Alexandrom Milkom dňa 20. augusta 2014, 4. septembra 2014, 6. októbra 2014 a 22. októbra 2014, boli vyhotovené kopírovaním podpisu vyhotovením na reprodukčnom zariadení, pracujúcom na princípe elektrostatického nánosu práškového toneru na povrch papiera, pričom na osvedčeniach s dátumom prevzatia dňa 20. augusta 2014 a 6. októbra 2014 sú v časti „podpis" rozmnoženiny zápisu zhotovené skopírovaním podpisu JUDr. Alexandra Milka nachádzajúceho sa na origináli osvedčenia o doručení z č. l. 1480 a na osvedčeniach s dátumom prevzatia 20. augusta 2014, 4. septembra 2014 a 22. októbra 2014 sa nachádzajú v časti „podpis" rozmnoženiny zápisov zhotovené skopírovaním podpisu menovaného obhajcu nachádzajúceho sa na origináli osvedčenia o doručení z č. l. 775 vyšetrovacieho spisu.

Z týchto záverov znalca vyplýva jednak, že vyšetrovateľ neprípustným spôsobom použil kópie osvedčení o doručení upovedomení o vyšetrovacích úkonoch, aby dokladoval ich skutočné prevzatie obhajcom obvineného a jednak, že na vyhotovenie týchto kópií boli použité origináliy osvedčení o doručení zo dňa 14. novembra 2014. Jedným z týchto osvedčení obhajca potvrdil prevzatie upovedomenia o výsluchu svedka I. H. dňa 21. novembra 2014 (zv. V., č. l. 1480) a druhým osvedčil prevzatie ôsmych kusov znaleckých posudkov (zv. II., č. l. 775).

Pravosť podpisov obhajcu obvineného JUDr. Alexandra Milka na doručenkách zo 14. novembra 2014 je ťažko spochybniteľná. Znalec potvrdil, že tieto podpisy JUDr. Alexandra Milka sú vyhotovené písacím prostriedkom (perom) a použil ich na komparáciu s podpismi, ktoré boli skopírované. Z tohto hľadiska nie je bezvýznamnou skutočnosť, že v spise sa nachádzajú až dve osvedčenia podpísané obhajcom obvineného 14. novembra 2014, pričom každým z nich bolo potvrdené prevzatie iných listín - jedným prevzatie upovedomenia o výsluchu svedka I. H. a druhým prevzatie znaleckých posudkov, pričom každá doručenka je zadokumentovaná na inom mieste spisu - na č. l. 775 a č. l. 1480. Za tejto situácie nemá ani dovolací súd pochybnosti o pravosti podpisov obhajcu zo 14. novembra 2014, a teda ani o tom, že o konaní výsluchu svedka I. H. bol riadne a zákonným spôsobom upovedomený. Za týchto podmienok, ak bola výpoveď svedka na hlavnom pojednávaní okresného súdu v zmysle § 263 ods. 4 Tr. por. prečítaná, takémuto procesnému postupu nemožno nič vytknúť, pretože bol lege artis. Svedok bol pred výsluchom o svojom práve odoprieť výpoveď riadne poučený a výslovne vyhlásil, že toto právo nevyužíva. Výsluch bol teda vykonaný spôsobom zodpovedajúcim zákonu.

Súčasne treba zdôrazniť, že vyšetrovateľ polície je povinný vždy obvineného resp. jeho obhajcu riadne upovedomiť o termínoch vykonania vyšetrovacích úkonov. V posudzovanom prípade sa tak v každom prípade nestalo, a teda postup vyšetrovateľa, pokiaľ použil kópie osvedčení na dokladovanie prevzatia upovedomení o úkonoch obhajcom, bol postupom nezákonným, ktorý nie je akceptovateľný.

Napriek tomu najvyšší súd v posudzovanom prípade nemohol konštatovať porušenie obhajobných práv obvineného zásadným spôsobom, pretože rozhodnutie o vine obvineného X. R. bolo opreté o celý rad iných dôkazov ako tých, ktoré boli vykonané v termínoch, o ktorých obhajca obvineného nebol riadne upovedomený. Najvyšší súd v rámci dovolacieho konania nie je oprávnený skúmať skutkové okolnosti prípadu a vykonávať opätovné hodnotenie dôkazov. Preto len marginálne pripomína, že za usvedčujúce dôkazy boli považované okrem výpovedí svedka I. H. z 8. apríla 2014 a 21. novembra 2014 aj výsledky domovej prehliadky, znalecké závery Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, prepisy telefonických hovorov, SMS správy a výpis z bežného osobného účtu obvineného.

Na druhej strane výpovede svedkov W. B., C. C., C. W., N. Y., U. C. a G. K. (vypočutí bez prítomnosti obhajcu, o ktorých výsluchoch obhajca nebol riadne upovedomený) vo veci konajúce súdy vyhodnotili z hľadiska ich obsahu v rozhodovacom procese vo vzťahu k obvinenému X. R. len ako okrajové, bezrozhodujúceho dosahu na zistenie skutkového stavu.

Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, však samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. O zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby v zmysle § 37 Tr. por. a zároveň orgány činné v trestnom konaní alebo súd v tomto čase reálne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Prípadne, ak ide o iné pochybenie súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní, v dôsledku ktorého dôjde k odňatiu alebo znemožneniu riadneho uplatnenia procesných práv obvineného, pričom intenzita takéhoto porušenia musí dosahovať stupeň zásadnosti, teda takéto porušenie musí kardinálnym, kľúčovým spôsobom zasiahnuť do možnosti obvineného uplatniť jeho základné právo brániť sa proti tvrdeniam obžaloby.

Dovolacia námietka obvineného podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. spočívajúca v tom, že výsluchy niektorých svedkov v prípravnom konaní sa uskutočnili bez prítomnosti obhajcu, ktorý nebol riadnym spôsobom o úkonoch upovedomený by mohla byť opodstatnená napríklad vtedy, ak osamotená výpoveď niektorého z týchto svedkov, by bola rozhodujúca na zistenie skutkového stavu a zároveň by v rámci konania pred súdom bola čítaná pre niektorý z dôvodov § 263 Tr. por.

Nie je teda možné konštatovať naplnenie obvineným uplatnených dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ a písm. i/ Tr. por., pretože nebolo zistené porušenie jeho obhajobných práv zásadným spôsobom a rovnako ani založenie rozhodnutia na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, alebo založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia

Najvyšší súd opakovane pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Trestného poriadku. Mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.

Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti skutkových zistení, námietka proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôže zakladať žiadny z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

Je teda výlučne na úvahe súdu, ktoré dôkazy vykoná a tieto následne vyhodnotí podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné subsumovať pod dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku, ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech.

Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 písm. i/ Trestného poriadku je, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.

Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia existencie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. V trestnej veci obvineného X. R. to teda znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie, podľa ktorého obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku okresného súdu. Tieto skutkové okolnosti obsiahnuté v popise skutku potom poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák., zo spáchania ktorého bol obvinený uznaný vinným.

Vzhľadom na uvedené najvyšší súd, bez meritórneho preskúmania veci na neverejnom zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.