4 Tdo 43/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Richarda Bureša
na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2014 v trestnej veci proti obvinenému P. Č. vedenej na
Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 5T 68/2003, o dovolaní obvineného, podaného
prostredníctvom obhajcu JUDr. S. R., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 29. júla
2009, sp. zn. 7To 64/2009, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného P. Č. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom z 29. októbra 2008, sp. zn. 5T 68/2003, Okresného súdu Košice I bol
obvinený P. Č. uznaný za vinného z trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1 Tr. zák.
(zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 227/2005 Z.z.), na tom skutkovom základe, že
v snahe skrátiť daň z príjmov fyzických osôb za rok 2000 nepredložil Ing. H. F., ktorá
pre neho viedla v tom čase účtovníctvo doklady dokumentujúce jeho tržby získané v roku
2000 od 140 účastníkov kurzov organizovaných Autoškolou P. - P. Č. vo výške najmenej
700 000 Sk, v dôsledku čoho Ing. H. F. v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb
za rok 2000, ktoré obžalovaný P. Č. podal Daňovému úradu Košice I na Garbiarskej ul. č. 1
v Košiciach 2. apríla 2001, deklarovala príjmy obžalovaného len vo výške 360 015 Sk,
výdavky len vo výške 285 120 Sk a daň vo výške 372 Sk, hoci v skutočnosti mal obžalovaný
P. Č. v roku 2000 príjmy z podnikania podliehajúce dani z príjmov najmenej vo výške 1 060
015 Sk, výdavky znižujúce základ dane vo výške 573 930 Sk a daňovú povinnosť vo výške
najmenej 98 500 Sk, čím na úkor Slovenskej republiky skrátil daň najmenej o 98 128 Sk. 3 Tdo 43/2013
Za to mu podľa § 148 ods. 1 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona
č. 227/2005 Z.z.), v spojení s § 53 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. súd prvého stupňa uložil peňažný
trest vo výmere 25 000 (dvadsaťpäťtisíc) Sk. Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. pre prípad,
že by výkon tohto peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia
slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený P. Č., o ktorom Krajský súd
v Košiciach rozhodol tak, že uznesením z 29. júla 2009, sp. zn. 7To 64/2009,
ho ako nedôvodné zamietol podľa § 256 (zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov).
Obvinený P. Č. podal prostredníctvom obhajcu JUDr. S. R. 28. septembra 2012
blanketárne dovolanie z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., pretože napadnuté uznesenie je
založené na nesprávnom posúdení zisteného skutku. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky
... v zmysle ust. § 386 ods. 1 Trestného poriadku, rozsudkom vyslovil porušenie zákona,
v ust. § 148 ods. 1 Trestného zákona (zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov), aby podľa
- § 386 ods. 2 Trestného poriadku, zrušil:...... napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: 7To 64/2009, zo dňa 29. júla
2009;
i rozsudok Okresného súdu KOŠICE I, sp. zn.: 5T 68/2003, zo dňa 29. októbra 2008;
-a podľa ust. § 388 ods. 1 Trestného poriadku, prikázal Krajského súdu v Košiciach, aby vec
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
V doplnení 2. augusta 2013 odôvodnil dovolanie v podstate tým „nesprávnosť
právneho posúdenia skutku vidí v tom, že skutková veta výroku o vine nezodpovedá použitej
právnej kvalifikácie trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 3
Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.)“. Z obsahu skutkovej vety nie je zrejmé, ktorým právnym
úkonom a koho došlo k skráteniu dane. V danom prípade znenie skutkovej vety vzbudzuje
pochybnosti, či takým právnym úkonom malo byť deklarovanie jeho príjmov Ing. F., ak áno,
ktorým konkrétnym právnym úkonom a ako tak mal ovplyvniť porušenie jeho právnej
povinnosti spočívajúcej v skrátení dane, alebo takým právnym úkonom bolo samotné daňové
priznanie.
3 Tdo 43/2013
Podľa dovolateľa skutková veta vzbudzuje pochybnosti „vo vzťahu k naplneniu
obligatórnych pojmových znakov tak subjektu ako aj zavinenia a v konečnom dôsledku
aj vo vzťahu ku konaniu samotnému ako pojmového znaku objektívnej stránky predmetného
trestného činu.“
Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I vo vyjadrení podľa § 376 Tr. por. uviedol,
že „podľa jeho názoru nie sú splnené podmienky na podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por.“
Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dovolanie proti napadnutému
uzneseniu je prípustné (§ 368 ods. 1 a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou
(§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 2 Tr. por.).
Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 až § 373 Tr. por. ako aj obsahové
náležitosti uvedené v § 374 Tr. por.
Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však dospel k záveru,
že dovolateľom uplatnený dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
v posudzovanom prípade naplnený nebol.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie
je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť.
Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera
o dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. len z toho hľadiska či skutok,
z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v skutkovej vete rozsudku vymedzený
tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu.
V prvom rade treba uviesť, že z podaného dovolania (doplnenia) vyplýva, že obhajca
obvineného nevenoval náležite pozornosť jeho vypracovaniu, keďže jeho odôvodnenie 3 Tdo 43/2013
je nielenže všeobecné z hľadiska „nenaplnenia zákonných znakov trestného činu“, ale navyše
v rozpore s napadnutými rozhodnutiami dvakrát konštatoval, že obvinený bol uznaný
za vinného z trestného činu podľa § 148 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., hoci bol uznaný za vinného
iba podľa odseku 1 tohto zákonného ustanovenia.
Pokiaľ ide o námietku v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolací súd zistil,
že skutková veta ustálená v rozsudku súdu prvého stupňa zodpovedá všetkým zákonným
znakom trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona
č. 140/1961 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov.
Objektom tohto trestného činu je záujem štátu na správnom vymeraní – v danom
prípade – obrane ako povinnej zákonom stanovenej sumy, ktorú fyzická alebo právnická
osoba odvádza zo svojich príjmov do rozpočtu vo vopred určenej výške a v stanovených
lehotách. Daň vyberajú orgány štátu a orgány miestnej samosprávy. Pri tomto trestnom čine
ide o osobitý druh podvodu vo vzťahu k individuálne určenému objektu.
Skrátením dane je akékoľvek úmyselné konanie páchateľa, v dôsledku ktorého nie je
vyrubená nižšia než zákonom určená daň, alebo k vyrubeniu ktorej vôbec nedôjde.
Páchateľom je predovšetkým subjekt dane ak úmyselným konaním spôsobí,
že zákonná daň nebola mu vyrubená vôbec, alebo mu bola vyrubená v nižšej ako zákonnej
výmere.
V posudzovanej veci obvinený P. Č. je (bol) daňovým subjektom, ktorý v podvodnom
úmysle – skrátiť daň - za inkriminované obdobie predložil účtovnícke doklady deklarujúce
jeho príjmy a výdavky v rozpore so skutočnosťou tak, aby mu bola vyrubená nižšia daň než
v zákonom stanovenej výške tak, ako to zistil okresný súd v skutku, ktorý v súlade so stavom
veci a zákonom posúdil ako trestný čin skrátenia dane a poistného podľa
§ 148 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. (Trestný zákon) v znení zákona č. 227/2005 Z.z. berúc
do úvahy § 16 ods. 1 Trestného zákona tak, ako na to správne poukázal v odôvodnení
rozsudku.
Zo skutkovej vety nepochybne vyplýva namietaný subjekt dane (i trestného činu)
i subjektívna stránka úmyselné zavinenie obvineného vo vzťahu ku skráteniu dane, pričom 3 Tdo 43/2013
v tomto štádiu trestného konania je právne irelevantné, či a v akom smere sa na skrátení dane
podieľala účtovníčka Ing. H. F..
Z ustáleného skutku niet pochybnosti ani o objekte a objektívnej stránke trestného
činu, pretože úmyselným konaním obvineného vyjadreným „v snahe skrátiť daň...
nepredložením dokladov dokumentujúcich jeho tržby... účtovníčke Ing. H. F., došlo
k skráteniu dane vo výške najmenej 98 128 Sk na úkor rozpočtu Slovenskej republiky.
Za toho stavu dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. naplnený nebol,
preto najvyšší súd rozhodol na neverejnom zasadnutí tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 15. apríla 2014
JUDr. Emil B dž o ch, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová