4Tdo/42/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. októbra 2017 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Štefana Harabina v trestnej veci proti obvinenému Bc. W. J., pre pokračovací zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 14. februára 2017, sp. zn. 5To/136/2016 takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie obvineného Bc. W. J. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Uznesením Krajského súdu v Trnave zo 14. februára 2017, sp. zn. 5To/136/2016 na základe odvolania Okresného prokurátora v Dunajskej Strede bol oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 12. septembra 2016, sp. zn. 4T/83/2014 podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/ a písm. c/ Tr. por. zrušený v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. bola predmetná trestná vec vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený Bc. W. J. prostredníctvom obhajcu dovolanie, uplatniac dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. d/ a písm. e/ Tr. por., teda s odôvodnením, že zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu, že

hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky a že vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.

V odôvodnení dovolania obvinený v podstate uviedol, že mu neboli doručené dôvody odvolania prokurátorky, čím mu znemožnila právo na vyjadrenie a týmto postupom mu bolo odopreté právo na spravodlivé súdne konanie. Namietal tiež, že vo veci konal a rozhodoval sudca, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.

Z uvedených dôvodov dovolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil.

K podanému dovolaniu sa vyjadrila prokurátorka okresnej prokuratúry, ktorá uviedla, že dovolanie obvineného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec bola tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, nie je prípustné. V danej súvislosti poukázala na ustanovenie § 368 ods. 1 Tr. por. a § 368 ods. 2 Tr. por. V ďalšej časti vyjadrenia prokurátorka dôvodila, že dovolanie obvineného nepovažuje za dôvodné ani z vecného hľadiska. Dovolaciemu súdu navrhla, aby v zmysle § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie obvineného odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por. v súlade s názorom prokurátorky okresnej prokuratúry zistil, že dovolanie podané obvineným Bc. W. J. je neprípustné.

Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

Podľa § 368 ods. 2 Tr. por., sa rozhodnutím podľa odseku 1 rozumie: a. rozsudok a trestný rozkaz, b. uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c. uznesenie o zastavení trestného stíhania, d. uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e. uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f. uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g. rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h. rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Podľa § 372 ods. 1 Tr. por. oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.

V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Trnave, ktorým bol oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 12. septembra 2016, sp. zn. 4T/83/2014 zrušený v celom rozsahu (podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/ a písm. c/ Tr. por.) a vec bola tomuto súdu vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol (§ 322 ods. 1 Tr. por.).

Z ustanovenia § 368 ods. 2 Tr. por. ani z iných ustanovení Trestného poriadku nevyplýva prípustnosť dovolania proti uzneseniu krajského súdu ako súdu odvolacieho, ktorým rozhodol o zrušení rozsudku okresného súdu a o vrátení veci tomuto súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní proti takémuto rozsudku. Je tomu tak z toho dôvodu, že predmetné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej.

Ustanovenie § 368 ods. 2 Tr. por. bolo s účinnosťou od 1. septembra 2011 novelizované tak, že sa upravil okruh rozhodnutí, proti ktorým je prípustné dovolanie. Spoločným znakom všetkých týchto rozhodnutí je, že ide o tzv. meritórne rozhodnutia, teda rozhodnutia vo veci samej, ktorými sa trestné stíhanie obvineného končí ako celok. Uvedená zmena Trestného poriadku odrážala dovtedy ustálenú rozhodovaciu prax trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2006, sp. zn. 3Tdo 5/2006 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky číslo 2/2007 pod por. č. 19 str. 20a nasl.), podľa ktorej by odporovalo logickým zámerom zákona (Trestného poriadku), ak by mimoriadnym opravným prostriedkom - dovolaním - bolo prípustné napadnúť aj iné rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie nie vo veci samej teda tie, ktorými bolo rozhodnuté len o parciálnych otázkach, resp. o otázkach nadväzujúcich na meritórne rozhodnutie. Pokiaľ ide o rozhodnutie krajského súdu ako súdu odvolacieho podľa § 368 ods. 2 Tr. por. je dovolanie prípustné len proti rozhodnutiu, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a/ až g/ alebo rozhodnutiu, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol, ale nie proti medzitýmnemu rozhodnutiu, ktorým rozhodol o zrušení napadnutého rozsudku a o vrátení veci do štádia konania na súde prvého stupňa.

Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok má v trestnom procese výnimočné postavenie a bolo by nelogické jeho osobitný štatút narúšať aj možnosťou napadnúť tiež parciálne rozhodnutia, ktorých zákonnosť a dôvodnosť je posudzovaná napokon v celkovom kontexte pri rozhodovaní in meritum. Pripustenie možnosti určitej parciálnosti dovolania nepochybne by so sebou prinieslo aj neprípustné predlžovanie trestného stíhania, odporujúce požiadavke zákona na prerokovanie a rozhodnutie trestných vecí v primeranej lehote (§ 2 ods. 6, ods. 7 Tr. por.).

Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

S poukazom na vyššie uvedený výklad je zrejmé, že dovolanie obvineného Bc. W. J. smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky toto dovolanie na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. f/ Tr. por. odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.