4 Tdo 42/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského
na neverejnom zasadnutí 25. septembra 2012 v Bratislave v trestnej veci obvineného D. B.
a s p o l., pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4, Tr. zák., spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 27. januára 1999),
o dovolaní obvinených D. B. a S. K. podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. P. V. proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 19. januára 2011, sp. zn. 1 To 142/2010, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvinených D. B. a S. K. s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Pezinok z 22. júla 2010, sp. zn. 2 T 139/2009, boli obvinení D. B. a S. K. uznaní za vinných zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250
ods. 1, ods. 4, Tr. zák., spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb.
účinný v čase spáchania skutku, ďalej len „Tr. zák.“), na tom skutkovom základe, že
ako štatutárni zástupcovia podnikateľského združenia K.F. uviedli do omylu
zodpovedných zástupcov spoločnosti S. tým spôsobom, že v období od mesiaca máj 1996
do konca mesiaca júl 1998 po vzájomnej dohode nechali vystaviť svojej zamestnankyni
faktúry č. 57/96 na sumu 19.185.795,40 Sk, č. 46/96 na sumu 10.691,428,20 Sk, č. 92/96
na sumu 21.202.229,20 Sk, č. 58/KB/97 - 15 na sumu 15.981.179 Sk a č. 3107/98 na sumu
15.169.196,60 Sk, ktoré sa týkali vykonania terénnych, zemných a stavebných prác na stavbe
S.V.S. v B., pričom predmetné faktúry podpísal sčasti obžalovaný D. B. a sčasti obžalovaný
S. K. a to aj napriek tomu, že vedeli, že zo strany združenia K.F. neboli vykonané na stavbe
žiadne práce a súpisy prác, ktoré predložili k faktúram boli len fiktívne, pričom uvedené
faktúry predložili na preplatenie hlavnému dodávateľovi stavby spoločnosti S., ktorá následne
faktúry preplatila zo záloh poskytovaných investorom stavby V., čím spôsobili spoločnosti V.
celkovú škodu vo výške 82.229.828,40 Sk (2.729.530 Eur),
Za to boli odsúdení podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1, 3 písm. c/
Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky, každý samostatne.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obom obvineným výkon uloženého trestu
odňatia slobody podmienečne odložený a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. im súd určil skúšobnú
dobu v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd oboch obvinených zaviazal spoločne a nerozdielne
k náhrade škody voči poškodenému S., IČO: X., vo výške 2 729 530 eur.
Napadnutým uznesením Krajského súdu v Bratislave boli odvolania obvinených D. B.
a S. K. proti vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu podľa.§ 319 Tr. por.
ako nedôvodné zamietnuté.
Obvinení D. B. a S. K. spoločným písomným podaním z 29. novembra 2011 podali
prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. P. V. proti uvedenému uzneseniu krajského súdu
dovolanie, v ktorom poukázali na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por.
Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. videli v tom,
že napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj rozsudok okresného súdu, sú založené
na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a na nesprávnom použití hmotnoprávneho
ustanovenia Trestného zákona.
Argumentovali tým, že ak aj došlo na základe nepravdivých údajov k financovaniu
športovej činnosti v K., stalo sa tak s vedomím poškodeného a zhotoviteľa stavby, teda ich
konanie nemožno právne kvalifikovať ako trestný čin podvodu „pre absenciu zavinenia
uvedenia iného do omylu, ako aj absenciu subjektívnej stránky, teda ich podvodného úmyslu
v rozhodnom čase“, čo sú obligatórne znaky tohto trestného činu.
V dovolaní sa ďalej podrobne zaoberali zisteným skutkovým stavom, analyzovali
vykonané dôkazy a vyjadrovali nesúhlas s tým, ako ich súdy vyhodnotili. Podľa dovolateľov
totiž z vykonaného dokazovania vyplýva, že ak aj došlo k bezdôvodnému finančnému plneniu
tak jedine s vedomím samotného staviteľa a aj investora-poškodeného, na chod ktorej
spoločnosti mal v tom čase rozhodný vplyv A. R.. Nebolo dokázané, že to boli obvinení, ktorí
svojím konaním spôsobili kriminalizovaný následok a že dokonca boli s tým uzrozumení. Ak
aj došlo ku kriminalizovanému následku, jeho vznik je potrebné spájať
s konaním iných osôb a nie s konaním dovolateľov. Samotné podpísanie faktúr,
ak za relevantnosť podkladov v nich uvedených zodpovedali iné osoby nie je konaním, ktoré
možno považovať za príčinné pôsobenie v spojitosti s následkom.
Podľa obvinených D. B. a S. K. súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd neprihliadli
na to, kto zodpovedal za objednávku fakturovaných prác, kto jednotlivé práce preberal
a kto bol zodpovedný za celý proces financovania. Súdy sa v dostatočnej miere
nevysporiadali s tým, či obvinení v čase podpisovania faktúr vedeli, resp. boli uzrozumení
s tým, že porušujú alebo ohrozujú záujem chránený trestným zákonom, alebo či boli
uzrozumení s tým, že takéto porušenie alebo ohrozenie nastane.
Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvinených D. B. a S. K.
na vyjadrenie ostatným procesným stranám - splnomocnenému zástupcovi poškodeného
JUDr. Ľ. R. a krajskej prokuratúre Bratislava.
Prokurátor krajskej prokuratúre v písomnom vyjadrení k dovolaniu z 3. apríla 2012
uviedol, že dovolanie považuje za neopodstatnené, nakoľko skutok ustálený súdmi
v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu
upravenú v Trestnom zákone, teda nebol naplnený dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por. Navrhol preto, aby dovolací súd podľa § 392 ods. 1 Tr. por. dovolanie
zamietol.
Splnomocnený zástupca poškodeného sa k podanému dovolaniu v stanovenej lehote
nevyjadril.
Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dovolanie proti napadnutému
rozhodnutiu je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ a § 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo podané
oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote
(§ 370 ods. 1 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 až § 373
Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por.
Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však zistil, že dovolateľmi
namietaný dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v posudzovanom prípade
naplnený nebol, a preto je ho potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382
písm. c/ Tr. por.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie
založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371.
Pokiaľ ide o dovolacie námietky obvinených vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že tento dovolací
dôvod je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení
zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Formuláciou
uvedenou v tomto ustanovení zákon vyjadruje, že dovolanie založené na dovolacom dôvode
podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci
samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností
podľa noriem hmotného práva.
Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži k revízii skutkových zistení
urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom
prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, alebo korigovať len odvolací súd.
Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí
súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže
posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy
bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti
skutkových zistení, prípadne nesúhlas s tým ako súd hodnotil vykonané dôkazy nemôže
zakladať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Dovolatelia, ako to vyplýva z obsahu nimi podaného mimoriadneho opravného
prostriedku, vyjadrujú nesúhlas s hodnotením dôkazov zo strany oboch súdov a namietajú
nesprávnosť skutkových zistení, nakoľko tvrdia, že k vzniku škody prišlo s vedomím
poškodeného a zhotoviteľa stavby, resp. že jej vznik je potrebné spájať s konaním iných osôb.
Z uvedeného je nepochybné, že dovolanie podané obvinenými z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por. sa v tejto časti neopiera o právne námietky, ale je založené výlučne na skutkových
výhradách. Ide tak o námietky, ktoré vecne nezodpovedajú zákonnému vymedzeniu
dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., a preto dovolací súd na ne nemohol
prihliadať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa však zaoberal právnymi námietkami obvinených
poukazujúcimi na nenaplnenie subjektívnej stránky trestného činu podvodu podľa § 250
ods. 1, 4 Tr. zák.
Podľa § 250 ods. 1 Tr. zák., kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí
tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku
škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti alebo
peňažným trestom alebo prepadnutím veci.
Podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ
potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 škodu veľkého rozsahu.
Podľa § 4 Tr. zák. trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený
týmto zákonom, alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť,
a pre prípad, že ich spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a prezumujúc správnosť zisteného skutkového stavu, podľa ktorého obvinení D. B. a S. K. ako štatutárni zástupcovia
podnikateľského združenia K.F. predložili dodávateľovi stavby S. v Bratislave celkovo päť
faktúr so súpisom prác, ktoré mali byť na tejto stavbe vykonané, hoci vedeli, že tieto práce
vykonané neboli, dovolací súd zistil, že v posudzovanej veci bola subjektívna stránka
trestného činu podvodu nepochybne naplnená.
V súlade so stavom veci a zákonom teda v napadnutom uznesení krajský súd dospel
k záveru, že obvinení D. B. a S. K. trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák.,
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. spáchali minimálne vo forme nepriameho
úmyslu, nakoľko obaja obvinení vedeli, že svojim konaním môžu spôsobiť porušenie alebo
ohrozenie záujmu spoločnosti na ochrane majetku svojich občanov, a pre prípad, že ich
spôsobia, boli s tým uzrozumení.
Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia sa správne vyporiadal
i s obhajobnými tvrdeniami obvinených D. B. a S. K. poukazujúcimi na to, že konali
so súhlasom, resp. na príkaz jedného z akcionárov poškodenej spoločnosti, keď uviedol,
že táto skutočnosť nemá žiadny právny význam, nakoľko ich podvodným konaním bola
spôsobená škoda na majetku celej akciovej spoločnosti, ktorý je odlišný od majetku jej
akcionárov.
V súvislosti so záverom o vine obvinených dovolací súd poznamenáva, že na tomto
zistení nič nemení skutočnosť, že za túto trestnú činnosť mali byť stíhané i ďalšie osoby,
pretože táto okolnosť nemá vplyv na trestnú zodpovednosť obvinených D. B. a S. K.
za spáchanie skutku z ktorého boli uznaní za vinných, pretože bez aktívneho konania
obvinených (podpísanie a predloženie fiktívnych faktúr) by k spáchaniu skutku nedošlo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto na neverejnom zasadnutí dospel k záveru,
že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por., a tak podľa § 382 písm. c/ Tr. por. uznesením dovolanie obvinených odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 25. septembra 2012
JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová