4 Tdo 42/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského

na neverejnom zasadnutí 25. septembra 2012 v Bratislave v trestnej veci obvineného D.   B.  

a   s p o l., pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4, Tr. zák., spolupáchateľstvom

podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 27. januára 1999),

o dovolaní obvinených D. B. a S. K. podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. P. V. proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 19. januára 2011, sp. zn. 1 To 142/2010, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvinených D. B. a S. K. s a   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Pezinok z 22. júla 2010, sp. zn. 2 T 139/2009, boli obvinení D. B. a S. K. uznaní za vinných zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250

ods. 1, ods. 4, Tr. zák., spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb.

účinný v čase spáchania skutku, ďalej len „Tr. zák.“), na tom skutkovom základe, že

ako štatutárni zástupcovia podnikateľského združenia K.F. uviedli do omylu

zodpovedných zástupcov spoločnosti S. tým spôsobom, že v období od mesiaca máj 1996

do konca mesiaca júl 1998 po vzájomnej dohode nechali vystaviť svojej zamestnankyni

faktúry č. 57/96 na sumu 19.185.795,40 Sk, č. 46/96 na sumu 10.691,428,20 Sk, č. 92/96

na sumu 21.202.229,20 Sk, č. 58/KB/97 - 15 na sumu 15.981.179 Sk a č. 3107/98 na sumu

15.169.196,60 Sk, ktoré sa týkali vykonania terénnych, zemných a stavebných prác na stavbe

S.V.S. v B., pričom predmetné faktúry podpísal sčasti obžalovaný D. B. a sčasti obžalovaný

S. K. a to aj napriek tomu, že vedeli, že zo strany združenia K.F. neboli vykonané na stavbe

žiadne práce a súpisy prác, ktoré predložili k faktúram boli len fiktívne, pričom uvedené

faktúry predložili na preplatenie hlavnému dodávateľovi stavby spoločnosti S., ktorá následne

faktúry preplatila zo záloh poskytovaných investorom stavby V., čím spôsobili spoločnosti V.

celkovú škodu vo výške 82.229.828,40 Sk (2.729.530 Eur),

Za to boli odsúdení podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1, 3 písm. c/

Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky, každý samostatne.  

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obom   obvineným výkon uloženého trestu

odňatia slobody podmienečne odložený a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. im súd určil skúšobnú

dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd oboch obvinených zaviazal spoločne a nerozdielne

k náhrade škody voči poškodenému S., IČO: X., vo výške 2 729 530 eur.

Napadnutým uznesením Krajského súdu v Bratislave boli odvolania obvinených D. B.

a S. K. proti vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu podľa.§ 319 Tr. por.

ako nedôvodné zamietnuté.

Obvinení D. B. a S. K. spoločným písomným podaním z 29. novembra 2011 podali

prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. P. V. proti uvedenému uzneseniu krajského súdu

dovolanie, v ktorom poukázali na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/

Tr. por.

Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. videli v tom,

že napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj rozsudok okresného súdu, sú založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a na nesprávnom použití hmotnoprávneho

ustanovenia Trestného zákona.

Argumentovali tým, že ak aj došlo na základe nepravdivých údajov k financovaniu

športovej činnosti v K., stalo sa tak s vedomím poškodeného a zhotoviteľa stavby, teda ich

konanie nemožno právne kvalifikovať ako trestný čin podvodu „pre absenciu zavinenia

uvedenia iného do omylu, ako aj absenciu subjektívnej stránky, teda ich podvodného úmyslu

v rozhodnom čase“, čo sú obligatórne znaky tohto trestného činu.

V dovolaní sa ďalej podrobne zaoberali zisteným skutkovým stavom, analyzovali

vykonané dôkazy a vyjadrovali nesúhlas s tým, ako ich súdy vyhodnotili. Podľa dovolateľov

totiž z vykonaného dokazovania vyplýva, že ak aj došlo k bezdôvodnému finančnému plneniu

tak jedine s vedomím samotného staviteľa a aj investora-poškodeného, na chod ktorej

spoločnosti mal v tom čase rozhodný vplyv A. R.. Nebolo dokázané, že to boli obvinení, ktorí

svojím konaním spôsobili kriminalizovaný následok a že dokonca boli s tým uzrozumení. Ak

aj došlo ku kriminalizovanému následku, jeho vznik je potrebné spájať

s konaním iných osôb a nie s konaním dovolateľov. Samotné podpísanie faktúr,

ak za relevantnosť podkladov v nich uvedených zodpovedali iné osoby nie je konaním, ktoré

možno považovať za príčinné pôsobenie v spojitosti s následkom.

Podľa obvinených D. B. a S. K. súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd neprihliadli

na to, kto zodpovedal za objednávku fakturovaných prác, kto jednotlivé práce preberal

a kto bol zodpovedný za celý proces financovania. Súdy sa v dostatočnej miere

nevysporiadali s tým, či obvinení v čase podpisovania faktúr vedeli, resp. boli uzrozumení

s tým, že porušujú alebo ohrozujú záujem chránený trestným zákonom, alebo či boli

uzrozumení s tým, že takéto porušenie alebo ohrozenie nastane.

Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvinených D. B. a S. K.

na vyjadrenie ostatným procesným stranám - splnomocnenému zástupcovi poškodeného

JUDr. Ľ. R. a krajskej prokuratúre Bratislava.

Prokurátor   krajskej prokuratúre v písomnom vyjadrení k dovolaniu z 3. apríla 2012

uviedol, že dovolanie považuje za neopodstatnené, nakoľko skutok ustálený súdmi

v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu

upravenú v Trestnom zákone, teda nebol naplnený dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1

písm. i/ Tr. por. Navrhol preto, aby dovolací súd podľa § 392 ods. 1 Tr. por. dovolanie

zamietol.

Splnomocnený zástupca poškodeného sa k podanému dovolaniu v stanovenej lehote

nevyjadril.

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dovolanie proti napadnutému

rozhodnutiu je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ a § 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo podané

oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote

(§ 370 ods. 1 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 až § 373

Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por.

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však zistil, že dovolateľmi

namietaný dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v posudzovanom prípade

naplnený nebol, a preto je ho   potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382

písm. c/ Tr. por.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie

založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa § 371.

Pokiaľ ide o dovolacie námietky obvinených vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa

§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že tento dovolací

dôvod je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení

zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Formuláciou

uvedenou v tomto ustanovení zákon vyjadruje, že dovolanie založené na dovolacom dôvode

podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci

samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností

podľa noriem hmotného práva.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži k revízii skutkových zistení

urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom

prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, alebo korigovať len odvolací súd.

Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí

súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže

posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy

bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti

skutkových zistení, prípadne nesúhlas s tým ako súd hodnotil vykonané dôkazy nemôže

zakladať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Dovolatelia, ako to vyplýva z obsahu nimi podaného mimoriadneho opravného

prostriedku, vyjadrujú nesúhlas s hodnotením dôkazov zo strany oboch súdov a namietajú

nesprávnosť skutkových zistení, nakoľko tvrdia, že k vzniku škody prišlo s vedomím

poškodeného a zhotoviteľa stavby, resp. že jej vznik je potrebné spájať s konaním iných osôb.

Z uvedeného je nepochybné, že dovolanie podané obvinenými z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/

Tr. por. sa v tejto časti neopiera o právne námietky, ale je založené výlučne na skutkových

výhradách. Ide tak o námietky, ktoré vecne nezodpovedajú zákonnému vymedzeniu

dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., a preto dovolací súd na ne nemohol

prihliadať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa však zaoberal právnymi námietkami obvinených

poukazujúcimi na nenaplnenie subjektívnej stránky trestného činu podvodu podľa § 250

ods. 1, 4 Tr. zák.

Podľa § 250 ods. 1 Tr. zák., kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí

tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku

škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti alebo

peňažným trestom alebo prepadnutím veci.

Podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ

potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 škodu veľkého rozsahu.

Podľa § 4 Tr. zák. trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený

týmto zákonom, alebo

b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť,

a pre prípad, že ich spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a prezumujúc správnosť zisteného skutkového stavu, podľa ktorého obvinení D. B. a S. K. ako štatutárni zástupcovia

podnikateľského združenia K.F. predložili dodávateľovi stavby S. v Bratislave celkovo päť

faktúr so súpisom prác, ktoré mali byť na tejto stavbe vykonané, hoci vedeli, že tieto práce

vykonané neboli, dovolací súd zistil, že v posudzovanej veci bola subjektívna stránka

trestného činu podvodu nepochybne naplnená.

V súlade so stavom veci a zákonom teda v napadnutom uznesení krajský súd dospel

k záveru, že obvinení D. B. a S. K. trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák.,

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. spáchali minimálne vo forme nepriameho

úmyslu, nakoľko obaja obvinení vedeli, že svojim konaním môžu spôsobiť porušenie alebo

ohrozenie záujmu spoločnosti na ochrane majetku svojich občanov, a pre prípad, že ich

spôsobia, boli s tým uzrozumení.  

Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia sa správne vyporiadal

i s obhajobnými tvrdeniami obvinených D. B. a S. K. poukazujúcimi na to, že konali

so súhlasom, resp. na príkaz jedného z akcionárov poškodenej spoločnosti, keď uviedol,

že táto skutočnosť nemá žiadny právny význam, nakoľko ich podvodným konaním bola

spôsobená škoda na majetku celej akciovej spoločnosti, ktorý je odlišný od majetku jej

akcionárov.  

V súvislosti so záverom o vine obvinených dovolací súd poznamenáva, že na tomto

zistení nič nemení skutočnosť, že za túto trestnú činnosť mali byť stíhané i ďalšie osoby,

pretože táto okolnosť nemá vplyv na trestnú zodpovednosť obvinených D. B. a S. K.

za spáchanie skutku z ktorého boli uznaní za vinných, pretože bez aktívneho konania

obvinených (podpísanie a predloženie fiktívnych faktúr) by k spáchaniu skutku nedošlo.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto na neverejnom zasadnutí dospel k záveru,

že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1

písm. i/ Tr. por., a tak podľa § 382 písm. c/ Tr. por. uznesením dovolanie obvinených odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 25. septembra 2012

  JUDr. Emil   B d ž o c h, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová