4 Tdo 41/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského
na neverejnom zasadnutí 17. júla 2012 v trestnej veci obvineného M. S., pre trestný čin
podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
účinného do 31. decembra 2005 (Tr. zák.), o dovolaní obvineného, podaného prostredníctvom
obhajcu JUDr. M. B., proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 13. mája 2009, sp. zn.
3 To 57/08, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. S. s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Poprad z 10. septembra 2007, sp. zn. 4T 251/95, bol
obvinený M. S. uznaný za vinného z pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250
ods. 1, ods. 5 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra
2005 (Tr. zák.), na tom skutkovom základe, že
1/
v období od mesiaca marec 1994 do 3. januára 1995 v P. a inde pod zámienkou,
že potrebuje rozbehnúť obchod, vypožičal si postupne od:
- Ing. J. D. sumu 885 000 Sk, 28 760 DEM, 10 180 ATS a 20 000 CZK s tým,
že tieto sa zaviazal vrátiť do 3. januára 1995, čo však neurobil, čím pre J. D. spôsobil škodu
vo výške 1 511 536 Sk;
- A. V. sumu 1 576 000 Sk, ktoré sa zaviazal vrátiť do 3. januára 1995, čo však neurobil,
čím pre A. V. spôsobil škodu v uvedenej výške;
2
- F. B. sumu 933 000 Sk, ktoré sa zaviazal vrátiť do 3. januára 1995, čo však neurobil,
čím spôsobil škodu pre F. B. v uvedenej výške;
- P. B. sumu 300 000 Sk, ktoré sa zaviazal vrátiť do 28. decembra 1994, čo však neurobil,
čím pre P. B. spôsobil škodu v uvedenej výške;
- E. K. sumu 200 000 Sk, ktoré sa zaviazal vrátiť do 23. decembra 1994, čo však neurobil,
čím pre E. K. spôsobil škodu v uvedenej výške;
- V. P. sumu 1 299 000 Sk, ktoré sa zaviazal vrátiť do 1. decembra 1994, čo však neurobil,
čím pre V. P. spôsobil škodu v uvedenej výške;
- P. G. a J. K., zástupcov firme D.D. sumu 76 500 Sk, ktoré sa zaviazal vrátiť
do 30. decembra 1994, čo však neurobil, čím pre firmu D. spôsobil škodu v uvedenej výške;
- Š. B. sumu 215 000 Sk, ktoré sa zaviazal vrátiť do mesiaca december 1995,
čo ani čiastočne nesplnil, čím pre Š. B. spôsobil škodu v uvedenej výške;
pričom týmto konaním spôsobil celkovú škodu vo výške 6 111 036 Sk.
Za to mu bol podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 3, ods. 1 Tr. zák.
uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu zaradený
do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. bol súčasne zrušený výrok o treste z trestného rozkazu
Okresného súdu v Poprade, sp. zn. 3T 10/06, zo dňa 12. mája 2006, ktorý nadobudol
právoplatnosť 19. júna 2006 a ktorým mu bol pre trestný čin podľa § 256 ods. 3 Tr. zákona
(č. 140/1961 Zb.) uložený trest odňatia slobody vo výmere jeden rok so zaradením na výkon
trestu do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj
podklad.
3
Podľa § 226 písm. b/ Tr. por. oslobodil obžalovaného M. S., nar. X. v L., trvale bytom
P.P. a obžalovanú Ing. T. S., nar. X. v P., trvale bytom P.P. spod obžaloby Okresnej
prokuratúry v Poprade, Pv 35/1995, zo dňa 25. júla 1995 pre skutok právne posúdený
ako pokus trestného činu podvodu podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 3 písm. b/
Tr. zák., ktorý sa stal tak, že
2/
presne nezisteného dňa v mesiaci december 1994 v P., po vzájomnej dohode,
pod zámienkou, že chcú odkúpiť od firmy B. veľkosklad liehovín v obci H., okr. P., pokúsili
sa od spolumajiteľa firmy D.D. P. G. vylákať sumu 500 000 Sk tak, že Ing, T. S. tomuto
predstavila v telefóne svedka A. V., ako majiteľa veľkoskladu liehovín a P. G. mal tomuto
potvrdiť, že požadovanú sumu 500 000 Sk obvineným poskytne, pričom peniaze mali obom
poslúžiť na vyrovnanie pozdĺžnosti obžalovaného M. S., avšak k odovzdaniu peňazí nedošlo.
Krajský súd v Prešove rozsudkom z 13. mája 2009, sp. zn. 3To 57/08, na podklade
odvolania obvineného M. S. proti skôr uvedenému rozsudku okresného súdu rozhodol tak, že podľa § 258 ods. 1 písm. b/, písm. f/, ods. 2 Tr. poriadku [zák. č. 141/1961 Zb. v znení
zák. č. 122/2005 Z. z. (ďalej len „Tr. por.“)] zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o vine, treste a náhrade škody týkajúcich sa obžalovaného M. S. a sám na podklade § 259 ods. 3
Tr. por. obvineného uznal za vinného z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5
Tr. zák. [zák. č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 227/2005 Z. z.(ďalej len Tr. zák.“)], na tom
skutkovom základe, že
v období od mesiaca marec 1994 do 3. januára 1995 v P. a inde pod zámienkou,
že potrebuje rozbehnúť obchod, vypožičal si postupne od :
- Ing. J. D. najmenej 885 000 Sk (29 376,62 €), 28 760 DEM, 10 180 ATS a 20 000
CZK s tým, že tieto sa zaviazal vrátiť do 3. januára 1995, čo však neurobil, čím pre Ing. J. D.
spôsobil škodu vo výške najmenej 1 511 536 Sk (50 173,80 €),
- A. V. najmenej 1 576 000 Sk (52 313.62 €), ktoré sa zaviazal vrátiť
do 3. januára 1995, čo však neurobil, čím pre A. V. spôsobil škodu najmenej v uvedenej
výške,
4
- F. B. najmenej 933 000 Sk (30 969,93 €), ktoré sa zaviazal vrátiť
do 3. januára 1995, čo však neurobil, čím spôsobil škodu pre F. B. najmenej v uvedenej
výške,
P. B. 300 000 Sk (9 958,18 €), ktoré sa zaviazal vrátiť do 28. decembra 1994, čo však
neurobil, čím pre P. B. spôsobil škodu v uvedenej výške,
- E. K. 200 000 Sk (6 638,78 €), ktoré sa zaviazal vrátiť do 23. decembra 1994,
čo však neurobil, čím pre E. K. spôsobil škodu v uvedenej výške,
- V. P. najmenej 1 299 000 Sk (43 118,90 €), ktoré sa zaviazal vrátiť do 1. decembra
1994, čo však neurobil, čím pre V. P. spôsobil škodu najmenej v uvedenej výške,
- P. G. a J. K., zástupcov firmy D. 76 500 Sk (2 539,33 €), ktoré sa zaviazal vrátiť
do 30. decembra 1994, čo však neurobil, čím im spôsobil škodu v uvedenej výške,
- Š. B. najmenej 215 000 Sk (7 136,69 €), ktoré sa zaviazal vrátiť do mesiaca
december 1995, čo však nesplnil, čím pre Š. B. spôsobil škodu najmenej v uvedenej výške,
pričom týmto konaním spôsobil celkovú škodu vo výške najmenej 6 111 036 Sk (202 849,23 €).
Za to obvinenému podľa § 250 ods. 5 Tr. por. s použitím. § 35 ods. 1, ods. 2
zák. č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 553/2002 Z. z. v spojení s § 229a ods. 3 Tr. zák. uložil
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody
zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 553/2002 Z. z.)
súčasne zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Poprad z 12. mája 2006,
sp. zn. 3T 10/06, ktorým mu bol uložený podľa § 256 ods. 3 Tr. zákona (zák. č. 140/1961 Zb.)
trest odňatia slobody vo výmere jedného roka so zaradením pre výkon trestu do prvej 5
nápravnovýchovnej skupiny, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. uložil obvinenému povinnosť nahradiť:
- poškodenému P. B., nar. X., bytom Š. škodu vo výške 298 000 Sk (9 891,79 €),
- poškodenému E. K., nar. X., bytom ul. J. škodu vo výške 200 000 Sk (6 638,78 €),
- poškodenému V. P. nar. X., bytom P.N. škodu vo výške 789 000 Sk (26 190 €).
Podľa § 229 ods. 2 Tr. por. poškodených P. B. a V. P. odkázal so zvyškom
ich nárokov na náhradu škody na konanie o občianskoprávnych veciach.
Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. poškodených Ing. J. D., nar. X., bytom S., A. V., nar. X.,
bytom U., P. G., nar. X., bytom K., J. K., nar. X., bytom K. a Š. B., nar. X., bytom S., odkázal
na konanie o občianskoprávnych veciach.
Obvinený M. S. písomným podaním z 20. februára 2012 (doručeným súdu prvého
stupňa 13. marca 2012), podal prostredníctvom obhajcu JUDr. M. B., proti citovanému rozsudku krajského súdu dovolanie.
V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por. a domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského
súdu zrušil, alternatívne zrušil aj prvostupňové rozhodnutie okresného súdu, prerušil mu
výkon uloženého trestu odňatia slobody a rozsudkom vyslovil porušenie zákona v príslušných
ustanoveniach, o ktoré sa jeho dovolanie opiera.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. bol podľa dovolateľa naplnený
tým, že krajský súd v napadnutom rozsudku nesprávne právne posúdil celé jeho konanie
ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb. v znení
zák. č. 227/2005 Z. z.), pretože v takom prípade by museli byť všetky jednotlivé čiastkové
útoky spáchané s podvodným úmyslom, čo v posudzovanom prípade vykonaným 6
dokazovaním preukázané nebolo. V súvislosti s týmto tvrdením, zo svojho uhla pohľadu
zhodnotil existujúcu dôkaznú situáciu s tým, že podľa jeho názoru došlo len k nesplneniu
záväzku vyplývajúceho z uzavretých zmlúv o pôžičke, ktoré však s podvodným úmyslom
neuzatváral. Skutočnosť, že v niektorých jednotlivých konaniach malo dôjsť z jeho strany
k podvodnému konaniu, nemôže sama osebe zakladať spoľahlivý záver, že tak mal konať
vo všetkých prípadoch. Iné skutočnosti dovolateľ v podanom dovolaní nenamietal.
Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného
na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Poprad a jednotlivým poškodeným, ktorým doručenie
podaného dovolania bolo možné vykonať.
Okresný prokurátor v písomnom vyjadrení z 12. apríla 2012 uviedol, že podľa jeho
názoru je dovolaním napadnutý rozsudok krajského súdu zákonný a správny, a preto
dovolanie obvineného navrhol ako nedôvodné odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu je prípustné (§ 368 ods. 1 a § 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo podané oprávnenou
osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) a v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 2 Tr. por.).
Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 až § 373 Tr. por. ako aj obsahové
náležitosti uvedené v § 374 Tr. por.
Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však zistil, že dovolateľom
namietaný dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v posudzovanom prípade
naplnený nebol, a preto je dovolanie potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa
§ 382 písm. c/ Tr. por.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie
je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť.
Podľa § 371 ods. 5 Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. i/ a podľa odseku 3 nemožno
použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.
7
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371 Tr. por.
Pokiaľ ide o dovolaciu námietku obvineného vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., najvyšší súd uvádza, že tento dovolací dôvod je daný
v prípadoch, keď rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného
skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Formuláciou uvedenou v tomto
ustanovení zákon vyjadruje, že dovolanie založené na dovolacom dôvode podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por. je určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto
chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného
práva.
Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži k revízii skutkových zistení
urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom
prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí
súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže
posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy
bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti
skutkových zistení, prípadne nesúhlas s tým ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôže
zakladať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Dovolateľ ako to vyplýva z obsahu ním podaného mimoriadneho opravného
prostriedku, vyjadruje nesúhlas s hodnotením dôkazov, poukazuje na to, že výpovede
svedkov Ing. J. D. a A. V. vylučujú záver o tom, že skutky páchal s podvodným úmyslom.
Dovolateľom uvedené námietky založené na uvedených výhradách a tiež nesprávnom
hodnotení dôkazov sú teda mimo deklarovaného zákonného dovolacieho dôvodu, a preto
na ne dovolací súd nemohol prihliadať.
Dovolací súd zdôrazňuje, že zo znenia dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por. okrem iného vyplýva, že správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd 8
nemôže skúmať a meniť, a preto prieskumná povinnosť dovolacieho súdu u tohto dovolacieho
dôvodu je preto vymedzená len na posúdenie otázky, či znenie skutkovej vety obsahuje
všetky zákonné znaky trestného činu, z ktorého bol obvinený právoplatným rozsudkom
uznaný za vinného.
Znenie skutkovej vety trestného činu (spolu s podrobným odôvodnením dovolaním
napadnutého rozsudku), z ktorého bol obvinený právoplatne uznaný za vinného, tejto
zákonnej požiadavke zodpovedá, a preto naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por. nebolo možné konštatovať. Tento dovolací dôvod nie je obsahovo naplnený
ani námietkami obvineného, ktoré sú v podstate len jeho polemikou so spôsobom hodnotenia
dôkazov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dospel k záveru,
že je zrejmé, že nie je splnený dôvod dovolania predpokladaný ustanovením § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por., a tak podľa § 382 písm. c/ Tr. por. uznesením dovolanie obvineného
odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 17. júla 2012
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová