N a j v y š š í   s ú d Slovenskej republiky

4 Tdo 41/2007

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Ing. Antona Jakubíka na neverejnom zasadnutí konanom 10. apríla 2008 v Bratislave v trestnej veci obvineného Š. K., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., o dovolaní obvineného Š. K. podaného prostredníctvom obhajcu JUDr. O. V. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. mája 2007, sp. zn. 3 To 103/07, rozhodol

t a k t o :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného Š. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 21. marca 2007, č. k. 8 T 137/2006-52, bol obvinený Š. K. uznaný za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 10. októbra 2006 v čase o 14.20 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky VAZ 2105, EČ V. po ceste č. I. v smere V., pričom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou cudzineckej polície Policajného zboru vo Veľkom Krtíši napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 20. marca 2006, sp. zn. 1 T 154/2004, ktorý nadobudol právoplatnosť 6. septembra 2006 mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť všetky motorové vozidlá na dobu 14 mesiacov.

Za to mu bol podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súčasne mu bol podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený trest zákazu činnosti viesť všetky motorové vozidlá na dobu 2 (dvoch) rokov.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. mája 2007, sp. zn. 3 To 103/07, bolo odvolanie obvineného proti citovanému rozsudku podľa § 319 Tr. por. zamietnuté.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal obvinený Š. K. písomným podaním z 29. mája 2007 (doručeným súdu prvého stupňa 30. mája 2007), prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. O. V. (v zmysle doloženého plnomocenstva) dovolanie.

Dovolateľ sa ním domáhal zrušenia oboch rozhodnutí vydaných v pôvodnom konaní a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa, nakoľko podľa neho bol napadnutým uznesením krajského súdu, ako aj v konaní mu predchádzajúcom na súde prvého stupňa porušený zákon v ustanoveniach § 319 Tr. por. a § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.

V dovolaní namietal naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., nakoľko napadnuté rozhodnutie je podľa neho založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku.

Pochybenie odvolacieho súdu vidí v tom, že pri správnom postupe mal napadnutý prvostupňový rozsudok zrušiť a okresnému súdu vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Súdy oboch stupňov sa nevysporiadali s jeho obhajobou, podľa ktorej mu v čase spáchania skutku nebolo doručené uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 6. septembra 2006. Pri jeho doručovaní pochybili zamestnanci pošty, keď zásielku nedoručili inej dospelej osobe bývajúcej na príslušnej adrese a ani nimi nebol vyrozumený kedy a kde si môže zásielku vyzdvihnúť v zmysle § 65 ods. 3 Tr. por. Ako uviedol dovolateľ, napriek tomuto porušeniu poštového poriadku došlo k vyznačeniu právoplatnosti na uvedenom rozhodnutí dňom 6. septembra 2006. Ak malo byť predmetné rozhodnutie doručované do vlastných rúk, nebol podľa neho zo strany zamestnancov pošty dodržaný postup podľa § 66 ods. 3 Tr. por. Poukázal na to, že predmetné uznesenie prevzal až 11. októbra 2006 osobne na okresnom súde. Nakoľko prvostupňový súd v uvedenom smere nevykonal žiadne dokazovanie, došlo tým podľa neho k porušeniu zákona v jeho neprospech. Taktiež zdôraznil, že jeho zavinenie vo forme nepriameho úmyslu nebolo v konaní preukázané a výzva polície na odovzdanie vodičského oprávnenia mu bola doručená až 11. októbra 2006.

Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného na vyjadrenie Okresnej prokuratúre vo Veľkom Krtíši. Okresný prokurátor v písomnom vyjadrení z 26. júna 2007 (č. l. 85 spisu) vyslovil názor, že nakoľko obvinený v dovolaní neuviedol v zmysle § 374 Tr. por. žiadny dôvod dovolania podľa § 371 Tr. por., jeho dovolanie by malo byť odmietnuté v zmysle § 382 písm. e/ Tr. por. V reakcii na dovolacie námietky uviedol, že tieto považuje za nedôvodné a rozhodnutia súdov oboch stupňov za správne.

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu je prípustné (§ 368 ods. 1 a § 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 2 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 až § 373 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por.

Reagujúc na vyjadrenie okresného prokurátora vo Veľkom Krtíši je potrebné konštatovať, že dovolateľ v dovolaní výslovne uviedol uplatňovaný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., jeho tvrdenie o nesplnení uvedenej podmienky dovolateľom tak nie je správne.

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však dospel k záveru, že dovolateľom namietaný dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v posudzovanom prípade naplnený nebol.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Z podaného dovolania je zrejmé, že obvinený namietal výlučne nesprávnosť skutkových záverov súdov oboch stupňov a tiež hodnotenie vykonaných dôkazov z pohľadu ustanovenia § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por.

Z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. vyplýva, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu. Nie je preto oprávnený v danom prípade posudzovať ani úplnosť a správnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní a rovnako ani hodnotenie v tomto konaní vykonaných dôkazov.

Vo vzťahu k dovolacej námietke o nesprávnosti právnej kvalifikácie posudzovaného skutku, Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že jeho právne posúdenie v rozsudku súdu prvého stupňa je správne. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať.

V posudzovanom prípade skutok právoplatne ustálený v tzv. skutkovej vete výrokovej časti rozsudku okresného súdu obsahuje všetky zákonné znaky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dospel k záveru, že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a tak podľa § 382 písm. c/ Tr. por. uznesením dovolanie obvineného odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 10. apríla 2008

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: