4Tdo/40/2019

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudkýň JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Martiny Zeleňakovej, na neverejnom zasadnutí s verejným vyhlásením rozsudku dňa 24. septembra 2019 v Bratislave, v trestnej veci obvineného Z. P. v konaní o osvedčovaní sa obvineného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, o dovolaní ministra spravodlivosti Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 22. februára 2018, sp. zn. 6 Tos 15/2018, v zmysle § 382a Tr. por. takto

rozhodol:

I. Podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovuje, že uznesením Krajského súdu v Trnave z 22. februára 2018, sp. zn. 6 Tos 15/2018, a konaním, ktoré mu predchádzalo, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 2 Tr. por.

bol porušený zákon

v ustanoveniach § 68 ods. 2 Tr. zák. a § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.

v n e p r o s p e c h o b v i n e n é h o Z. P..

II. Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 22. februára 2018, sp. zn. 6 Tos 15/2018, a konanie, ktoré mu predchádzalo, sa zrušuje.

III. Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. s a z r u š u j e aj uznesenie Okresného súdu Trnava zo 17. októbra 2017, sp. zn. 30 PP 39/2014, a konanie, ktoré mu predchádzalo, ako aj ďalšie rozhodnutia, na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Odôvodnenie

Okresný súd Trnava (ďalej aj „okresný súd") uznesením zo 17. októbra 2017, sp. zn. 30 PP 39/2014, podľa § 68 ods. 2 Tr. zák. vyslovil, že obvinený Z. P. sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na základe uznesenia Okresného súdu Trnava z 13. mája 2014, sp. zn. 30 PP 39/2014, neosvedčil, a preto zvyšok trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov a 26 (dvadsaťšesť) dní, ktorý mu bol uložený rozhodnutiami Okresného súdu Nové Zámky z 18. marca 2013, sp. zn. 2 T 154/2012, a Okresného súdu Nové Zámky zo 14. novembra 2011, sp. zn. 2 T191/2011, vykoná.

Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd") uznesením z 22. februára 2018, sp. zn. 6 Tos 15/2018, podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obvineného podanú proti rozhodnutiu okresného súdu ako nedôvodnú zamietol.

Proti uzneseniu krajského súdu, na podnet predsedu senátu Okresného súdu Trnava, podal minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „dovolateľ") dovolanie v prospech obvineného Z. P.. Podanie mimoriadneho opravného prostriedku odôvodnil existenciou dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 2 Tr. por., pretože napadnutým rozhodnutím a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol podľa neho porušený zákon v ustanovení § 68 ods. 2 Tr. zák. v neprospech obvineného. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 7. marca 2014, sp. zn. 2 T 5/2005, ktorým bol obvinený Z. P. uznaný vinným z trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a), ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a ktorým bol okrem iného zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky z 23. decembra 2011, sp. zn. 2 T 191/2011, v spojení s uznesením tohto súdu z 8. augusta 2013, sp. zn. 2 T 191/2011, ako aj všetky ďalšie naň nadväzujúce rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní rozsudkom z 8. novembra 2016, sp. zn. 4 To 1/2016, rozsudok Krajského súdu v Nitre vo výroku o treste zrušil a sám rozhodol, pričom v rámci ukladania súhrnného trestu zároveň zrušil vo výroku o treste trestný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky z 23. decembra 2011, sp. zn. 2 T 191/2011, v spojení s uznesením tohto súdu z 8. augusta 2013, sp. zn. 2 T 191/2011, ako aj rozsudok Okresného súdu Nové Zámky z 18. marca 2013, sp. zn. 2 T 154/2012, i všetky na ne nadväzujúce rozhodnutia. Trest, ktorý bol v rámci uvedenej trestnej veci obvinenému uložený, bol vykonaný väzbou, ktorá trvala od 9. januára 2003 do 1. júla 2006. Okresný súd Trnava teda rozhodol o neosvedčení sa obvineného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia a výkone zvyšku trestov odňatia slobody v čase, kedy už uvedené dva tresty boli zrušené v rámci ukladania súhrnného trestu rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo 7. marca 2014, sp. zn. 2 T 5/2005, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. novembra 2016, sp. zn. 4 To 1/2016. Krajský súd v Trnave si toto pochybenie v konaní o riadnom opravnom prostriedku nevšimol. Vzhľadom na uvedené dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že napadnutými uzneseniami bol porušený zákon v ustanovení § 68 ods. 2 Tr. zák. v neprospech obvineného, a aby podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnuté uznesenie okresného i krajského súdu zrušil, rovnako tak všetky ďalšie na ne nadväzujúce rozhodnutia, ktoré zrušením stratili svoj podklad.

Na základe skutočností uvedených v dovolaní minister spravodlivosti Slovenskej republiky 13. marca 2019 podľa § 380 ods. 4 Tr. por. odložil výkon napadnutého uznesenia Okresného súdu Trnava zo 17. októbra 2017, sp. zn. 30 PP 39/2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 22. februára 2018, sp. zn. 6 Tos 15/2018, až do rozhodnutia o dovolaní.

Rovnopis dovolania bol v zmysle § 376 Tr. por. doručený na vyjadrenie ostatným stranám konania, ktoré by ním mohli byť dotknuté, a obvinenému bol v dovolacom konaní súdom prvého stupňa podľa § 40 ods. 1 Tr. por. ustanovený obhajca JUDr. Roman Cibulka.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu (doručenom okresnému súdu 29. apríla 2019) oznámila svoje súhlasné stanovisko.

Obvinený v písomnom vyjadrení k dovolaniu podanom prostredníctvom obhajcu (doručenom okresnému súdu 19. júna 2019) uviedol, že k dovolaniu sa pripája a žiada, aby mu Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovel, vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného a aby napadnuté uznesenia zrušil, rovnako ako na ne nadväzujúce rozhodnutia. Obvinený dodal, že dovolacie dôvody si osvojuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje.

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) po preskúmaní veci zistil, že dovolanie proti napadnutému právoplatnému uzneseniu krajského súdu je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podanéoprávnenou osobou (§ 369 ods. 1 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 373 ods. 2 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por., a nie je dôvod na postup podľa § 382 Tr. por. ani § 392 ods. 1 Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že dôvody dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je dôvod na postup podľa § 382a Tr. por. a § 386 ods. 1, ods. 2 Tr. por.

Podľa § 371 ods. 2 Tr. por. minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.

V prejednávanej veci Okresný súd Trnava rozhodol o neosvedčení sa obvineného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody s tým, že obvinený zvyšok trestov uložených trestným rozkazom zo 14. novembra 2011, sp. zn. 2 T 191/2011, a rozsudkom z 18. marca 2013, sp. zn. 2 T 154/2012, vykoná. Rozhodol tak napriek skutočnosti, že tieto tresty boli v rámci ukladania súhrnného trestu v inom konaní zrušené. Týmto iným konaním bola trestná vec obžalovaného E. R. a spol. vedená pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a), ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v ktorej ako obžalovaný vystupoval aj obvinený Z. P., a ktorá bola právoplatne skončená vydaním rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 7. marca 2014, sp. zn. 2 T 5/2005, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. novembra 2019, sp. zn. 4 To 1/2016. Uvedeným rozsudkom najvyššieho súdu bol vo vzťahu k obvinenému Z. P. zrušený výrok o treste rozsudku Krajského súdu v Nitre a bol mu podľa § 250 ods. 5, § 40 ods. 1, ods. 5 písm. c), § 35 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov so zaradením podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. do prvej nápravnovýchovnej skupiny za súčasného zrušenia výrokov o treste trestného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky z 23. decembra 2011 (správne malo byť 14. novembra 2011), sp. zn. 2 T 191/2011, v spojení s uznesením Okresného súdu Nové Zámky z 8. augusta 2013, sp. zn. 2 T 191/2011, ktorým bolo rozhodnuté o premene trestu, a bol zrušený i výrok o treste rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 18. marca 2013, sp. zn. 2 T 154/2012, ako aj všetky rozhodnutia na ne nadväzujúce, ktoré stratili podklad. Okolnosť, že došlo k zrušeniu oboch trestov, o vykonaní ktorých rozhodol okresný súd, opomenul i krajský súd pri rozhodovaní o podanej sťažnosti a opravný prostriedok obvineného ako nedôvodný podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol. Na základe uvedeného možno konštatovať, že zo strany okresného i krajského súdu došlo k porušeniu ustanovenia Trestného zákona o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení a následne k porušeniu ustanovenia Trestného poriadku v neprospech obvineného tým, že súdy postupovali podľa § 68 ods. 2 Tr. zák. a následne podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. a právoplatne rozhodli o vykonaní trestov, ktoré v čase ich rozhodovania boli už zrušené.

S ohľadom na skutočnosť, že uvedené porušenie sa nedá napraviť v ďalšom konaní, napadnuté rozhodnutia bolo potrebné bez ďalšieho zrušiť, Najvyšší súd postupoval podľa § 386 ods. 1, ods. 2 Tr. por. bez toho, aby vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 388 ods. 1 Tr. por., teda rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.