UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Štefana Harabina v trestnej veci obvineného B. I. pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. c), ods. 2 písm. a) Tr. zák., o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom obhajkyne JUDr. Eleny Štefančíkovej proti trestnému rozkazu Okresného súdu Žilina z 19. februára 2014, sp. zn. 3T/24/2014, na neverejnom zasadnutí konanom 07. júla 2017, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. d) Tr. por. dovolanie obvineného B. I. sa odmieta.
Odôvodnenie
Trestným rozkazom Okresného súdu Žilina z 19. februára 2014, sp. zn. 3T/24/2014 bol obvinený B. I. uznaný vinným z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. c), ods. 2 písm. a) Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom v tomto trestnom rozkaze.
Za to mu bol podľa § 360a ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 353 ods. 2 Tr. por. uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.
Proti tomuto trestnému rozkazu podal prostredníctvom obhajkyne z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. dovolanie obvinený B. I.. Okrem iného v ňom uviedol, že riadny opravný prostriedok voči vydanému trestnému rozkazu nebol schopný podať preto, že deň pred zadržaním bol opitý. Z tohto dôvodu nebol schopný riadne vnímať priebeh výsluchu 21. júla 2014, kedy trestný rozkaz prevzal, a preto mu tento nemal byť doručený. Je však pravdou, že pri tomto úkone vyhlásil, že sa cíti zdravý.
V súlade s ustanovením § 376 Tr. por. samosudkyňa súdu prvého stupňa doručila rovnopis dovolania obvineného stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté, v danom prípade Okresnej prokuratúre Žilina a poškodenej, ktorí sa v ňou určenej lehote k dovolaniu obvineného nevyjadrili, a preto následne predložila spis dovolaciemu súdu.
Z obsahu predloženého spisu dovolací súd zistil, že oprávnené osoby nevyužili svoje zákonné právo podať voči citovanému trestnému rozkazu riadny opravný prostriedok, v dôsledku čoho nemohlo byť o ňom ani rozhodnuté, a preto trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť.
Podľa § 372 ods. 1 Tr. por. oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté.
Podľa § 382 písm. d) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 Tr. por.
Najvyšší súd po predložení dovolania zistil, že dovolateľ ani iné oprávnené osoby nesplnili zákonnú podmienku uvedenú v § 372 ods. 1 Tr. por., pretože on ani iné oprávnené osoby nevyužili svoje zákonné právo podať proti trestnému rozkazu riadny opravný prostriedok a o tomto nebolo rozhodnuté. Z tohto dôvodu obvinený dovolanie podať nemohol.
K dovolacím námietkam obvineného najvyšší súd len veľmi stručne konštatuje, že zodpovedá stavu veci, že 21. júla 2014 bol obvinený na základe príkazu na zatknutie predvedený o 09.40 hod. pred samosudcu Okresného súdu Žilina a po zákonnom poučení výslovne vyhlásil, že tomuto porozumel a je schopný riadne vnímať priebeh výsluchu a uvedomuje si prečo je na súde. Skôr uvedený trestný rozkaz mu bol pri tomto úkone doručený, čo potvrdil svojím podpisom v zápisnici o výsluchu, ako aj na osvedčení o doručení z rovnakého dňa.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky bez meritórneho preskúmania veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.