UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci obvineného H. A. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom 19. apríla 2023 v Bratislave, o dovolaní obvineného H. A. proti trestnému rozkazu Okresného súdu Žilina z 13. novembra 2019, sp. zn. 22T/93/2019, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolanie obvineného H. A. o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd Žilina (ďalej tiež „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") trestným rozkazom z 13. novembra 2019, sp. zn. 22T/93/2019 uznal za vinného obvineného H. A. (ďalej tiež „obvinený") zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že:
-dňa 28. mája 2019 v čase o 16.45 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Polo, ev. č. R. v Žiline po ulici Vysokoškolákov v smere od centra mesta do Rosiny, kde bol pri predajni LIDL kontrolovaný hliadkou KR PZ, PMJ, Žilina,
a takého konania sa dopustil napriek tomu, že rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu v Čadci č. p. ORP-P-33/ODI-E-2019 zo dňa 18. marca 2019, právoplatným dňa 08. apríla 2019, mu bol uložený okrem iného aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 36 mesiacov.
Za to okresný súd obvinenému podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 353 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov. Okresný súd ďalej podľa § 61 ods. 1, ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona uložil obvinenému aj súhrnný trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá na dobu 3 roky. Súčasneokresný súd podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil právoplatný výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Považská Bystrica z 28. mája 2019, sp. zn. 12T/9/2019, ktorým bol obvinenému za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 12 mesiacov a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušovaný výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Proti trestnému rozkazu okresného súdu podal obvinený vo svoj prospech v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Emila Hadbábnyho dovolanie. Dovolanie obvinený podal na podklade dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.
Úvodom svojho dovolania obvinený uviedol, že napadnutým rozhodnutím trestným rozkazom Okresného súdu Žilina z 13. novembra 2019, sp. zn. 22T/93/2019 (ďalej tiež „trestný rozkaz 1/") mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu tohto trestu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov a trest zákazu viesť motorové vozidlá na dobu 3 rokov. Tým istým rozhodnutím bol zároveň zrušený výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica z 28. mája 2019, sp. zn. 12T/9/2019, právoplatným dňa 30. júla 2019 (ďalej tiež „trestný rozkaz 2/"). Trestný rozkaz 2/ bol zároveň zrušený aj druhýkrát, a to trestným rozkazom Okresného súdu Žilina z 13. novembra 2019, sp. zn. 48T/89/2019, právoplatným dňa 12. mája 2020 (ďalej tiež „trestný rozkaz 3/"). Ako vyplýva z uvedeného trestný rozkaz 2/ bol zrušený dvakrát, a to trestným rozkazom 1/ a 3/, v dôsledku čoho obvinený zastáva názor, že okresný súd v jeho trestnej veci postupoval v rozpore s ustanoveniami § 42 a § 41 Trestného zákona. Trestný rozkaz 3/ bol následne zrušený trestným rozkazom Okresného súdu Čadca z 29. septembra 2020, sp. zn. 1T/101/2020 (ďalej tiež „trestný rozkaz 4/"). Súčasne má za to, že v jeho prípade mala byť porušená zásada „niedva krát o tom istom" („ne bis in idem"), keď mal byť podľa vlastných slov, potrestaný dvakrát za ten istý skutok. Z vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnutý trestný rozkaz okresného súdu a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Žilina (ďalej tiež „prokurátorka"), ktorá uviedla, že vady vytýkané v dovolaní považuje za bezpredmetné a napadnutý trestný rozkaz možno v celom rozsahu pokladať za zákonný a dôvodný.
K písomnému vyjadreniu prokurátorky sa obvinený a ani jeho obhajca do konania nariadeného neverejného zasadnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, písomne bližšie nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), z dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Súčasne však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.
Podľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku, dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1.
Podľa § 369 ods. 2 Trestného poriadku, právoplatné rozhodnutie súdu druhého stupňa môže dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 Tr. por. a) generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku, b) obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.
V predloženej trestnej veci bolo o vine a treste obvineného rozhodnuté trestným rozkazom Okresného súdu Žilina z 13. novembra 2019, sp. zn. 22T/93/2019. Dovolaním teda obvinený napadol rozhodnutie okresného súdu, ktorý bol v danej veci súdom prvého stupňa. Z vyššie citovaného ustanovenia § 369ods. 2 Trestného poriadku a upravujúceho okruh osôb oprávnených podať dovolanie vyplýva, že obvinený je oprávnený podať dovolanie iba proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa. Dovolanie proti právoplatnému trestnému rozkazu súdu prvého stupňa podľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku v spojitosti s § 368 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, môže podať iba minister spravodlivosti (primerane pozri aj R 12/2017). Obvinený nie je subjektom oprávneným napadnúť dovolaním právoplatný trestný rozkaz.
Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že dovolanie bolo podané proti trestnému rozkazu okresného súdu neoprávnenou osobou, a preto ho dovolací súd na neverejnom zasadnutí, bez meritórneho preskúmania veci, podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku odmietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.