4Tdo/35/2023

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci obvineného C. K. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a na § 139 písm. e) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom 6. júna 2023 v Bratislave, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 26. novembra 2020, sp. zn. 5To/59/2020, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku dovolanie obvineného C. K. odmieta.

Odôvodnenie

Okresný súd Trnava (ďalej tiež „okresný súd") rozsudkom zo 4. februára 2020, sp. zn. 3T/4/2019 obvineného C. K. uznal vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona (ďalej aj „Tr. zák.") s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a na § 139 písm. e) Trestného zákona a podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. mu za to uložil trest odňatia slobody vo výmere 26 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.). Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. bolo obvinenému uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Trnave (ďalej tiež „krajský súd") uznesením z 26. novembra 2020, sp. zn. 5To/59/2020 podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Následne proti uzneseniu krajského súdu podal priamo obvinený dňa 29. apríla 2021 vlastnoručne napísané dovolanie z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

Dovolanie obvinený odôvodnil tým, že nebola akceptovaná jeho obhajoba vo vzťahu k právnej kvalifikácii jeho konania, pričom súd vzal do úvahy aj jeho výpoveď z prípravného konania. Pri ukladaní trestu nebola zohľadnená poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., vyplývajúca z jehovýpovede, čím došlo k nesprávnej úprave trestnej sadzby a k uloženiu vyššieho trestu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) posúdil vec najprv v zmysle § 382 Trestného poriadku a zistil, že vo veci dovolania obvineného C. K. nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 373 Trestného poriadku, pretože nie je v dovolacom konaní zastúpený obhajcom.

Podľa § 373 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku môže obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu. Ak obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 podali dovolanie inak ako prostredníctvom obhajcu, súd, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni, poučí dovolateľa podľa odsekov 1 a 2 a nasledujúcej vety a určí primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku s tým, že ak táto lehota márne uplynie, predloží vec na ďalšie konanie dovolaciemu súdu. Ak však obvinený v lehote podľa predchádzajúcej vety preukáže, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, ustanoví mu obhajcu predseda senátu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.

Z obsahu predloženého spisu najvyšší súd zistil, že obvinený C. K. nepodal dovolanie prostredníctvom obhajcu, pričom na výzvu okresného súdu, ktorá mu bola v súlade s ustanovením § 373 ods. 3 Trestného poriadku doručená 20. apríla 2022 nijakým spôsobom nereagoval, uvedený nedostatok neodstránil a ani nepreukázal, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, a to napriek podrobnému a riadnemu poučeniu, čo vyplýva z poučenia a výzvy súdu (založené na č. l. 441 spisu).

Najvyšší súd z vyššie uvedeného dôvodu dovolanie obvineného C. K. na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietol.

Najvyšší súd v tejto súvislosti dodáva, že nepostupoval podľa ustanovenia § 379 ods. 1 Trestného poriadku, keďže postup podľa tohto ustanovenia prichádza do úvahy najmä vtedy, ak by dovolanie bolo neúplné alebo by malo iné odstrániteľné vady. Nedostatok spočívajúci v tom, že dovolanie nebolo podané prostredníctvom obhajcu, je odstrániteľný len v rámci konania na súde prvého stupňa, ktoré predchádza predloženiu veci dovolaciemu súdu. Vyplýva to zo znenia § 373 ods. 3 posledná veta Trestného poriadku, podľa ktorého ustanoviť obhajcu v prípadoch, v ktorých bolo dovolanie podané priamo obvineným, respektíve niektorou osobou uvedenou v § 369 ods. 5 Trestného poriadku, môže iba predseda senátu súdu, ktorý rozhodoval v prvom stupni, a to len vtedy, ak obvinený preukáže, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby.

Zároveň je potrebné uviesť, že ustanovenie § 373 ods. 4 Trestného poriadku, v zmysle ktorého ak dovolací súd po predložení dovolania zistí, že dovolateľ nie je zastúpený obhajcom, poučí ho podľa odseku 2 a určí primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku, dopadá na situácie, v ktorých či už obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 Trestného poriadku síce podali dovolanie prostredníctvom obhajcu, ale toto zastúpenie sa netýka ďalšieho konania, respektíve v jeho priebehu zastúpenie obhajcom zanikne.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v posudzovanom prípade nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 373 Trestného poriadku, a preto ho dovolací súd podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku odmietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.